Zbierke Alkoholy nechýba popri poetickosti a melancholickosti ani humor, irónia, ba až groteska. Apollinaire v Pásme dáva súčasnosti nečakanú vlastnosť, všednosť obyčajného dňa má svoju fantázijnosť a čaro. Takto videný deň poskytuje možnosť návratov do detstva už nie so smútkom za jeho nenávratnosťou, ale s túžbou a obdivom hľadať i nachádzať nový ideál, ktorý ľudí spojí: „tak je prvá časť Pásma vybudovaná na určitom disonantnom (čiže nesúzvučnom, neľubozvučnom) napätí, na prekvapujúcom prelínaní sa obrazov technického pokroku so zdedenými náboženskými predstavami.“ Kompozícia a atmosféra Pásma vyvolávajú predstavu „filmovej montáže“. Veľké časové rozpätie medzi vznikom jednotlivých básní vysvetľuje ich rôznorodosť (epizované Pásmo a po ňom lyrický Most Mirabeau (mirabó), villonovské verše (Vo väzení), či verlainovská báseň (Jeseň chorá) atď. Základnou črtou Alkoholov je obmieňanie prírodných a civilizačných motívov, pohrávanie sa s nimi tak, aby vyvolávali rozporuplné nálady. V Alkoholoch je veľa obrazov neskorého leta, jesene, bývalých lások, opustených rúk, vodných prúdov, plynutia času, blúdení, tieňov a znovuzrodenia. Básnický slovník zbierky je bohatý a nechýbajú v ňom hovorový jazyk, ľudové výrazy, technické termíny, topografické názvy, neologizmy či nečakané archaizmy. Po zbierke Alkoholy vydal Apollinaire Kaligramy (1918), román Sediaca žena (1920) a satirický náčrt Tiréziove prsníky (1918). Za odkaz budúcim nasledovníkom možno označiť jeho slová: „Básnici nie sú len tvorcami krásy, sú tiež a predovšetkým tvorcami pravdy...

Záver

Toto literárne obdobie ma veľmi zaujalo. Podľa môjho názoru spôsobilo menšiu literárnu revolúciu na počiatku 20. storočia. Autori otvorenejšie (aj keď pod rúškom symbolov) vyjadrovali zhnusenie, vyjadrovali sa k témam, ktoré boli častokrát tabuizované. Štýl písania poézie je síce zložitý, no v konečnom dôsledku v ňom čitateľ nájde jednoduchosť, ktorá oslovila aj mňa. Po prečítaní viacerých diel môžem povedať, že ma oslovil práve otvorený a úprimný štýl básní, no nemôžem tvrdiť, že próza bola pre mňa nezaujímavá.