Štyri piliere symbolizmu

· Vzťah ku skutočnosti je iracionálny, nie je rozumovo chápaný.
· V popredí je individualizmus (vyzdvihovanie nálady, myšlienok jednotlivca).
· Pochybnosti o chode sveta – skepsa.
· Využívanie cudzích výrazov (z liturgie, náboženstva – žalm, spoveď, chorál, z prírodných vied – sféra zenit, vesmír)

Básnické prostriedky:
Zložitá skutočnosť sa nezjednodušuje, vyjadruje sa zložito, priamo sa neopisuje sa ani vonkajší ani vnútorný svet básnika, robí sa to pomocou obrazov – symbolov, ktoré sú utvárané metaforami, metonymiami (prenesenými význammi), časté je aj použitie personifikácie. Symboly slúžili na vyjadrenie abstraktného pojmu (srdce – láska, holubica – mier, lev – sila...).
Básnici používali metaforu, alegóriu, inotaj a kládli dôraz na eufóniu verša. Usilovali sa preniknúť do podstaty skutočnosti cez sústredené vnímanie a estetický zážitok tvorcu. Ustúpil historizmus – záujem o dejiny.

Ďalším z nových smerov bol impresionizmus (lat. impresió- dojem, vnem), založený na senzualizme (zmyslovom vnímaní). Bol to umelecký smer, ktorý vznikol vo Francúzsku v 70-tych rokoch 19. storočia. Za dôležité považoval okamžité zmyslové vnemy, dojmy, pocity. Vznikol a vyvíjal sa súbežne so symbolizmom. Je založený na zobrazení konkrétneho zážitku zo sveta každodenného života, tak ako ho zachytávajú ľudské zmysly.
Do poézie sa dostal prostredníctvom výtvarného umenia (maliari Eduard Manet, Claude Monet, Vincent Van Gogh, Toulouse Lautrec,...) V literatúre Paul Verlaine - opis konkrétnych zážitkov ľudskými zmyslami.
Spoločne s impresionizmom vo Francúzsku vznikali aj iné výtvarné smery. Medzi najvýznamnejšie patrí kubizmus (cube – kocka), umelecký smer ktorý sa vyznačuje geometrickým riešením zobrazovaných predmetov. Odkrýva krásu, zaujímavosť bežných vecí na základe ich geometrického stvárňovania. Azda najdôležitejšie (aj keď to nesúvisí s literatúrou) pri kubizme je uviesť meno Pablo Picasso (1881-1973), významného umelca tohto obdobia (vyše 6000 obrazov – Slečny z Avignonu, Guverenica, Holubice mieru, Muž s fajkou).
Medzi ďalšie s výtvarných smerov patrí kubofuturizmus, kombinácia statických a pohybových prvkov obrazu. Vrátil poézii citovosť, predstavivosť a zmyselnosť.

Postupne však začal symbolizmus strácať svoje postavenie a moderné smery menia svoju podobu - vzniká avantgarda (fr. pokrok) - nový filozofický, spoločenský a literárny program. Rozdiel medzi modernistami a avangardistami boli: avangardisti sú revolučnejší, viac sa búrili proti spoločnosti, viac sa orientovali na súčasný život. Mladá generácia sa nechcela zmieriť s nepriaznivými politickými i sociálnymi pomermi a preto sa mnohí z nej postavili proti vládnym kruhom. Namiesto reflexie hlásali potrebu aktivity a mnohí sa prikláňali k Marxistickej filozofii. Po umeleckej stránke experimentovali - boli výbojnejší ako symbolisti.

Futurizmus (lat. futurus - budúci) oslavoval, preceňoval techniku, vzburu, civilizáciu a usiloval sa o svojrázu dynamiku výrazu. Umenie má držať krok s technickým pokrokom. Využíval tvrdé spoluhlásky, prídavné mená a podstatné mená. Futurizmus zrušil interpunkciu, dával prednosť slovesám, ktoré mali vyjadriť dynamickosť sveta. Metafory – nočná vibrácia arzenálov a lôžok, dobrodružné parníky vetriace obzor (tvrdé básnické umenie).
Futuristi oslobodili slovo z ustálených väzieb, zrušili interpunkciu chceli, aby sa literárne dielo dokázalo vyjadriť o prítomnosti cez onomatopoje (citoslovce) a kakofóniu (neľubozvučné zoskupovanie hlások).

Prekliati básnici

Tento termín použil v roku 1884 Paul Verlaine v názve súboru rovnomenných esejistických portrétov. Verlaine začlenil do generačnej skupiny prekliatych básnikov Tristana Corbeira (1845-1875), Jeana Arthura Rimbauda, a Stéphana Mallarméa. V dejinách svetovej literatúry sa počet „prekliatych“ básnikov voľne rozširuje o Charlesa Baudelaira, Lautréamonta, nemeckého básnika Friedricha Holderlina a amerického spisovateľa Edgara Allana Poa.