referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milada
Nedeľa, 29. decembra 2024
Literárna moderna: Prekliati básnici
Dátum pridania: 18.01.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: GPSboss
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 586
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 17.9
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 29m 50s
Pomalé čítanie: 44m 45s
 
Kvety zla
Albatros


Keď mužstvo posádky zatúži za zábavou,
nejeden albatros, šíravy morskej vták,
utratí slobodu, ak príliš nevšímavo
sprevádza zradnú loď na krutých hlbinách.

Tento kráľ azúru, chytený do osídla,
na doskách paluby v hanbe a rozpakoch
žalostne rozprestrie krídla,
vláčiac ich ťarbavo sťa veslá zbok´ nabok.

Ach, kľavý, chromý je pasažier okrídlený!
Nedávno krásavec a teraz neborák!
Ten sa mu porúha: kuľhajúc vzletieť mieni,
a tamten strká mu fajočku pod zobák!

Básnik sa podobá princovi oblačnému,
čo šípom smeje sa a vnára do búrok,
no na zem stiahnutý, vstred posmechov, má trému
a krídla mohutné hatia mu každý krok.

Báseň Albatros je typicky symbolistická báseň. Básnik stavia albatrosa do pozície spisovateľa. Albatros je chytení do osídel bezmocnosti, spútaný na lodi, je terčom výsmechu presne tak, ako sám autor v reálnom živote nenachádza pochopenie v spoločnosti, je odcudzovaný, jeho básne sú označované ako nemravné a sú zakazované.
Báseň, ktorá môže byť právom pokladaná za nemravnú je Mrcina.

Mrcina

Rozpamätajte sa, čo videli sme, milá
v to sladké ráno leta raz:
Mrcina príšerná v zákrute cesty hnila
na márach štrku mraziac nás.

A slnce pražilo do tejto prašiviny,
sťa rozpad zrýchliť chcelo by
a vrátiť prírode pôvodné prvky hliny
z demontovanej podoby.

A muchy bzučali v hnilobnom puchu brucha.
Batalióny čiernych lárv
dali sa na pochod a tiekli husto zdnuka
z útroby, ktorou hýbal zmar.

To všetko kleslo a stúpalo jak vlna,
šumelo ľahko výsmech tmám,
akoby mrcina, tajomným dychom plná,
znásobovala život sám.

- Ach, takou budete i vy raz celkom iste
jak puchu plná mrcina,
hviezdička mojich snov, slniečko moje čisté,
anjel môj, moja jediná.

Kráľovná krásoty, budete takou i vy,
úniku z tejto hrôzy niet,
keď pod rov zídete, čo slizké kvety živí,
v zmäť starých kostí plesnivieť.

No predsa, ľúbezná, červači recte dolu,
keď zbozkáva vás do kostí,
že vylúpol som tvar, podstatu, pravdu holú
z rozpadu svojich ľúbostí.

Báseň je plná kontrastov: Slnečný deň – hnijúca mrcina, Kráľovná krasoty –mrcina, červy. Básnik sa pravdepodobne pokúšal preraziť mravnostnú škrupinku spoločnosti a ukázať jej pravú tvár.
 
späť späť   4  |  5  |   6  |  7  |  8  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Kolektív autorov:, Kolektív autorov: Literatúra pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. Bratislava: vydavateľstvo LITERA, IMPRO spol. s.r.o., 1997., Kolektív autorov: Čítanka pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. Bratislava: vydavateľstvo LITERA, IMPRO spol. s.r.o. 1995.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.