Paul Verlaine
(1844 – 1896)

Bol to francúzsky básnik. Študoval v Paríži a potom sa stal úradníkom na magistráte. Patril medzi zakladateľov symbolizmu. Rozpomienky na toto obdobie uchoval v knihe Prekliati básnici.
Svoju prvú zbierku Saturnské básne napísal v období, ktoré sám označuje ako kritické, a v ktorom v sebe po prvýkrát objavil básnika. Prejavuje sa v nich typická citovosť. Uplatnili sa v nej poetické postupy parnasizmu i vplyv Charlesa Baudelaira. No práve v nej sa po prvý raz v sústredenej podobe objavujú básne vyvolávajúce zvukovú predstavu („melodické piesne“). Ide o jemné zvukové i vizuálne vyjadrenie silného citového a zmyslového zážitku z poznávania krajiny a obdivu k nej. Popri lyrických, krajinomalebných polohách sa tu uplatnili aj motívy lásky, smútku, túžby.
Citovosť sa ešte výraznejšie prejavuje v zbierke Galantné slávnosti inšpirovaná Watteauovými rokokovými obrazmi.
V roku 1870 sa oženil s M. Mautéovou a venoval jej ľúbostné básne Dobrá pieseň. o komúne 1871 sa spriatelil s Rimbaudom (renbódom). Ich priateľstvo bolo veľmi búrlivé. V Bruseli 1873 naňho po jednej z častých scén vystrelil, za čo ho odsúdili na dva roky do väzenia.
Vrcholom jeho tvorby a zároveň jeho najmelodickejším dielom je zbierka Romance bez slov. Táto zbierka znamená zásadný obrat k novým básnickým prostriedkom subjektívnej lyriky. Zbierka zahrňuje cez 20 básní rozdelených do štyroch oddielov:

• V prvom oddieli Zabudnuté drobné árie využíva tvar piesne na vyjadrenie intímnych citov.
• V druhom oddieli Belgická krajina pretvára dojmy z ciest do elipticky budovaných obrazov charakterizujúci vzťah básnického subjektu a okamžitého citového rozpoloženia subjektu.
• Tretí oddiel Birds in the Nights je monológom odrážajúcim zložitú situáciu autorovho intímneho života.
• Štvrtý oddiel Akvarely je poznamenaný atmosférou anglického pobytu a tvarovo sa blíži druhému oddielu. Každá báseň predstavuje rytmicky i stroficky odlišný celok.

Verlaine proti parnasistickému kultu formy uplatňoval citovú bezprostrednosť a využitie hudobných prostriedkov verša, čím výrazne zasiahol do metrického a rýmového systému (asonancie).

Súhrn tvorby:

Prozaické diela: Moje nemocnice
Moje väzenia
Vyznania
Zbierky básní: Saturnské básne
Romance bez slov
Múdrosť
Božská láska (vyšla v slovenčine)
Prekliati básnici (vyšla v slovenčine)

Jak dieťa, ktoré osirie

(Spieva Gašpar Hauser)

Jak dieťa, ktoré osirie,
som do veľkého mesta vkročil,
dobrota hľadela mi z očí,
vraveli: ešte bosý je.

A po dvadsiatke – trápna vec,
pálil ma plam, čo nevyhasne,
a všetky ženy boli krásne,
no šepkali si: ošklivec!

Tak bez vlasti a bez kráľa
a tak dobrý, až to drtí,
túžil som po vojenskej smrti:
ani smrť o mňa nestála.

Skoro som sa sem zatáral?
Či neskoro? Tie dni ma desia.
Môj lós je trpký. Modlite sa
za úbohého Gašpara.

(Preložil Miroslav Válek)