Pocit
Za modrých večerov ma vyvábi von leto,
šteklený obilím sa pohnem štíhlou trávou,
zasnený ucítim jej sviežosť, nechám vietor,
nech sa mi preháňa nad nemysliacou hlavou.

A neprerečiem nič a nezamierim nikam –
nesmiernou láskou až po okraj naplnený,
a pôjdem ďaleko, ďaleko ako cigán.
Prírodou – šťastný s ňou tak ako vedľa ženy.

(Preložil Ľubomír Feldek)

V Zelenej krčmičke

O piatej večer

Už osem dní som si náporil na sandály
štrkom ciest. V Charleroi je koniec blúdeniu.
V Zelenej krčmičke na želanie mi dali
chlieb s maslom a šunku napoly studenú.

Šťastného, s nohami v zelenom tieni stola,
hneď zaujala ma prostá a nevinná
vzorková tapeta. Vchádzajúc skvostná bola,
keď blysla očami, prsnatá dievčina,

nie je z tých, tá by sa pri bozku nezatriasla!
S chichotom niesla mi ku chliebu hrudu masla
a k tomu údené na mise pod šunkou,

údené, biele a ružové, navoňané
cesnakom – a penu na pive v mojom džbáne
pozlátil papršlek, čo zostal po slnku.

(preložil Ján Stacho)

Moja bohéma
(Fantázia)

S rukami vo vreckách dal som sa túlať krajom.
Môj biedny kabátec vetrom na nadúval.
Ešte aj pod nebom Múze som holdoval:
- och, la-la, pantaný úžasnej lásky tajom.

Diera do nohavíc, šiel som jak Janko Hraško
a rezko do kroku verš som vil do vencov.
Byt som si objednal v súhvezdí Blížencov,
hor´ hviezdy šumeli a spánok chodil ťažko.

Rád som ich počúval pri ceste v mládzi ovsa
večermi septembra, keď popŕchala rosa
na čelo tuláka, keď žaby kuňkali,
náhle sa začali stlať fantastické tiene,
dal som sa udierať na pliešky odškerené,
primknúc k srdcu lýru z deravej sandály.

(preložil Štefan Žáry)