Motto:   „Zdravie je ako perla v mori, ktorú si treba chrániť, ak sme zdraví nechýba nám nič ku šastiu.“ 

Úvod                                                                                                                                 

    Už vynikajúci starovekí vedci Hippokrates a Avicenna pokladali zdravie za základnú podmienku ľudského šťastia pokrokoví novovekí humanisti Saint Simon, More, Kampanella a ďalší snívali o spoločnosti, založenej na slobode, rovnosti a bohatstve, schopnosť premôcť choroby a všetkým zabezpečiť čo najdlhší, a tým pádom šťastný život. V celom vývoji ľudstva sa úsilie lekárov a ostatných ľudí zachovať, upevňovať zdravie a uplatňovať spoločenské opatrenia, ktorými sa predchádza chorobám.          
    Touto prácou chcem dosiahnuť to, aby si každý z nás uvedomil aký význam má pre nás zdravie a potreba jeho ochraňovania. Keď už starovekí vedci si uvedomovali, aké je pre nás zdravie dôležité. My by sme si toto uvedomenie mali zdojnásobiť. V rámci tejto problematiky som sa zamerala na tieto hlávne ciele:   

-   zistiť úroveň vedomosti ľudí vo svojom blízkom okolí o problematike zdravia. 

-    zistiť najčastejšie faktory, ktoré negatívne vplývajú na naše zdravie  

1            ZDRAVIE 

     V celom vývoji ľudstva sa zračí úsilie lekárov a ostatných ľudí zachovať a upevňovať zdravie a uplatňovať spoločenské opatrenia, ktorými sa predchádza chorobám. Z gréckej mytológie poznáme Asklepia ako boha liečebného umenia. Asklepios mal dve dcéry, ešte aj dnes symbolizujúce základné smery modernej medicíny. Z nich možno považovať Panakeiu za bohyňu liečenia, kým Hygieia reprezentuje bohyňu zdravia. Z toho názvu vznikla neskoršie hygiena ( hygieia =  po grécky zdravie ) ako základný odbor preventívneho lekárstva. Za zakladateľa hygieny však právom pokladáme Hippokrata. Jeho dielo „Corpus Hippocraticum“ hovorí, že choroby nespôsobujú démoni a božstva, ale prírodne sily podliehajúce prírodným zákonom. Poukázal aj na to, že pohodu a zdravie človeka výrazne ovplyvňuje okolie, najmä vzduch, voda a spôsob života. K nemu sa pridal svojou koncepciou Diokles z Karystu, ktory v diele „Hygieia“ uvádza, že svetlo a vzduch, jedlo a pitie, prácu a odpočinok, spánok a bdenie, vylučovanie a hnutie mysle treba dávkovať tak, aby v ľudskom tele vznikla harmonická zmes. 

     Ľudské zdravie, zdravý životný štýl, kvalita života sú pojmy, ktorých vývoj a stav je trvalo spojený so zodpovednosťou k ich vytváraniu a ochrane. 

      Zdravie môžeme charakterizovať ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, nielen neprítomnosť choroby. Je výsledkom vzťahov medziľudským organizmom a sociálno-ekonomickými, fyzikálnymi, chemickými a biologickými faktormi životného prostredia, pracovného prostredia a spôsobom života ( Zákon NR SR, 1994 ).Zdravie teda predstavuje harmonicky vyvážený telesný a duševný stav človeka sprevádzaný pocitom spokojnosti, v ktorom je človek subjektívne bez problémov a objektívne bez lekárskeho nálezu. Zdravý organizmus reaguje bez obmedzenia výkonnosti i objektívnych kvalít zdravotného stavu na komplexné podnety a vplyvy rozmanitých činiteľov prostredia. 

     Životný štýl  je možné charakterizovať ako vedomé stvárnenie rôznych foriem a stránok života a životného prostredia v harmonicky, esteticky a eticky pôsobiaci celok. Predstavuje určitú relatívne stabilnú podobu materiálnej a duševnej činnosti a prostredia, ktorú človek vytvára a pretvára. V užšom obsahovom chápaní je saturovaný podobou výživových návykov, spôsobom zvládania náročných životných situácii, vzťahom k životnému a pracovnému prostrediu, formálným a obsahovým zameraním voľnočasových aktivít s vyústením do pocitovej a reálnej pohody a zdravia. 

     Aktuálna zdravotná situácia obyvateľstva je odrazom a ukazovateľom psychosociálnych a ekonomických parametrov v príslušnej krajine. Jej poznanie, analýza a hodnotenie predstavuje významný indikátor prevládajúceho životného štýlu, teda kvality života populácie.Je preukázané, že ydravie je z 50-60 % ovplyvňované spôsobom života, asi z 20 % závisí od okolitého prostredia ( životného a pracovného ) a len zvyšok je ovplyvnený zdravotnou starostlivosťou. Podiel jednotlivca na vlastnom zdraví je teda značne vysoký, ovplyvňovaný správaním a v smere prevencie rizikových faktorov nenahraditeľný.  1.1            Význam zdravia pre jedinca a spoločnosť 

     Význam zdravia pre jedinca a spoločnosť je jasný. V zdravej spoločnosti sa môže vyvíjať zdravý jedinec a zdraví jedinci tvoria zdravú spoločnosť. Ľudská spoločnosť sa vyvíja a na to potrebuje čoraz viacej materiálnych hodnôt, ktoré si môže zadovážiť rozšírením reprodukcie spoločenskej výroby. Na toto rozšírenie produkcie potrebuje zabezpečiť reprodukciu osobného -  subjektívneho činiteľa čiže pracovnú silu a rozvíjať jej schopnosti, ako aj pasívneho činiteľa čiže výrobné prostriedky. Pre jedinca má zdravie samozrejme tiež obrovský význam, ktorý by sa mohol vyjadriť už uvedenou definíciou WHO o zdraví, ako aj vyššie uvedenými vzťahmi. 

     Zabezpečenie zdravia pre spoločnosť, ako bolo uvedené, má veľký význam pre jedinca. V našej republike bol na tento účel vydaný zákon č. 277 / 1994 – Zbierka zákonov SR. 

     Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnej starostlivosti presne definuje úlohy štátu a vymedzuje okruh pôsobnosti v účasti stavovských organizácii a profesijných združení pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Spoločnosť sa stará o zdravie ľudu prostredníctvom rôzných štátnych i neštátnych organizácii, ako sú napr. zdravotné poisťovne, hygienicko-epidemiologická starostlivosť. 

1.2              Modely zdravia 

Klinický model zdravia je najčastejšie interpretovaný model. Predstavuje človeka ako súbor fyziologických systémov a k nim patriacich funkcií.

Ekologický model zdravia predstavuje vzťah človeka ako jedinca, ale aj vzťah skupiny ľudí k prostrediu, v ktorom žijú.

Má 3 prvky:
1.        hostiteľ- osoba, ktorá je nositeľom ochorenia, ale sama nemusí byť vystavená riziku ochorenia.
2.        agens (činiteľ)- väčšinou ide o faktor (vnútorný, vonkajší a spoločenský), ktorý svojím chýbaním alebo prítomnosťou môže vyvolať ochorenie.
3.        prostredie- vnútorné (znížená imunita prekonaného predchádzajúceho ochorenia alebo chyby),  vonkajšie (optimálne podmienky pre vznik ochorenia- zvýšená prášnosť na pracoviskách a obsah oxidu vápnika v prachu).  

 Model hrania role. Podľa neho je ochorenie neschopnosť danej osoby vykonávať svoju prácu.
Adaptačný model. Každý jedinec sa aktívne neustále adaptuje na prostredie, na jednotlivé faktory.
Eudemonistický model zdravia je najvyčerpávajúcejší názor na zdravie. Zdravie je teda mierou schopnosti každej osoby robiť, čo chce, a stať sa tým, čím chce. To je pohoda najvyššieho stupňa. 

1.3             Zdravotný stav 
 
   Zdravotný stav obyvateľstva ovplyvňujú interné a externé faktory. Medzi vnútorné faktory patrí:

Ø     dedičnosť- predispozícia na určité chyby a ochorenia. (sem patrí vnímavosť, napr. na diabettes mellittus, alergické ochorenia, ICHS, hypertenzia, niektoré druhy rakoviny...)
Ø     pohlavie. Je štatisticky dokázané, že muži častejšie ochorejú na ICHS ako ženy, je u nich aj väčší počet ochorení na rakovinu pľúc a samozrejmá je viazanosť na pohlavie pri ochoreniach reprodukčných orgánov
Ø     vek. Niektoré ochorenia sa typicky vyskytujú v určitých vekových skupinách, napr. častejšie sa vyskytujú infekčné ochorenia u detí ako u dospelých (ovčie kiahne, čierny kašeľ, mums), ak sa vyskytujú ochorenia kardiovaskulárneho systému.
Ø     ICHS alebo skleróza
Ø     vývin. Faktor vývinu má tiež výrazný vplyv na zdravotný stav. Schopnosť čeliť ochoreniam je v prvých rokoch života iná ako v produktívnom veku a v starobe.

Medzi vonkajšie faktory patria:

Ø       fyzikálne (žiarenie, tlak vzduchu, teplota, pohyb vzduchu...)
Ø       chemické (zloženie vzduchu, exhaláty, čistota vôd...)
Ø       biologické (nezávadnosť pitnej vody, potravín z hľadiska obsahu choroboplodných zárodkov)
Ø       sociálno-spoločenské (stres, životná úroveň, kultúra...)

Všetky tieto faktory možno rozdeliť na :
Ø       biopozitívne (primeraná teplota, vlhkosť vzduchu...)
Ø       bionegatívne (psychická záťaž, napr. stav izolácie, opustenosti, stres, migrácie, zmena zamestnania, nervová záťaž...)

V komplexe rizikových faktorov ohrozujúcich zdravie sa najčastejšie uvádzajú:
¨       nesprávna životospráva
¨       telesná nečinnosť
¨       zhoršovanie životného prostredia
¨       konfliktné situácie spojené s emocionálnym vypätím
¨       zvýšená hladina cholesterolu v krvi
¨       fajčenie a nadmerné používanie alkoholických nápojov
¨       zneužívanie liekov
¨       chronické sledovanie televízie
¨       nedostatok spánku  Okrem spomínaných, „klasických“ rizikových faktorov rastie vplyv pôsobenia ďalších faktorov, súvisiacich s kvalitou životného prostredia, psychickým stresom, nerovnováhou vo výžive a nedostatkom pohybových stimulov. Pri porovnávaní výživových trendov v rôznych častiach nášho kontinentu sa konštatovali malé rozdiely v spotrebe cukru, vajíčok, všetkých druhov mäsa a všetkých živočíšnych tukov. Ani rozdiely v spotrebe rýb a zeleniny neboli významné. Najvýraznejší bol a vzhľadom na pretrvajúce potravinové návyky i ostáva, rozdiel v nízkej spotrebe ovocia, najmä citrusových plodov. Dôsledkom tejto skutočnosti, platným pre Slovensko je trvalý nedostatočný príjem vitamínov C, A, E fungujúcich ako ochranné faktory mnohých ochorení nádorových a porúch cievneho systému. V tejto súvislosti tu ako ďalší nepriaznivý a závažný faktor začínajú pôsobiť narastajúce sociálne rozdiely, determinujúce potravinové možnosti. Ľudia zo sociálne slabších vrstiev sa orientujú na lacnejšie a menej zdravé potraviny. Pod vplyvom uvedených konštatovaní sa stáva trvalá kvalifikovaná prezentácia determinantov zdravého životného štýlu požiadavkou a nutnosťou. Predpokladá cieľavedomé pôsobenie všetkých zložiek spoločnosti so zameraním, okrem stravovacích návykov a ekologických opatrení, na takú podobu životného štýlu, ktorého súčasťou je i adekvátny pohybový režim.

      Pohybové stimuly konkretizované na príslušné vekové skupiny a následne cieľavedomo realizované predstavujú  komplex pôsobenia smerujúci nielen k fyzickému zdraviu a kondícii, ale tiež k významným psychoregeneračným, psychoregulačným a psychorelaxačným účinkom. Je nesporné, že práve pohybové režimy, teda zastúpenie pohybových aktivít v štruktúre voľnočasových činností, patria k nezastupiteľným a nenahraditeľným prostriedkom zvýšenia kvality života. Ich procesuálny (činnostný) význam je totiž doplnený a nezanedbateľný sociálno-spoločenský vplyv s väzbami na kultúru, umenie, politiku, ekonómiu a ďalšie oblasti spoločenského života. Vo svojej podstate teda smerujú ku kultivácii všetkých stránok bio- psycho- sociálnej podstaty človeka.

Uvedené konštatovania dovoľujú formulovať niektoré východiská ako základné preventívne prístupy zlepšenia súčasného stavu. Ich akceptácia a zvnútornenie, ale predpokladá spomínanú obnovu rokmi narušenej zodpovednosti každého jednotlivca za vlastné  zdravie. 

1.4             Zdravotné uvedomenie  

Súhrn týchto výchovno- vzdelávacích aktivít, ktoré sú zamerané na formovanie vedomostí, postojov, a konania ľudí, sa nazýva zdravotná výchova, ktorá smeruje k zvýšeniu zdravotného uvedomenia ľudí, čím možno dosiahnuť vyššiu aktivitu a angažovanosť celej spoločnosti smerujúcu k podpore zdravia, k jej upevnenia či obnoveniu – zvyšuje všeobecne starostlivosť o zdravie. 

1.4.1          Ochrana zdravia 
 
7. 4. 1948 vznikla Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) pri OSN v New Yourku. V roku 1977 vydala SZO uznesenie, že hlavným cieľom vlád jednotlivých štátov a SZO má byť v nasledujúcich desaťročiach do roku 2000 dosiahnuť takú úroveň zdravia všetkých obyvateľov sveta, ktorá im umožní žiť v sociálne a ekonomicky produktívny život. Na Slovensku je v tomto zmysle koncipovaný Národný program podpory zdravia (NPPZ), ktorý schválila v novembri 1991 uznesením č. 659 vláda Slovenskej republiky a 30. januára 1992 uznesením č. 245 Slovenská národná rada. Tento program obsahuje:

–         predhovor
–         Národný program podpory zdravia
–         ciele programu
–         základné postupy
–         prílohy 

C i e l e  p r o g r a m u:
1.        Základným cieľom NPPZ je zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva SR v súlade s programom SZO Zdravie pre všetkých do roku 2000.
2.        Vytvoriť efektívne vzájomne späté mechanizmy a metódy integrovanej medzisektorovej prevencie, kontroly chorôb a podpory zdravia.
3.        Redukovať spoločné rizikové faktory hromadne s vyskytujúcich chorôb s cieľom znížiť ich výskyt, predčasnú úmrtnosť a predĺžiť aktívny ľudský vek. 
 
Z á k l a d n é  p o s t u p y.
Opatrenia na zlepšenie značne nepriaznivého zdravotného stavu nášho obyvateľstva sa rozdeľujú do 3 základných strategických postupov:
1.        stratégia ochrany zdravia
2.        stratégia rozvíjania zdravia
3.        stratégia zdravotníckej prevencie 

P r í l o h y  o b s a h u j ú:
–         organizačné zabezpečenie a financovanie  NPPZ
–         zoznam jednotlivých projektov NPPZ Národný program podpory zdravia rovnako ako zákon NRSR o zdravotnej starostlivosti zdôrazňujú aktívny podiel jednotlivca, spoločnosti a zdravotníctva na tejto závažnej úlohe. každý občan je sám priamo zodpovedný za svoj zdravotný stav a je povinný si svoje zdravie chrániť. Svoje zdravie môže každý z nás podporiť:

1.        pohybovou aktivitou
2.        správnou výživou
3.        odstránením abúzu psychoaktívnych látok (nikotín, kofeín, alkohol, drogy). 
 
1.5             Zdravotné návyky 

Zdravotné návyky sa formovali u ľudí odpradávna. Človek v spôsobe svojho života uprednostňuje to, čo pokladá za prospešné, potrebné a užitočné a predovšetkým to, čo je mu príjemné. Spôsob života sa zvyčajne chápe ako návyky zdraviu škodlivé alebo zdraviu prospešné. Niektoré návyky bez ohľadu na to, či sú škodlivé alebo nie, dotvárajú atmosféru v určitej situácii:

·         pohár alkoholického nápoja ako prejav kontaktu (narodeniny...)
·         používanie rôznych zariadení na prekonávanie vzdialeností (autá a lietadlá...)
·         pri prekonávaní prekážok (pohyblivé schody, výťahy...)
·         pri prekonávaní únavy (káva, cigarety...) 
 
To všetko je príčinou toho, že človek sám zabudováva  do svojho konania škodlivé návyky, ktorých sa len veľmi ťažko zbavuje a  ktoré môžu prispievať k zhoršovaniu jeho zdravotného stavu (následkom fajčenia sa rozvíja rakovina pľúc atď.). K zdravotným návykom patrí neoddeliteľne aj osobná hygiena. Hygiena v širšom zmysle slova zahŕňa ochranu človeka a jeho organizmu pred nepriaznivými alebo škodlivými vplyvmi prostredia ( žiarenie, exhalácia...). V poslednom čase sa stále častejšie hovorí o duševnej hygiene. Čoraz viac pozornosti sa venuje tomu, ako môže myslenie, sebaovladávanie, relaxácia technika biologickej spätnej väzby ovplyvniť zdravotný stav pacienta. 

1.6             Stravovacie návyky a odporúčania 
 
Čas, množstvo, zloženie, spôsob jedenia sú do značnej miery regulované a ovplyvňované tradíciami, spoločenskými zvyklosťami, osobnými návykmi. Správna životospráva vo vzťahu k stravovacím návykom predpokladá:

q       pravidelnosť
q       striedmosť
q       pestrosť
q       kontrolu množstva jedál, jeho zloženia a kvality vo vzťahu k hmotnosti a vynaloženej telesnej námahe počas dňa 

Osvojenie si princípov racionálnej výživy je jedným z určujúcich predpokladov správneho spôsobu života, správneho životného štýlu a teda i kvality zdravia. 

1.6.1           Odporúčania: 
 
Ø       Konzumovať stravu pestrú, rozmanitú, vždy čerstvú.
Ø       Obmedziť denný príjem nasýtených živočíšnych tukov:
–         požívaním chudého mäsa (ryby, kura, králik, morka)
–         mlieko, mliečne výrobky- uprednostňovať kyslomliečne s nízkym obsahom tuku.
–         uprednostniť príjem nenasýtených rastlinných tukov v potrave
–         čiastočne nahradiť bielkoviny mäsa bielkovinami rastlinnými (napr. strukoviny, sója, tofu)
Ø       Zvýšiť príjem vitamínov C, A, E, betakaroténu, stopových prvkov Se, Zn a pektínov prostredníctvom zvýšeného príjmu hrubej vlákniny, hrubozrných obilnín, strukovín, ovocia a zeleniny (v surovom stave).
Ø       Obmedziť príjem sacharózy.
Ø       Prijímať dostatočné množstvo tekutín (2 litre tekutín)- bylinkové čaje, ovocné a zeleninové šťavy, voda.
Ø       Obmedziť v strave množstvo soli. V strave je teda žiaduce obmedziť , až vynechať tučné mäso, mastné výrobky, údeniny, šľahačku, kakao, kávu, tučné syry, zákusky, biele pečivo, alkohol, obmedziť solenie. Tiež sa vyhýbať alebo aspoň obmedziť potraviny farebné, stabilizované a konzervované rôznymi chemikáliami ( trvanlivé produkty atď.), mäsu, ktoré je chemicky upravené, aby dlho vydržalo (šunka, salámy, párky, klobása, údené, konzervované, oškvarky).

V zmysle prevencie chorôb a dobrého zdravotného stavu sa odporúča stravu obohatiť o chudé mäsá, mliečne výrobky z odstredeného mlieka, o tvaroh, jogurt, rôzne acidofilné mlieka, pekárenské výrobky z tmavej múky, nealkoholické nápoje , ovocie a zeleninu. 

1.7            Pohyb- nepriateľ únavy 

Únava je psychofyziologický stav ľudského organizmu, vznikajúci ako následok jeho úsilia (pri regulujúcej úlohe CNS) obnovovať psychosomatický funkčný potenciál, ktorý sa v procese intenzívnej alebo dlhotrvajúcej činnosti človeka vyčerpáva.

Únava, podobne ako práca, nás sprevádza celý život. Je prirodzeným dôsledkom každej práce. Únava bezprostredne súvisí s výkonnosťou pracovníka a vzniká v dôsledku jeho predchádzajúcej námahy. Samostatná únava nemusí byť škodlivá, škodlivou sa stáva až vtedy, keď je organizmus vystavený takým nárokom, s ktorými s nevie vyrovnať. Únava sa prejavuje psychickými a fyziologickými zmenami, ktoré súvisia so zmenami napätia v CNS. 

V závislosti na tom, ktoré orgány alebo funkcie únava postihuje, rozlišujeme jednotlivé typy únavy:
¨       únavu svalovú
¨       únavu nervovú
¨       únavu zmyslovú
¨       únavu psychickú 
 
Od prejavov únavy môžeme odlíšiť pocit únavy. Pocit únavy je subjektívny a má zreteľne ochrannú funkciu, lebo umožňuje človeku registrovať príznaky jednoduchej akútnej únavy, ktorá po primeranom aktívnom odpočinku alebo spánku odznieva. Ľudia, ktorí sú málo citliví na pocit únavy, sa môžu ľahko dostať do stavu preťaženia. 

Rozlišujeme:
1.        Únavu nutnú, prirodzenú, ktorej následky miznú v priebehu jedného dňa.
2.        Únavu zbytočnú, vyplývajúcu zo zlej organizácie práce.
3.        Únavu škodlivú, ktorej účinky sa do druhého dňa neodstránia, hromadia sa a ani vonkajší pozorovateľ ich dlho nevidí, až sa naraz prejavia so všetkými negatívnymi dôsledkami. 

H. Schmidtke (1965) zhŕňa symptómy únavy podľa nasledujúcich charakteristík:
a)       poruchy vnímania
b)       poruchy pohybovej koordinácie
c)       poruchy pozornosti a koncentrácie
d)       poruchy myslenia
e)       poruchy úrovne aktivity
f)        poruchy sociálnych vzťahov 
 
Nadväzujúc na predchádzajúce konštatovania môžeme povedať, že každá pracovná činnosť vyvoláva u pracovníka istý stupeň aktivácie a každú pracovnú činnosť sprevádza vznik únavy. Avšak okrem toho dochádza v závislosti od osobitných vplyvov práce a pracovného okolia osobnostných (trvalých i momentálnych faktorov) k zvláštnym psychickým stavom podobným únave. Sú to monotónia, saturácia, preťaženie.

Monotónia je subjektívny stav zníženej psychickej aktivity.
Saturácia (nasýtennosť, presýtennosť) je stav averzie, nechuti, na afekte založenom odpore voči istej činnosti.
Preťaženie je stav, ku ktorému dochádza vtedy, keď sa od jednotlivých psychických funkcií žiada viac, ako sú vo všeobecnosti schopné vykonať. 1.8            Pohybový režim 

Vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav populácie, ktorý sa dotýka stále nižších vekových skupín, narastá význam, okrem už spomínaných odporúčaní, cieľavedomého usmerňovania a štrukturovania pohybových režimov ako prostriedkov regenerácie a prevencie mnohých záťažových a zdravotných problémov. Nedostatok pohybovej činnosti objektívne umožnený technickým rozvojom modernej civilizácie, nedostatočné postavenie pohybových aktivít v hodnotových kritériách populácie a súčasne stupňovanie psychickej záťaže sa totiž stávajú jednou z hlavných príčin zhoršovania zdravotného stavu. 

Pohybový režim charakterizujeme ako súhrn všetkej pohybovej činnosti, ktorá je súčasťou života, je usporiadaná do relatívne stáleho, cyklicky sa opakujúceho systému, typického pre daného jedinca alebo skupinu. ide teda o usporiadanie všetkých opakovaných pohybových činností, ktoré sa vyskytujú v spôsobe života človeka v danom časovom intervale. Podoba pohybového režimu a v jeho rámci cieľavedomých pohybových aktivít závisí od množstva činiteľov, ktoré ho determinujú napr. : vek, pohlavie, zdravotný sta, pohybové skúsenosti, záujmy a postoje, profesia, prostredie a ďalšie. Poznanie týchto činiteľov je predpokladom prípravy a tvorby pohybových programov(ich štruktúry, objemu, intenzity a frekvencie) tak , aby smerovali k splneniu hlavného cieľa, ktorým je zdravie a kvalita života.

Primeraná pohybová aktivita je podstatnou súčasťou vonkajšej stimulácie, ktorá je určujúca pre optimálny telesný a duševný vývin a ktorá mnohostranne podporuje komplex adaptačných schopností ľudského organizmu.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zvlášť vhodné, vo vzťahu k priaznivým adaptačným zmenám a teda i k upevňovaniu zdravia, sú cyklické druhy pohybových aktivít: rýchla chôdza, beh, cyklistika, plávanie, tenis, bežecké lyžovanie, ale tiež hry, kde sa behá, ako sú futbal, hádzaná, basketbal. Pri týchto aktivitách sú v činnosti predovšetkým veľké svalové skupiny, čo pôsobí výrazne stimulujúco na dýchaciu a obehovú sústavu. Ide o aeróbnu pohybovú aktivitu charakterizovanú vytrvalostnými činnosťami (dlhšie trvanie) miernej intenzity, ktorá je vhodná najmä pre dospelých jednotlivcov, nešportovcov. 

Zdravotne prospešné účinky aeróbnej telesnej aktivity je možné vymedziť nasledovne:
q       Ochranno-preventívny vplyv vo vzťahoch k rizikám ICHS, teda redukcia smrteľných srdečných príhod.
q       Normalizácia ľahko zvýšeného krvného tlaku.
q       Ľahké zníženie rizika ochorenia rakovinou hrubého čreva, pravdepodobne prostredníctvom skrátenia doby prechodu črevnej pasáže, a tým doby kontaktu črevnej sliznice s karcinogénnymi látkami obsahu čriev.
q       Zvýšenie tolerancie glukózy, ktorá má predpokladaný význam ako pre prevenciu, tak pre terapiu ľahkých foriem cukrovky.
q       Spomalenie odvápňovania kostí, determinovaného starnutím a zlepšenie hustoty kostného tkaniva, tým teda prevencie resp. oddialenia osteoporózy.
q       Zlepšenie výživy kĺbových chrupaviek ako príspevok k prevencii artrózy.
q       Udržanie dobrej funkčnej kapacity krvného obehu a dýchania do vyššieho veku.
q       Psychické uvoľnenie- antistresový a antidepresívny účinok.
q       Motivácia k preventívne účinnému konaniu a správaniu- kontrola hmotnosti, nefajčiarstvo. 
 
Z hľadiska racionálnej telesnej aktivity má rozhodujúci význam tréning (cvičenie). Ide o opakované zaťažovanie organizmu čoraz väčšími dávkami, pričom cieľom je trénovannosť alebo dobrá fyzická kondícia. Uplatňujú sa tu vytrvalostné, rýchlostné a silové prvky, pri ktorých sa povzbudzuje dýchanie a krvný obeh a pulz stúpa až na 170 za minútu. Keď počet tepov nedosahuje  130 za minútu, neúčinkuje to dostatočne na zlepšenie prepravy kyslíka v krvnom obehu. Pri tréningu, napr. pri behu, keď pracujú veľké svalové skupina, treba na zvýšenie telesnej kondície niekoľko ráz zaraďovať rýchlejšie dve až tri minútové behy spojené so spomaľovaním a zrýchľovaním.  1.8.1              Odporúčanie pre zdravé osoby 
 
Americká spoločnosť telovýchovného lekárstva pre zdravé osoby odporúča:
1.        Frekvenciu tréningu (cvičenia): 3- 5 krát do týždňa
2.        Intenzitu tréningu (cvičenia): 60- 90 % maximálnej frekvencie srdca alebo maximálnej rezervy srdcovej frekvencie.
3.        Trvanie tréningu (cvičenia): 20- 60 minút nepretržitej aeróbnej aktivity. Pre dospelých nešportovcov sa odporúča radšej nízka alebo mierna intenzita cvičenia, ale dlhšieho trvania.
4.        Spôsob aktivity: vhodné sú všetky aktivity, pri ktorých sú v činnosti veľké svalové skupiny, ktoré majú rytmický a aeróbny charakter. 

Uvedené odporúčania sú podkladom pre ďalšiu konkretizáciu vo vzťahu k vykonávaniu aerobických cvičení napr. : uvádzajú základné pravidlá rekreačného športového tréningu zameraného na rozvoj vytrvalosti, teda na aeróbnu zdatnosť:
–         pravidlo intenzity zaťaženia
–         pravidlo frekvencie tréningových jednotiek v týždni
–         pravidlo nepretržitosti a systematickosti
–         pravidlo časového trvania tréningových jednotiek
–         pravidlo postupného stupňovania tréningového zaťaženia 
 
Vychádzajúc z uvedených pravidiel, sa odporúča, na základe štúdia zahraničnej literatúry i skúseností, vykonávať aeróbne činnosti (rekreačný športový tréning) nasledovne:
§         Intenzita zaťaženia dosahuje 65- 85 % z maxima. Niektorá literatúra uvádza i hodnotu 60- 90 % z maxima.
§         Optimálna frekvencia tréningových jednotiek (aeróbnych pohybových aktivít) v týždni je 3- 4 krát.
§         Čas trvanie tréningových jednotiek sa pohybuje medzi 30- 40 minút. 
 
K dosiahnutiu optimálnej fyzickej aktivity a následne fyzickej trénovanosti s odporúča trvajúca svalová aktivita 20- 60 minút 3-5 krát týždenne na úrovni 60- 75 % maximálnej pulzovej frekvencie prispôsobenej veku. Tieto hodnoty v zásade dokumentujú zhodu v parametroch odporúčaných aeróbnych činností. Dosiahnutie priaznivých zdravotných účinkov si ako základné kritérium žiada pravidelnosť cvičenia, keďže pozitívne zmeny v stavbe a funkcií orgánových sústav ako i v psychike, nie je možné hromadiť „do zásoby“. Bez cieľavedomého opakovania sa účinok pomerne rýchlo vytráca. Tiež je potrebná voľba takého druhu pohybovej činnosti, ktorá je pre človeka motivačne zaujímavá. Len dôslednosť a sebadisciplína zabezpečí úspech, vedie k rastu telesnej zdatnosti, pohybovej výkonnosti, sebadôvery a k zdraviu.  1.9             Ekologické opatrenia 
 
Životné prostredie je komplexne fenomén, ktorý sa neuzatvára len vnímaním a hodnotením ekonomických aktivít a ich vplyvu na kvalitu jednotlivých zložiek životného prostredia (ovzdušia, vody, pôdy, rastlinstva, živočíšstva atď.). Starostlivosť o uchovanie a skvalitnenie ekologických podmienok je vo svojej podstate úlohou štátu a jeho kompetentných orgánov, nezastupiteľnú funkciu tu zohráva ekologická zodpovednosť  každého člena spoločnosti. Ekologické opatrenia totiž zahrňujú jednak oblasť vzťahov organizmov k prostrediu a jednak oblasť akceptujúcu otázky vplyvu prírodného a sociálneho prostredia na človeka. Pri vzájomnom pôsobení prostredia a človeka ide predovšetkým o také formovanie postojov a hodnotovej orientácie spoločnosti, ktoré je charakterizované vysokou úrovňou enviromentálneho vedomia, ktoré mobilizuje potenciál občanov uvedomujúcich si dôležitosť vyváženosti vzťahov s prostredím a vzťahov navzájom. Záujem o životné prostredie vyžaduje dôslednú identifikáciu a konkretizáciu povinností a úloh všetkých zložiek spoločnosti (štátne orgány, mimovládne enviromentálne organizácie a hnutia, výchovno- vzdelávacia a osvetová sféra, podnikateľské subjekty, vedecko- výskumná sféra), s konečným cieľom osobnej zaangažovanosti každého. 

Stravovacie návyky, pohybový režim, ekologické opatrenia sú v primeranej podobe určujúcimi determinantami zdravotného stavu. Predstavujú prostriedky smerujúce k podpore a regenerácii telesných i duševných síl. Slúžia tiež k prevencii a optimálnej adaptácii na  náročné životné situácie. Svoju úlohu tu hrajú i ďalšie prostriedky zamerané priamo na regeneračné mechanizmy organizmu.

Regenerácia je proces zameraný na obnovenie narušenej rovnováhy prostredníctvom zotavenia telesných a duševných procesov. Prostriedky používané v regenerácii je možné rozdeliť takto:
Pedagogické (metodika cvičenia- tréningu, optimálna stavba cvičenia- tréningu vo väzbe na periodicitu fyziologických cyklov- biorytmu a ďalšie).
Psychologické (interpersonálne vzťahy, motivačné prvky, autoregulačné cvičenia a ďalšie)
Biologické tvoria ťažisko regenerácie síl (racionálna výživa, rehydratácia a remineralizácia, fyzikálne prostriedky ako sú sauna, masáž, vodné procedúry, elektroprocedúry, regeneračné a rekondičné pobyty v kúpeľoch a ďalšie).
Farmakologické používajú sa v regenerácii len výnimočne, individuálne podľa odporúčania a pod kontrolou lekára.  

2            Prostredie a zdravie človeka 

V celom vývoji ľudstva sa značí úsilie lekárov  a ostatných ľudí zachovať a upevňovať zdravie a uplatňovať spoločenské opatrenia, ktorými sa predchádza chorobám. Z gréckej mytológie poznáme Asklepia ako boha liečebného umenia, ktorý mal dve dcéry, ešte aj dnes symbolizujúce základné smery modernej medicíny. Z nich možno považovať Panakeiu za bohyňu liečenia, kým Hygieia reprezentuje bohyňu zdravia. Z toho názvu vznikla neskoršie hygiena (Hygieia = po grécky zdravie) ako základný odbor preventívneho lekárstva. Za zakladateľa hygieny však právom pokladáme Hyppokrata. Jeho dielo Corpus Hippocraticum hovorí, že choroby nespôsobujú démoni o božstvá, ale prírodné sily podliehajúce prírodným zákonom. Poukázal aj na to, že pohodu a zdravie človeka výrazne ovplyvňuje okolie, najmä vzduch, voda a spôsob života. K nemu sa pridal svojou koncepciou Diokles z Karystu, ktorý v diele Hygieia uvádza, že svetlo a vzduch, jedlo a pitie, prácu a odpočinok, spánok a bdenie, vylučovanie a hnutie mysle treba dávkovať tak, aby v ľudskom tele vznikla harmonická zmes, eukrázia.  2.1              Pracovné prostredia a zdravie človeka 
 
Pri pracovnej činnosti sa človek dostáva i pod vplyv chemických, fyzikálnych , biologických a psychosociálnych činiteľov. Váha uvedených štyroch činiteľov pri vzniku chorôb nie je však rovnaká, pretože ich možno ďalej členiť a deliť, berúc do úvahy aj genetické uspôsobenie človeka. Do popredia sa dostávajú najmä tzv. mikrochemické riziká (výroba a použitie chemických látok v priemysle, poľnohospodárstve, domácnosti a liečbe chorôb) a riziká z účinku fyzikálnych faktorov (hluk, ionizujúce žiarenie atď.). Na závažnosti však nestrácajú ani biologické faktory (choroboplodné zárodky spôsobujúce infekčné ochorenie).

Špecialitou človeka je sociálne prostredie, ktorého vplyvy počtom a významom prevládajú nad ostatnými zaťaženiami. Toto prostredie je veľmi dynamické, vyvíja sa a mení nielen z generácie na generáciu, ale už v priebehu jedného pokolenia. Vyplýva to z toho, že človek je nútený tvoriť nové súbory reakcií a rozhodnutí s novým významom a hodnotami. Niektoré záťaže v budúcnosti odpadnú, iné však budú vyplývať z ďalších pokrokov vedy a techniky a budú si vyžadovať od človeka náročné prispôsobujúce reakcie.

Už dávnejšie vieme, že náhle zmeny spôsobu života a prostredia škodlivo účinkujú na zdravie človeka. Moderné prostredie je možnou hrozbou pre človeka preto, že obsahuje zložky, ktoré ohrozujú jeho zdravie, ale zároveň sa mení v takom tempe, že človek sa nestačí vhodne prispôsobiť. Spomenuté vplyvy sú výsledkom vzťahov medzi jeho genetickým uspôsobením a novým svetom, ktorý vytvárajú nové sociálne a technologické premeny. 

2.2              Pracovná záťaž 
 
Pracovnú záťaž môžeme vymedziť ako:
a)       situáciu alebo stav vyvolávajúci napätia (tenziu) a vyžadujúci zvýšený výdaj energie na ich zvládnutie, či adaptáciu
b)       stres (chápaný aj ako nadmerná záťaž) 
 
Zvyčajne záťaž vedie k exhauscii. Exhauscia je stav vyčerpanosti organizmu, ktorý zväčša nastáva spotrebovaním energetickej rezervy po intenzívnej činnosti, alebo výraznej záťaži, strese pôsobiacom na organizmus.  

Medzi často sa vyskytujúce zdroje záťaže patria:
·         nadmerné preťažovanie pracovnej doby
·         nadmerné množstvo práce, nedostatok času, neúmerné pracovné tempo
·         rozhodovanie pri nedostatku času alebo informácii, časové stresy (krátkodobé termíny úloh)
·         nadmerné zmeny (premenlivosť v požiadavkách práce), delená práca súvisiaca s prerušovaním a nedokončením práce, kúskovanie pracovného času, rozptyľovanie pri práci
·         súčasné vykonávanie viacerých činností
·         preťažovanie jednotlivých orgánov a zmyslov, súvisí s nasýtením, monotóniou
·         dlhotrvajúce jednostranné držanie tela, nedostatok pohybu, nezaraďovanie prestávok
·         nevhodné pracovné prostredie (nekvalitný vzduch, zlé osvetlenie, hluk, chlad, teplo)
·         nejasnosti v organizačnej štruktúre
·         zlá organizácia práce
·         prílišná zodpovednosť, neúmerné množstvo povinností
·         nevyváženosť medzi zodpovednosťou a právomocami
·         sociálne konflikty
·         činnosť, pre ktorú nemá jedinec predpoklady
·         neúmerne vysoká motivácia, veľké obavy pred neúspechom
·         nedostatok citového uspokojenia z práce, nedostatočná sebarealizácia, nedostatočná priebežná zmysluplnosť vlastného konania
·         nekvalitný spánok, nedostatok spánku, nepravidelný spánok
·         nedostatočný odpočinok, zlá životospráva
·         prerušovanie a nedokončenie práce
·         nedostatočná príprava
·         plánovanie bez faktickej realizácie, negatívne pôsobí nereálne plánovanie, to je kladenie si takých cieľov, ktoré nie je možné splniť, čo vedie k pocitom viny, k znechuteniu V mimopracovnej sfére medzi záťažové faktory patria:
·         nevyrovnaný osobný život, problémy v partnerskej, rodinnej oblasti
·         nesprávna životospráva, zlý zdravotný stav
·         nedostatok citových hodnôt, chýbajúca sebarealizácia 
 
Subjektívne prežívanie nesúladu medzi nárokmi, ktoré na nás kladie vonkajšie okolie a našimi predpokladmi tieto požiadavky zvládnuť, môže nadobudnúť rôznu veľkosť a odlišnú kvalitatívnu podobu. Jednotlivé stupne bežnej, zvýšenej, hraničnej a extrémnej záťaže sú:
1.        stupeň- bežná záťaž
2.        stupeň- zvýšená záťaž
3.        stupeň- hraničná záťaž
4.        stupeň- extrémna záťaž 
 
2.3              Ochrana zdravia pracujúcich 
 
V starostlivosti o zdravie pracujúcich plní hlavnú úlohu obvodný lekár. Okrem vstupných, periodických a mimoriadnych lekárskych prehliadok vykonáva i preventívne prehliadky pracujúcich a sleduje vplyv pracovných podmienok a pracovného prostredia na ich zdravie. Poskytuje aj potrebnú prvú pomoc pri úrazoch a náhlych ochoreniach. Posudzuje dočasnú pracovnú neschopnosť spôsobenú chorobou alebo úrazom a sleduje vývoj zdravotného stavu práceneschopných. Právo posudzovať a uznávať dočasnú pracovnú neschopnosť majú nielen obvodní lekári, ale aj tí odborní lekári, ktorí si ponechávajú pacienta vo svojom sústavnom ošetrení. Občan sa môže stať dočasne práceneschopným aj vtedy, keď ho prijali do nemocnice alebo do niektorého z odborných liečebných ústavov.

Lekár priznávajúci dočasnú pracovnú neschopnosť dáva svojím posudkom a rozhodnutím podklad na priznanie niektorých práv a nárokov, ktoré pre chorého vyplývajú z jeho dočasnej práceneschopnosti. Pacient po uznaní práceneschopnosti dostáva Potvrdenie o pracovnej neschopnosti. Do potvrdenia lekár prípadne poznačí povolené vychádzky. Táto legitimácia je dôležitým dokladom. Pracovník je ospravedlnený z práce iba v čase uvedenom v legitimácii. Ak chorí neschopný práce bez riadneho ospravedlnenia nepríde v stanovený deň na lekársku prehliadku, legitimácia stráca platnosť. Počas práceneschopnosti môže pacient zmeniť miesto pobytu len so súhlasom ošetrujúceho lekára a predsedu komisie národného poistenia. Pracovníci dozoru nad dodržiavaním liečebného poriadku kontrolujú, ako pacienti dodržiavajú predpísaný postup pri liečbe, usmerňujú práceneschopných občanov pri plnení ich povinností i práv a pomáhajú pri uskutočňovaní pokynov ošetrujúceho lekára týkajúcich sa životosprávy a režimu dňa. Za vážne porušenie liečebného poriadku sa považuje, ak chorý počas dočasnej pracovnej neschopnosti pracuje za mzdu alebo iný hmotný prospech. Keď sa pracujúcemu obnoví schopnosť vykonávať predchádzajúce zamestnanie, ošetrujúci lekár ho uzná za práceschopného.

V každom ročnom období, ba v každej chvíli vznikajú poruchy zdravia, náhle príhody, ktoré treba riešiť aj vtedy, keď obvodný lekár neordinuje. Na zabezpečenie sústavnej nevyhnutnej prvej pomoci sa vybudovala a ďalej zdokonaľuje predlekárska a lekárska prvá pomoc. V niektorých mestách sa zabezpečujú aj lekárske služby prvej pomoci detských (pediatrov) a zubných lekárov (dentistov). 

2.4           Odpočinok- nepriateľ spánku 
 
Primeraný spánok je potrebný na udržanie dobrého duševného a telesného zdravia. Podľa súčasných vedomostí sa spánok skladá z dvoch vzájomne sa striedajúcich fáz: synchrónny (ortodoxný) spánok, disynchrónny (paradoxný) spánok.

Synchrónny spánok je charakterizovaný synchronizáciou EEG rytmov, ľahkým útlmom vegetatívnych funkcií. Tvorí asi 80% času, ktorý prespíme, a je nevyhnutný na obnovu fyzických síl.

Disychrónny spánok je charakterizovaný disynchronizáciu rytmov na EEG a rýchlymi pohybmi očných bulbov. V tejto fáze spánku sa zjavujú sny, preto sa niekedy hovorí o snovej fáze spánku. 

2.4.1              Odpočinok, regenerácia síl 
 
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje zdravie ako stav telesnej, duševnej a sociálnej pohody. Tento stav je sprevádzaný neprítomnosťou prejavov choroby alebo poruchy (abnormality), či rizikových faktorov a pestovaním zdravého životného štýlu, ktorý vedie k udržiavaniu zdravia  a prevencii ochorenia. Súčasťou, prejavom i predpokladom je duševné zdravie. Musíme si však uvedomiť, že insuficiencia (nedostatočnosť) napr. v telesnej oblasti neznižuje možnosti uplatnenia sa človeka v iných oblastiach.

Treba si uvedomiť, že ak sa práca stane jediným zdrojom životného šťastia, jediným zmyslom života, človek sa stáva „workoholikom“  (závislým na práci). Takýto človek nevie oddychovať, dovolenkovať, zúčastňovať sa spoločenských akcií. Koncentrácia iba na prácu začne negatívne pôsobiť na ostatné oblasti života. „Workoholizmus“ je stav pracovníka, ktorý sa dá zmeniť, treba sa však naučiť rešpektovať práva svojho okolia. 

3            Zdravie a rodina 
 
Rodina je v pravom zmysle slova komunita navzájom istým spôsobom príbuzensky spätých ľudí.

Tradičnú rodinu tvoria otec, matka a ich deti (jadro rodiny). Ostatní príbuzní- starí rodičia, tety, strýkovia, bratranci a sesternice- tvoria rozšírenú rodinu. Každá rodina je svojím spôsobom jedinečná, a preto je ťažké urobiť všeobecnú charakteristiku. Vďaka zlepšeniu zdravotnej starostlivosti sú ľudia zdravší, dožívajú s avyššieho veku a sú produktívnejší.

Často sa nová rodinná jednotka formuje len na podklade preferencie sexuálnych alebo ekonomických potrieb. Podľa toho, aké funkcie majú v tejto jednotke rodičia, možno hovoriť o tzv. tradičnej alebo klasickej rodine. V tejto komunite je otec živiteľom rodiny, teda sa stará o existenčnú, ekonomickú a materiálnu stránku rodiny. Matka sa stará o výchovu detí. Muž- otec veľmi často preberá na svoje bedrá niektoré z povinností ženy- matky, keďže táto svojím vstupom do zamestnanie už prebrala tiež úlohu živiteľa. Mnohé deti prichádzajú po vyučovaní do prázdnych domov či bytov a sú ponechané samy na seba. Tieto deti,  často nazývané kľúčové, lebo nosia na krku kľúče od svojich domovov, sa doma nudia, začínajú si hľadať partnerov.- kamarátov a kamarátky, s ktorými nudu zaháňajú. Pri tomto spolčovaní hrozí nebezpečenstvo získania škodlivých návykov (fajčenie, alkoholizmus, drogy), ako aj nebezpečenstvo zlých sexuálnych skúseností v období okolo puberty, ako sú promiskuita medzi partnermi a prostitúcia. Neúplná rodina

V dnešnej dobe neustále vzrastá počet neúplných rodín. Príčinou vzniku takejto rodiny je napr. smrť manželského partnera, odlúčenie či rozvod manželov, narodenie dieťaťa slobodnej matke alebo adopcia dieťaťa slobodným mužom či ženou. Osamelý rodič sa často sústreďuje na starostlivosť o dieťa a zabezpečenie adekvátneho finančného príjmu, takže sa spoločensky izoluje. Okrem starostí má teda ešte aj problém sa vyrovnať so spoločenskou izoláciou a s chýbaním partnera. Osamelý rodič, ktorý pracuje mimo domu, býva často vyčerpaný výchovou detí, vedením domácností, ako aj pracovnými povinnosťami. Niekedy mu neostáva ani čas na osobné a rekreačné aktivity. Viac ako  90% osamelých rodičov tvoria ženy. Vzdialení príbuzní alebo priatelia, ktorí podporujú takúto rodinu, vytvárajú možnosti pre vzájomnú pomoc a deľbu starostí. Tým sa znižuje sociálna izolácia a vzniká príležitosť na relaxáciu a rekreáciu. Existujú aj spoločenské zdroje, ktoré pomáhajú osamelým rodičom vhodne umiestniť deti, získať sociálne a finančné zvýhodnenie a rozvíjať svoju odbornosť.

Nedospelí rodičia

Stále častejšie sa stretávame aj so situáciou, že do manželstva vstupujú príliš mladí ľudia, zakladajú si vlastné rodiny- majú deti. Prakticky adolescenti, sami ešte nepripravení na zložité životné situácie, sú postavení do role rodiča. Takáto rodina je neraz fyzicky, psychicky aj ekonomicky odkázaná na pomoc iných. U detí adolescentných rodičov sa častejšie vyskytujú zdravotné problémy. Tieto deti mávajú v predškolskom veku viac nehôd ako ich rovesníci, neskôr mávajú väčšie problémy s učením a so správaním v škole (zriedkavosťou nebýva ani zanedbané očkovanie).

Komunálna rodina

Najnovším trendom rodinnej alternatívy je spolunažívanie  nespríbuznených jedincov v spoločnej domácnosti, ktorí tvoria novú rodinnú jednotku, nazývanú pohabitujúca alebo komunálna rodina. Mnohí ľudia začínajú spolu žiť preto, lebo potrebujú spoločnosť, napr. vdovec a vdova, ktorí majú spoločné záujmy, sa rozhodnú žiť spolu, aby sa zbavili samoty. Mnohé páry si volia túto formu spolužitia ešte pred uzavretím manželstva. Takáto forma spolužitia sa však realizuje často aj z finančných dôvodov.

Homosexuálna rodina

Lesbické spolužitie sa vyskytuje častejšie ako spolužitie homosexuálnych mužov. Lesbičky majú menej sexuálnych partneriek, trávia viac času so svojou stálou družkou a väčšmi oceňujú sexuálnu vernosť ako ich mužský protipól. Najväčším nebezpečenstvom pre deti vychované homosexuálnymi partnermi je však zaujatosť a posmech ostatných členov spoločnosti. Preto mnohí sexuálni rodičia utajujú svoju sexuálnu orientáciu, objasňujú ju až v čase, keď sú deti schopné tomu porozumieť a sú aj citovo zrelé na to, aby sa vyrovnali s následkami.

Zmiešaná rodina

Takáto rodina vzniká vtedy, keď do novej rodiny prichádzajú buď obaja partneri alebo jeden z nich s dieťaťom (deťmi) z predchádzajúceho manželstva, alebo sa vydá slobodná matka. Rodina, v ktorej žije s deťmi ich vlastný i nevlastný rodič, sa označuje aj ako „stupňová“ rodina. Najväčší úspech dosiahne zmiešaná rodina vtedy, keď do nej vstupuje každý člen s reálnymi očakávaniami a plánmi a prejaví dostatok trpezlivosti pri utváraní nových vzájomných vzťahov. Zdravotný stav rodín sa bezprostredne odvíja od stupňa vzdelanosti a počtu  a kvality zdravotných návykov oboch rodičov. Závisí od hygienickej úrovne bývania a celkového životného štýlu rodiny, to je od výživy, telesnej aktivity, stresových situácií a odpočinku. 

Starostlivosť o seba, o svoje zdravie sa chápe ako činnosť jednotlivca, ktorú uskutočňuje vo vlastnom záujme, aby si uchoval dobrý zdravotný stav a pohodu. Dôležitou etapou ochrany, udržiavania a podpory zdravia rodiny je prekonávanie zdravotnej krízy pri ochorení člena rodiny. Celkový dopad choroby na rodinu závisí od mnohých faktorov. Patrí k nim:
–         charakter ochorenia- od ľahkej choroby až po stav ohrozujúci život
–         trvanie choroby- od krátkodobého až po dlhodobé ochorenie
–         následky choroby- od nijakého až po trvalé postihnutie
–         význam danej choroby  pre rodinu a jej dôležitosť v rámci systému rodiny
–         finančný dopad choroby- závisí od poistenia schopnosti chorého vrátiť sa opäť do zamestnania
–         vplyv ochorenia na funkčnosť rodiny v budúcnosti 

Kríza často rodinu zjednotí, choroba sa stáva mimoriadnou príležitosťou na upevnenie rodiny. Smrť člena rodiny má veľký vplyv na rodinu. Zmení sa jej štruktúra  a táto veľká zmena zasa ovplyvňuje celkovú funkciu rodiny. Jednotliví členovia to pociťujú ako stratu. Skoré štádiá zármutku sú spojené s rodinnou dezorganizáciou. Po čase, keď sa rodina začne spamätávať, dostáva sa do normálnych koľají, opäť začína plniť svoje funkcie a pochopiť nezvratnosť situácie.   

4            Odporúčania vo vzťahu k zdraviu a zdravému životnému štýlu 
  
Ø       Úprava životosprávy, teda primeraný denný režim práce, odpočinku a výživy.
Ø       Pravidelný príjem potravy 5- 6 krát denne menšie množstvo.
Ø       Dostatok tekutín v priebehu dňa- nesladených (2- 3 litre).
Ø       Udržovanie si správnej (primeranej)hmotnosti.
Ø       Aktívny, pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu, vlastný primeraný pohybový režim.
Ø       Kontrolovanie a vylúčenie ďalších rizikových faktorov aterosklerózy (vyhýbanie sa stresu, dostatočný spánok- 6-8 hodín denne). 
  
Záver 
 
Pre lepšie pochopenie zdravia je nevyhnutná zvýšená informovanosť obyvateľstva ohľadom uvedomenia zdravotných návykov, modelov zdravia, stravovacich návykov, pohybového režímu, únavy, prostredia a zdravia človeka.

Realizácia rôzných seminárov a prednášok zameraných na túto problematiku, by zvýšila informovanosť a uvedomenie si zdravia obyvateľov. Navrhovala by som, aby sa v čakarniach lekára vyskytovalo čoraz viac letákov a brožúr zameraných na už spomínanú tému.

Na túto problematiku by sa viac mali sústrediť masmédiá, televízia a internet.Táto zvýšená informovanosť sa môže pozitívne prejaviť v zdravotnom stave obyvateľstva.