Spoločnosti Pathé a Film d´art formujú francúzsky film

Francúzsky podnikateľ Charles Pathé investoval v rokoch 1907 až 1912 do film nevydané financie, ktoré do významnej miery zreformovali francúzsku kinematografiu. Spočiatku vlastnil Pathé iba bezvýznamnú firmu, ktorá sa neskôr stala dominantnou na svetovom trhu. Pathé bol trustom združujúci 15 firiem. Na 5 filmových kópií vyrobených touto firmou pripadá až 150 kópií určených pre zahraničný trh (Nemecko, Taliansko, USA či Rusko). Firma mala úspech hlavne výrobe širokého spektra filmov (drámy. Komédie, prírodné filmy a aktuality). V neskoršom období sa firma zaoberá s výrobou technického vybavenia a filmového materiálu. Jediným konkurentom na francúzskom trhu je firma Léona Gaumonta nazvaná Gaumont. Ako sa menil film menila sa aj skupina ľudí, ktorý predstavovali hlavnú skupinu zamerania filmárov (od robotníkov k intelektuálom). Presne takéto ambície mala spoločnosť Film d´art.
Filmári sa snažili podľa amerického vzoru skĺbiť divadlo s filmom (neúspešne).
Prvým filmom tejto spoločnosti bol film Zavraždenie vojvodu De Guise, firma Film d´art zabezpečila pompéznu premiéru na Champs Elysée (17. novembra 1908), neoficiálne sa tento deň považuje za deň zrodu umeleckého filmu (ktorého kvalita bola na mizernej úrovni). Príbeh sa odvíja okolo vraždy vojvodu z Guise. Samotný film bol dlho 300 metrov a jeho projekcia zabrala približne 20 minút. Film bol velebený médiami, no finančný úspech nebol taký, ako pre šiestimi rokmi v prípade filmu Cesta na mesiac. Táto spoločnosť umelcov bola založená pomocou podpory hercov a autorov Comédie Francaise. Ďalšie filmy štúdia ako Odyseov návrat a Judášove výčitky prepadli na plnej čiare. Zásluhou Film d´artu sa zvýšila úroveň filmu (hlavne kvôli profesionálnym divadelným hercom), aj keď existujú aj výnimky, ako napríklad výkon najlepšej európskej herečky tohto obdobia vo filme Kráľovná Alžbeta (film bol premietnutý po celom svete), výkon Sarah Bernhardtovej bol obrovským sklamaním (trochu aj fiaskom). V USA bol film premietnutý vďaka Adolphovi Zukorovi, ktorý zakúpil práva na film (od Film d´artu). Filmový herec sa dočkal zaslúženého uznania až v ére spoločnosti Film d´art.

Film d´art niekoľkokrát zmenila vlastníka, nakoniec v roku 1920 zanikla.
Odpoveďou na umelecké filmy film bol cyklus filmov spoločnosti Gaumont nazvaný Život aký je, autorom bol Louis Feuillade (člen spoločnosti Gaumont), ktorého filmy mali skoncovať so silným divadelným pátosom charakteristickú pre tú dobu. Feuillade tím naviazal na literárny a divadelný naturalizmus, inšpiroval sa dielami Emila Zolu a Andrého Antoina. Americkou analógiou jeho filmov boli diela spoločnosti Vitagraph s názvom Výjavy zo skutočného života. Najväčší úspech znamenala však adaptácia románu s hlavným hrdinom Fantomasom. Tieto filmy mali obrovský úspech aj medzi umelcami, hlavne zástancami avantgardy ako Guillaume Apollinaire a Max Jacob, ktorý založili Spoločnosť Fantomasových priateľov.
Naturalistické a klasicistické tendencie sa pokúšal skĺbiť Albert Capellani (umelecký riaditeľ spoločnosti SCAGL – filmová spoločnosť autorov a spisovateľov založená firmou Pathé). Námet čerpá hlavne z francúzskeho naturalizmu (Emile Zola), jeho prvým filmom bol film Zabijak, ktorý predtým natočil Ferdinand Zecca znamenal veľký pokrok vo filme, samotný film meral 1000 metrov. Jeho ďalším filmom bol Germinal (takisto spracovanie románu Emila Zolu, aj keď úplne neautentické), film znamenal celosvetový úspech a umožnil Capellanimu natočiť prepis rozsiahleho románu Victora Huga Bedári, ktorý znamenal najväčší kasový a umelecký úspech na svete. Albert Capellani spracoval aj ďalšie diela Zolu, úspech mali Chrám matky božej v Paríži a Deväťdesiat tri. Veľkej obľube sa tešili takisto aj francúzske komédie, hlavne grotesky autora Jeana Duranda, séria filmov o Onésimovi a filmy Bébé a Drahota potravín sa opierajú o komické poňatie nepravdepodobných situácií a o karikatúru mocných ľudí sveta. Durand pracoval pre impérium Charlesa Pathého, jeho filmy mali vplyv na filmy Macka Sennetta.