Začiatok kariéry amerického filmu

Najvýznamnejším predstaviteľom bol Edwin S. Porter (člen Edison Company),
Ktorého prvé filmy ničím nevynikajú z masy, až neskôr si získava uznanie širokého spektra ľudí. Porter spojil filmové prvky charakteristické pre tzv. brightonskú školu s prvkami Mèliesa. Slávnym sa stal Porter filmami Život amerického hasiča a hlavne filmom Veľká vlaková lúpež.
Prvý menovaný film (natočený v roku 1902) bol prvým úspešným pokusom skĺbiť prvky hraného, dokumentárneho a reportážneho filmu. Porterovi sa čisto filmárskymi prostriedkami podarilo vybudovať dramatický príbeh, plný emócií.
V roku 1905 bolo v severoamerickom meste Pittsburgh otvorené prvé pravé kino nazvané Nickelodeon (nickel = niklák, čiže päťcentová minca, ktorá predstavovala cenu jednej vstupenky). Počet takýchto kín sa zväčšoval geometrickým radom až za päť rokov existencie dosiahol hodnotu 10000.
To znamenalo, že v Amerike bolo po piatich rokoch vzniku prvého kina viac kín, ako v celej Európe (a pravdepodobne aj vo svete) dokopy.
Čím bola sieť kín väčšia, tým bola amortizácia nákladov ľahšia a zisky väčšie. Celá sieť bola zásobovaná filmami zo zahraničia, ale aj z domácej produkcie. Jedným z problémov bola jednoduchosť plagiátorstva a každodennosť porušovania autorských práv. Po čase sa najväčšie americké štúdia (boli to: Edison Manufacturing Company, Biograph a Vitagraph) rozhodli s plagiátorstvom skoncovať a preto v roku 1908 založili monopolný trust Motion Picture Patent Company, ktorý ukladal povinnosť platiť licenčné poplatky za jednotlivé projekcie, ale aj za používanie kamier, projektorov,
ale aj filmového materiálu. MPPC však nikdy nezískal absolútne monopolné postavenie na trhu( spravovali asi polovicu existujúcich nickelodeonov). Konkurenčný boj stále naberal na intenzite , časté boli aj nepokoje plynúce z donucovacích metód agentov MPPC.
MPPC predstavovala iba skupinu producentov, ktorej bol ľahostajný osud filmu.
MPPC dokonca stanovil rovnaké ceny pre každé filmy ignorujúc na kvalitu, či popularitu jednotlivých filmov(pre MPPC to bol tovar ako každý iný). Skupina nezávislých filmárov sa rozhodla bojovať proti MPPC, tým najlepším možným spôsobom. Nezávislí pochopili, že jediným spôsobom, ako vyhrať boj s MPPC je natáčať lepšie, populárnejšie a dlhšie filmy ako oni. Skupina nezávislých sa rozhodla presunúť väčšinu svojej produkcie na Západ, a to hlavne kvôli agentom MPPC, ktorých bolo na západe, ďaleko od centra (New Yorku) menej.
Nezávislí našli perfektné miesto neďaleko Los Angeles, ktoré boli blízko Mexika, kam právomoc MPPC nezasahovala. Kalifornia predstavovala perfektné miesto na nový začiatok, hlavne skvelé podmienky pre produkciu filmov (hory, more, kultúrna pestrosť obyvateľstva). Po čase nasledovali nezávislých aj členovia MPPC, ktorý zaradom zlikvidovali svoje ateliéry v New Yorku. Takto sa zrodila Mekka svetového filmu Hollywood.

Rozvoj filmu do roku 1914 (začiatku vojny) bol živelný a neuveriteľné búrlivý.
Film si vybudoval silný vzťah, hlavne k prisťahovalcom (v roku 1907 ich bolo úctyhodných 1 300 000), ktorých kúzlo filmu úplne očarilo. Veľkú „patentovú“
vojnu nakoniec vyhrali nezávislí (a ich lepší program). Z tohto boja vyšli víťazne dva žánre. Bol to kovbojský film a groteska (slapstick-comedy), ktorej tvorcom bol tvorca írskeho pôvodu Mack Sennett. Mack Sennett pracuje od roku 1912 ako producent a režisér v produkčnej spoločnosti Keystone film.
Sennett objavil a spolupracoval s hercami ako Ch. Chaplin, Chester Conklin,
Oliver Hardy, Stan Laurel, Bing Crosby a Carole Lombardová.
Sennettové grotesky preslávil hlavne Chaplin, ich najvýznamnejšie spoločné filmy sú Chaplin v zábavnom parku a Chaplin naháňa doláre.

Kovbojský film je produktom Gilberta M. Andersona, ktorý bol komparzistom vo filme E.S. Portera Veľká vlaková lúpež, a ktorá sa stala aj zdrojom inšpirácie pre G.M. Andersona. Anderson chcel predať svoj film štúdiám Biograph a Vitagraph, ale nakoniec bol nútený založil vlastné štúdio na výrobu filmov, tým štúdiom bolo štúdio Essanay (prvý ateliér bol v Chicagu). V tomto prostredí sa vyrábali kovbojské filmy , ktorých hrdinom bol Broncho Billy (Andersonov pseudonym).
Postupne vznikali ďalšie spoločnosti s podobným zameraním ako napríklad Bison life motion picture. Všetky kovbojky sa vyrábali tým istý spôsobom, obsahovali postavu šerifa, hlavného hrdinu, zloducha (bad guy). Podobnosť bola až neuveriteľná. „Menili si kone, ale nie scenáre“ povedal raz G.M. Anderson.
Anderson ukončil svoju kariéru s nástupom zvukového filmu, v 1958 roku mu americká filmová akadémia udelila cenu Special Academy Award za priekopnícku aktivitu vo svete filmu.
Najvýznamnejšou osobnosťou spoločnosti Biograph bol režisér David Wark Griffith, ktorý bol najväčším novátorom amerického filmu, ale aj skvelým rozprávačom . Vniesol do filmu používanie detailov, polocelkov, prelínania, ale hlavne použitie retrospektívy (flashbacku).Griffith chcel byť pôvodne spisovateľom alebo divadelným hercom, film považoval najprv iba ako zdroj obživy. Jeho prvým filmom je film ako dievčatku, ktorú unesú cigáni, dielo sa nazýva Dolliné dobrodružstvá. Griffith sa každým svojím filmom zdokonaľoval v práci s hercami, kamerou, osvetlením ale aj v strihu. Pre spoločnosť Biograph natočil sériu filmov, v ktorých boli hlavným hrdinami manželia Jonesoví, ktorý reprezentujú malomeštiacky spôsob života. Cesty Griffitha a spoločnosti Biograph sa rozišli v roku 1913 (za tento čas stihol natočil cez 400 filmov
medzi ktorými sú filmy ako Edgar Alan Poe, Vývoj človeka alebo Svedomie zločinu). Čiže presne v okamihu finálneho víťazstva nezávislých proti MPPC.