2.3.4 Učiteľské spolky:
Učiteľské spolky sa založili temer vo všetkých krajoch Slovenska. Koncom tridsiatych rokov sa založila na Orave Spoločnosť vychovávateľská v evanjelickom bratstve oravskom, ktorej cieľom je zdokonaľovanie učiteľov, zjednotiť v okruhu svojej pôsobnosti nejednotné školstvo, a to do vyučovacích predmetov, kníh, školských predpisov atď.

Samuel Ormis žiadal založiť pre potreby učiteľov pedagogický časopis, v ktorom by si učitelia vzájomne vymieňali skúsenosti a neustále sa vzdelávali. Časopis by svojím zameraním dobre poslúžil aj rodičom pri vychovávaní detí.

V tridsiatych a štyridsiatych rokoch bolo potrebné, aby národne uvedomelí učitelia a národovci sústredili svoje sily proti stupňujúcej sa maďarizácii, ktorá doliehala najviac na slovenské školy. Vedúcu úlohu proti stupňujúcemu sa náporu maďarizácie prevzala od štyridsiatych rokov štúrovská generácia na čele so Štúrom.
Pravda, Slováci v nerovnom zápase proti maďarizácii mali len jedinú obrannú zbraň- tlačené slovo. Ale aj to mohli používať len vo veľmi obmedzenej miere, pretože dlho nemali ani vlastný časopis a museli uverejňovať svoje obranné polemiky proti útokom maďarizátorov zväčša len v zahraničných časopisoch a vydávať obranné knihy v cudzine. V obranných spisoch Slovákov dôležité miesto mali školské otázky.

2.3.5 Slovenské národné noviny v 1/2 štyridsiatych rokov:
Do vydávania Slovenských národných novín a ich prílohy Orla tatranského vystupuje v prvej polovici štyridsiatych rokov do popredia dve najvýznamnejšie slovenské politicko-kultúrne podujatia - predloženie Slovenského prestolného prosbopisu viedenskej vláde (roku 1842) a založenie Tatrína (roku 1844), v ktorých významné miesto zaujímajú školské otázky. V Slovenskom prestolnom prosbopise sa konkretizujú národné požiadavky a školské požiadavky a opisujú sa protizákonné maďarizačné prechmaty.

V stanovách Tatrína sa venovala školským otázkam veľká pozornosť. Medzi knihami, ktoré mal Tatrín vydávať, na prvom mieste boli školské učebnice. Štúrovi sa uložilo predložiť na najbližšom zasadnutí podrobnejší návrh na výchovu a vzdelávanie slovenskej mládeže, ďalej poverili Jozefa Plecha vypracovať plán encyklopédie pre meštianske školy a Jána Francisciho napísať podľa pripravovanej Štúrovej gramatiky slovenského jazyka učebnicu slovenského jazyka pre stredné a meštianske školy. Nevypracovali sa totiž konkrétne návrhy a plány, ktoré by sa mali v slovenských školách uskutočniť.

2.3.6 Slovenské národné noviny v 2/2 štyridsiatych rokov:
Nová etapa úsilia štúrovcov o záchranu slovenskej školy a jej všestranný rozvoj sa začína vydávaním Slovenských národných novín a ich prílohy Orla tatranského, ktoré vláda dovolila vydávať až po viacročnom úpornom vymáhaní slovenskými národovcami. Rozvoj slovenského národného života od druhej polovice štyridsiatych rokov je nerozlučne spätý so Štúrovými Slovenskými národnými novinami, ktoré sa najmä jeho pričinením stali najdôležitejším prostriedkom na zvyšovanie národného a politického uvedomenia, ako aj vzdelávania slovenského ľudu. Štúr bojoval v nich spolu so svojimi spolupracovníkmi za hospodárske a kultúrne povznesenie slovenského ľudu, za zrušenie urbárskych služobností; venoval v nich veľa pozornosti novým spôsobom poľnohospodárskej a priemyselnej výroby, takže boli zdrojom dobrých poučení pre remeselníkov a roľníkov. Vychádzanie Slovenských národný novín vyvolalo medzi slovenskými vlastencami veľké nadšenie.

Školské otázky sa rozvíjajú v Slovenských národných novinách ako organická súčasť národného, politického, kultúrneho a hospodárskeho programu. Veľmi správne v nich Štúr podchytil iniciatívu slovenských učiteľov, ktorých národné uvedomenie sa najlepšie prejavovalo v ich rastúcom úsilí o záchranu slovenskej školy, o lepšie učebno-výchovné metódy, o materiálne vybavenie slovenských škôl, o lepšie hmotné i spoločenské postavenie učiteľov. Články a správy o škole v Slovenských národných novinách sa dotýkajú všetkých základných školských otázok, organizácie škôl a ich obsahu, vyučovacích metód, vyučovacieho jazyka, vzdelania a materiálno-spoločenského postavenia učiteľov, nedeľných škôl, kultúrno-osvetovej práce, takže možno si podľa nich utvoriť dobrý obraz o stave nášho školstva v prvej polovici 19. storočia, ako aj o úlohách, ktoré sa mali splniť v tomto období na úseku školstva.

V článkoch Štúrovcov uverejnených v Slovenských národných novinách sa odrážajú ich pokrokové náhľady na vzdelanie ľudu.
Ľudovít Štúr rozvinul v Slovenských národných novinách všetky základné otázky slovenskej školy a vzdelania ľudu. Štúr považuje otázky slovenskej školy a vzdelania ľudu za hlavné otázky nielen z hľadiska udržania a ďalšieho rozvíjania slovenského národného života, ale aj ako jednu z hlavných ciest hospodárskeho povznesenia ľudu, i keď si správne uvedomoval, že hlavná príčina hospodárskej a vzdelanostnej zaostalosti utkvie vo feudálnom spoločenskom zriadení.