Zrada Saurona a ukovanie prsteňov moci
Vo veľkej vojne o silmarilli bol síce Morgoth zničený, ale nepodarilo sa zničiť všetkých ohyzdov (takže zlo bolo vo svete naďalej). Suron, najvyšší Morgothov veliteľ svoje činy oľutoval a chcel pomáhať elfom hojiť rany sveta po vojne (myslíme si, že to bolo spočiatku naozaj s týmto zámerom, ale ako sa neskôr ukázalo, túžba po moci ho znova opantala a úplne skazila). Spolu s elfmi ukoval tri prstene (Elfi ukovali prstene s dobrými úmyslami a o tom, že Sauron vo svojom srdci zradil, nič netušili. Tešili sa z prosperity spojenectva so Sauronom, ktorého kováčske umenie bolo obrovské.), avšak on sám ukoval Veľprsteň, ktorým dokázal ovládať všetky ostatné (Trojku, Sedmičku a Deviatku).
Tri prstene mali v moci elfi a Sauronovi sa ich nikdy nepodarilo zmocniť. Sedem prsteňov, ktoré vlastnili trpaslíci, bolo buď zničených, alebo ich získal Sauron. Deviatku, teda deväť prsteňov dal kráľom ľudí, z ktorých sa stali jeho služobníci, Nazgulovia (prsteňove prízraky).
Sauronva pretvárka a skaza Númenórčanov
Keď sa elfi dozvedeli o Sauronovej zrade, uchýlil sa do svojej pevnosti (Barad-dúru) v zemi Mordor a prehlásil sa za kráľa kráľov a pána sveta. Númenórčania, sa za tú dobu stali príliš pyšnými a mocnými na to, aby také niečo Sauronovi tolerovali.
Númenórsky kráľ Ar-Paharazôn odplával so svojou flotilou do Stredozeme aby Saurona zničili. Keď jeho majestátne vojsko vkročilo na breh Stredozeme, Sauron sa vediac, že nemá žiadnu šancu zvíťaziť, vzdal. Ar-Paharazôn ho so sebou zobral ako rukojemníka a väzňa.
Vďaka svojej ľstivosti a poznaniu sa však zo sluhu čoskoro stal radca a svojimi lžami oklamal kráľa i väčšinu veľmožov a ľudu. Poprel existenciu Boha a presvedčil ich, že zákaz, ktorý im dali Valari (zákaz, že sa nemôžu plaviť do Valinoru) bol daný len z toho dôvodu, aby nezískali nesmrteľnosť (čo bola samozrejme lož). Kráľ sa so svojou flotilou vypravil vydobyť si nesmrteľnosť. Celá jeho flotila však bola strhnutá do víru a ostrov Númenóre sa prepadol do mora. Tí Númenórčania, čo ostali verní Valarom (medzi ktorými bol aj Elendil a jeho syn Isildur) sa však včas odplavili do Stredozeme. Tu založili kráľovstvo Gondor.
Sauronovo telo sa prepadlo spolu s ostrovom do mora, ale jeho duch zotrval a vrátil sa späť do Mordoru, kde sa stal znovu Temným pánom a po nejakom čase bol dostatočne mocný aby s nimi rozpútal vojnu o Stredozem.
Slabosť ľudí
Druhý vek sa končí spojenectvom (elfov a ľudí) a obliehaním Mordoru. Sauron bol zvrhnutý, no cena za tento úspech bola vysoká a došlo ku katastrofálnemu omylu. V boji so Sauronom zahynuli Gil-galad (posledný žijúci veľkráľ Noldorov - elfov čo odišli z Valinoru) a Elendil. Isildurovi sa síce podarilo odťať prsteň so Sauronovej ruky, pričom Sauron stratil svoju moc a jeho duch odletel medzi tiene, no to nebol Sauronov koniec (Sauron sa v Treťom veku opäť vrátil.). Jeho duch bol spätý s prsteňom a pokiaľ zotrval prsteň, zotrval aj on. Isildur trval na tom, že prsteň je jeho "výkupné za otcovu smrť", a odmietol ho zničiť hodením do ohňa Hory osudu (sopky v Mordore). Odišiel naspäť do Gondoru, ale cestou sa utopil vo Veľkej rieke a prsteň sa stratil. Tak sa teda skončil Druhý vek.
Tretí vek
Istari
Ľudia, ktorí mali s Istarmi čo dočinenia, sa domnievali, že sú to muži, ktorí nadobudli múdrosti a skúseností dlhým a tajomným bádaním. Prvýkrát sa objavili v Stredozemi v prvej polovici Tretieho veku, dlho však chodili v prostom prestrojení ako muži už starí, ale telesne zdatní, cestovatelia a pútnici. Získavali poznatky o Stredozemi a o všetkých, ktorí tam sídlili, ale nikomu nezjavovali svoju moc a zámery. Priplávali z Valinoru, odkiaľ ich do Stredozeme vyslali Valari, aby odporovali Sauronovmu rastúcemu tieňu.
Istari mali zakázané zjaviť sa v celej svojej majestátnej podobe, alebo sa pokúšať ovládať vôľu ľudí či elfov otvoreným prejavom moci. Prichádzali v podobe slabých a pokorných a dostali príkaz radiť ľuďom a elfom, presvedčovať ich k dobrému a snažiť sa zjednotiť v láske a porozumení všetkých, ktorých by sa Sauron pokúsil ovládnuť a skaziť, keby opäť prišiel.
Celkovo ich do Stredozeme prišlo päť. Ako prvý prišiel Biely čarodej, Curunír (známy aj ako Saruman, usadil sa v pevnosti Orthank neďaleko Gondoru), javil sa spomedzi nich ako najmúdrejší a stal sa členom rady múdrych. Po ňom prišli postupne Hnedý čarodej (Radagast - miloval divé zvery a pre túto svoju slabosť neskôr zabudol na svoje poslanie), dvaja Modrí čarodejovia (odišli na východ Stredozeme a viac sa o nich nikde nepíše) a posledný prišiel ten, ktorý sa zdal najmenší, vzhľadom starší ako ostatný a opieral sa o palicu. Bol to Šedý čarodej (Mithrandir, neskôr známy ako Gandalf). On jediný ostal verný, pretože Saruman zradil a stal sa spojencom Saurona, ktorý sa opäť vrátil do Stredozeme. Saruman mal však svoj vlastný plán ako sa stať mocným, chcel sa zmocniť vtedy už nájdeného prsteňa. To sa mu však nepodarilo a po Sauronovej porážke zomrel rukou svojho sluhu Červivca. Gandalf však narozdiel od Saruman nikdy netúžil po moci a vo vojne o prsteň zohral veľmi dôležitú úlohu.
