1.Úvod
Téma križiacke výpravy je známa snáď každému človeku a zvlášť kresťanovi. Veď kto by nepoznal križiakov s červeným krížom na hrudi, legendy o svätom grále alebo o bohatstve templárov. Každý, kto sa aspoň okrajovo zaujíma o túto tému, pozná situácie, ktoré sa odohrali počas bojov o Svätú zem či už na strane kresťanov alebo moslimov. Pozná rôznych vodcov, ktorí sa zaslúžili o víťazstvá alebo prehry či už na jednej alebo druhej strane.
My sme tému križiackych výprav preberali počas štúdia v prvom ročníku. Téma nás veľmi zaujala, hlavne vodcovia týchto výprav, a preto sa k nej po dlhšom čase opäť vraciame.
Naším cieľom je priblížiť Vám dvoch panovníkov, Richarda I. a Saladína. Chceme poukázať na ich životy a hlavne vlastnosti, ktorými títo hrdinovia ovplývali, a to štedrosť, odvaha a rozhodnosť, ľudskosť a zhovievavosť. V tejto práci tiež chceme poukázať na to, ako ich vlastnosti, ktoré v súčastnej dobe veľakrát strácajú zmysel alebo ich je nedostatok, ovplyvnili ich činy a rozhodnutia. Získane poznatky sme doplnili množstvom materiálu z okresnej knižnice Gorazda Zvonického v Michalovciach a najdôležitejšej knihy tejto práce, Georges Tate, Križiaci v Oriente, 1996. Na základe týchto materiálov sme sa rozhodli vypracovať prácu na tému Richard I. a Saladín – hrdinovia svojej doby. Jedným z dôvodov na vypracovanie tejto práce bol aj ten, že mnohí študenti nepoznali ba ani nikdy nepočuli o Saladínovi a jeho činoch.

Niektoré časti tejto práce by sme chceli zverejniť v Historickej Revue a využiť ich ako podklad na hodinách dejepisu. Táto práca by mala upútať v prvom rade tým, že v práci sú nie len vlastnosti, ktoré mali títo vodcovia rovnaké, ale aj také, ktoré ich rozdeľovali, ako napríklad naivita či bezohľadnosť, a tiež tým, že takúto prácu nenapísal a nepublikoval ešte nikto. Od tejto práce očakávame, že v dobe plnej elektroniky a Internetu upúta svojim obsahom a tým, že táto práca je najpodrobnejšia aká sa len môže týkať životov a vlastností týchto dvoch vladárov. Pri písaní sme narazili na menší nedostatok informácií týkajúcich sa Richardových vlastností ale veľmi nám pomohli knihy týkajúce sa križiakov v oriente. Pomocou týchto kníh sme ich mohli dať na misku váh a porovnať, v čí prospech sa naklonili.

Našu prácu sme rozčlenili takto:
1. Úvod
2. Metodika
3. Richard I. a jeho život
4. Saladínova životná cesta
5. Portréty
6. Záver
Prílohy

2.Metodika
Pri metodike práce je dôležitá systematická postupnosť a dodržiavanie krokov počas vzniku práce. Najdôležitejším krokom pri písaní tejto práce bolo zhromažďovanie, štúdium a zosúladzovanie literatúry, ktorú sme použili pri práci. Medzi najdôležitejšie knihy, o ktoré sme sa opierali počas písania, patria: Kořán, Jos. J., Ottův slovník náučný, 1904 a Christophe Badea a kolektív, Tvorcovia svetových dejín od antiky po stredovek, 2002 a Georges Tate, Križiaci v Oriente, 1996. Sú to len jedny z mala kníh, ktoré sme získali návštevou Zemplínskej knižnice, no posledne menovaná kniha nám bola najväčšou oporou pri písaní. Taktiež nám pri komponovaní životopisu Richarda I. pomohol aj Internet. Po naštudovaní dostupných materiálov sme pristúpili k výberu dôležitých informácii, ktoré sme chceli uverejniť v našej práci. Jedným z posledných krokov bolo zosúladenie materiálov. Nevyskytli sa tu žiadne vážne problémy, pretože materiálu bolo nadostač a jednotlivé state z rôznych kníh do seba veľmi dobre zapadali. Využívali sme komparatívnu metódu, snažili sme sa o vyjadrovanie vlastných názorov.
Na záver do prílohy sme použili fotografie a obrázky z kníh, s ktorými sme pracovali a tiež dve podrobne rozobrané bitky, ktoré sa odohrali v tej dobe a patria medzi veľmi významne. Tu nám veľmi pomohla kniha: Geoffrey Regan, Rozhodujíci bitvy, 1994.

1.KAPITOLA
1.1 Richard I. a jeho život
Richard I., ktorého veľká osobná statočnosť na bojovom poli mu vyniesla priezvisko Coeur de Lion (Levie srdce), viedol tretiu krížovú výpravu a stal sa jedným z najväčších stredovekých európskych vojvodcov. Hoci jeho sláva je rovnakou mierou výsledkom romantických legiend ako heroických činov, Richardove výkony na bojisku sú samé o sebe pozoruhodné. Narodil sa 8.septembra 1157 v Oxforde na zámku Beamont ako 3.syn Henricha II. a Eleonóry z Poitou ( Henrich, Gottfried a Richard). Richard pochádza z anjouskeho-plantagenetovskeho rodu. Otec Henrich.II bol z plantagnetovskej vetvy a matka Eleonóra Akvitanska bola z anjouskeho rodu. Dokonca sa zistilo, že jeho predok bol aj samotný Viliam Dobyvateľ.1

Ako 11-ročný zdedil po matke Aquitánske vojvodstvo a stal sa vojvodom z Poitiers. Od mladého veku dával prednosť dobrodružstvám pred službou na dvore. V mladosti videl svojich rodičov veľmi zriedka, lebo jeho otec Henrich II., sa zdržiaval v Anglicku a Eleonóra musela veľa cestovať, takže sa v Akvitanii, kde vyrastal Richard, starala o neho opatrovateľka Hodierna. Richard nechal neskoršie po nej pomenovať mesto.2 Richard sa stáva už ako dvanásťročný vojvoda Akvitansky, čo vyplývalo s delenia jeho otca Henricha II., ktorý svoj majetok rozdelil medzi svojich synov (prostredný syn Gottfried si ale majetok dlho neužil, pretože zomrel ako prvý z bratov pri rytierskom turnaji). Tu sa vžíval do úlohy kniežaťa, učil sa ctiť zákony, správať sa k ľuďom a šľachte a naučil sa tu zaobchádzať so zbraňami najmä s mečom a kusou. Tu sa formovala jeho povaha, tu sa naučil nerobiť kompromisy, začo ho kronikár Bertrand označil za kráľa Áno a Nie pre jeho spontánne rozhodnutia, kedy s rozhodnutím nečakal, ale okamžité odpovedal áno alebo nie.3 Richard už v mladosti osvedčil svoj veliteľský talent. Už v mladom veku prejavil mimoriadne politické a vojenské schopnosti a čoskoro si získal slávu svojou rytierskou odvahou. V rokoch 1175-1185 rástla Richardova povesť statočného bojovníka a skvelého organizátora, lebo potlačil nespočetné vnútroštátne povstania.

Raz, mu otec prikázal, aby odtiahol so svojim vojskom na juh, kde mal oslobodiť cestu do pútnického mesta Compostela, ktorú ohrozovali tamojší pani a pre pútnikov to bola nebezpečná trasa. Tato blesková vypráva bola veľmi úspešná, lebo po krátkom obliehaní bol dobytí hrad Dax a porazená šľachta prisahala, že nebude brániť pútnikom v ceste. Ďalším z jeho menej známych úspechov v tej dobe bolo tiež obsadenie mohutne opevneného hradu Taillebourg v Saintonge v r.1179, ktorý bol pokladaný za nedobytný.4 Po smrti staršieho brata Henricha a stal sa dedičom Anglicka, Normandie a Anjou. Nastúpil vládnuť v otcovských zemiach r. 1189.Za otcovho života žil s ním, podobne ako jeho bratia, ale ako kráľ sledoval úplne otcovu politiku. Otcovu žiadosť, aby Aquitánsko podstúpil mladšiemu bratovi Jánovi, rázne odmietol a na obranu svojich záujmov sa spojil s mladým francúzskym kráľom Filipom II. Augustom. Spolu prinútili Henricha II. kapitulovať. Po jeho smrti r. 1189 sa stal Richard I. normandským vojvodom a anglickým kráľom z dynastie Plantagenetovcov. Keď stál pri otcovom hrobe, pri jeho márach, pustila sa Richardovi z nosa krv, čo bolo neklamným znakom, že sa stal otcovrahom. Otec ho označil za svojho vraha. Týmto činom sa stal vrahahom, otcovrahom a zradcom.5
Kráľ Richard sa o vládnutie oboch svojich kráľovstiev zaujímal pramálo. V nasledujúcich desiatich rokoch strávil v Anglicku vlastne iba šesť mesiacov. Na trón nastúpil práve keď pád Jeruzalema (1187) vzbudil veľký križiacký rozruch na západe. Richard tiež prijal kríž a dal sa hneď po korunovácii (vo Winchestri 3. septembra 1189) do príprav k výprave.6 No hneď po svojej korunovácii tiež musel vyriešiť Richard problémy so Škótskom a Walesom. So škótskym kráľom Viliamom zjednal v Canterbury storočný mier vo významnom dokumente Quit-claim of Cantenbury. V decembri 1189 sa Richard zaručil vrátiť Viliamovi jeho bratovi Dávidovi z Huntingdonu hrady Roxburgh a Berwick, ktoré dobyl ešte v roku 1175 Henrich II. Ďalej sa Richard zaručil Viliamovi, že ponechá Škótsku čiastočnú nezávislosť pod podmienkou, že Škótsko bude spojencom Anglicka.7