2. Úloha nežného pohlavia v Chopinovom živote
Od malička bol Fryderyk vychovávaný medzi sukňami. Jeho sestry sa o neho starali ako o svoju živú bábiku. K matke Justyne neodmysliteľne patrili jeho sestry.
Staršia Ludwika mu dávala dôležité rady pri jeho prvých koncertoch. Aj keď i ona mala hudobné vzdelanie, nikdy nezávidela úspechy svojmu bratovi. Práve naopak. Neskôr, keď sa vydala a mala rodinu, navštívila v Paríži Fryderyka upadajúceho ku skepse. Umelec ihneď ožil a ešte niekoľko týždňov po ich odchode žil s nimi v mysli. Ludwiku môžeme charakterizovať ako typickú Varšavanku, hovorovú, sentimentálnu, ale i inteligentnú s príjemným vystupovaním, čomu dokladám ako dôkaz list mladšej sestry Izabely už Barcińskej svojmu bratovi: „Ľutujem, vždy ľutujem, že nepoznáš Ludwiku ako ženu, ktorá už má v spoločnosti istú funkciu ženy a matky. Tvoja náklonnosť k nej by nepochybne vzrástla, pretože je ťažké poznať ju a zo dňa na deň ju viac neľúbiť, čo je nevážiť si jej dušu.“ 5
Izabela nebola ničím výnimočná, prostá deva, milujúca svojho brata a neskôr vydatá za nudného až zlostného úradníka.
Emilka bola najmilšia a najveselšia zo všetkých súrodencov. Mala črty nadanej spisovateľky, pretože odmala písala veselohry len tak pre pozdvihnutie atmosféry v rodine.
Čo sa týka mimorodinných vzťahov so ženami, mal Fryderik veľmi pestré známosti.
Jeho prvá láska sa volala Konstancia Gladowska (1810-1889). Bola to láska na prvý pohľad. Konstancia bola nadaná speváčka, plavovláska príjemného vzhľadu. Fryderyk svoje city dlho tajil, bál sa odmietnutia. Až pred odchodom do Viedne sa odhodlal Konstancii vyznať city. Tá mu city opätovala a svoju lásku spečatili výmenou prsteňov. Sľúbili si, že si budú dopisovať. Ako sa už stáva, Konstancii nestačilo písanie dopisov a vydala sa za okúzľujúceho ruského dôstojníka.
Na návšteve v Drážďanoch v priateľskej rodine Wodzińských sa zoznámil s Máriou (1819-1896). Mala sedemnásť, bola pekná, chápavá, inteligentná. Čo viac? Často spolu chodievali na prechádzky do parku alebo pri jazierko. Bližšie sa spoznávali, až sa do seba zaľúbili. Z Drážďan odchádzal do Paríža už zasľúbený a so súhlasom jej matky, avšak nemal súhlas otca. V listoch mu písaných sa postupne dozvedel, že zásnuby sa zrušili. Rodičia nechceli vydať svoju dcéru za slávneho klaviristu, no nešľachtického stavu a naviac s krehkým zdravím. Chopin teda opäť zostal sám a to v čase, keď najviac niekoho potreboval po boku.
„Z týchto zážitkov sa v Chopinovi prebudil melancholický hudobný básnik, veľký lyrik, ktorým zostal po celý svoj nedlhý život.“ 6
S George Sandovou prežil skladateľ polovicu života, preto je tento vzťah výnimočný a zasluhuje si vlastnú kapitolu.
3. Prvé známky génia
Už od malička sa u Fryderyka začali prejavovať prvé známky nadštandardného vnímania hudby. Od útlosti hral so svojou sestrou Ludwikou duetá, kreslil vydarené karikatúry, ktoré často prikresľoval medzi skladby na notový papier. Svoj herecký talent preukazoval najmä predvádzaním vlastných komédií pri rodinných slávnostných príležitostiach. Ako štvorročný zvládal vďaka fenomenálnemu nadaniu technicky náročné hry na piano. Rodičia si to včas všimli a zverili šesťročného syna do rúk miestneho učiteľa klavíra Vojtecha Živného (1756-1842).8 Ten bol častým cieľom karikatúr a smiechu Fryderyka a Emilky pre svoj výzor (hrdzavá parochňa, ošarpaný kabát, veľká vreckovka s kockovaným vzorom atď.). Tento učiteľ nasmeroval Fryderykove výnimočné schopnosti k nemeckej klasike, ako napríklad: Bach,8 Haydn, Mozart a „práve Bach a Mozart boli jeho idolmi, ktorí ho inšpirovali ku značnej uvoľnenosti v zaobchádzaní s formou.“ 9 Od začiatku veľmi rád improvizoval.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Fryderyk Chopin
Dátum pridania: | 07.06.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | LIF | ||
Jazyk: | Počet slov: | 6 325 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 23.2 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 38m 40s |
Pomalé čítanie: | 58m 0s |
Zdroje: Ainsley, R.: Encyklopédia Vážnej hudby. Perfekt, Bratislava 1998, str. 60, Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 149, Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 98, Tvrdoň, J.: Dejiny hudby. Slovenské pedagogogické nakladateľstvo, Bratislava 1973 , Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, Posadovská, D., Pardirek, D.: Podobizny nad klavírem. Editio Supraphon, Praha 1974, Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, Chopin, F.: Listy. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1960, Hopkins, A.: Velikáni hudby. Perfekt, Bratislava 1995