referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Fryderyk Chopin
Dátum pridania: 07.06.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: LIF
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 325
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 23.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 38m 40s
Pomalé čítanie: 58m 0s
 
12. Názory súčasnosti
xxxxxxxxx(učiteľ dirigovania na konzervatóriu a študent VŠMU): „Myslím, že Chopin bol introvert, čo sa samozrejme odzrkadľuje v jeho hudbe. Jeho skladby sú odrazom vnútra, je intímnejší, nie však až taký búrlivý ako napr. Liszt. Bol síce napoly Francúz a napoly Poliak a väčšinu života prežil mimo Poľska, no napriek tomu cítim v jeho hudbe veľa poľského (čo mi je veľmi sympatické a blízke). Myslím si, že jeho život nebol až taký šťastný, celý život hľadal šťastie... ale veď najkrajšie diela sa rodia, keď je skladateľ nešťastný.“
xxxxxxxxxx (učiteľka na základnej umeleckej škole): „Fryderyk Chopin je pre mňa, tak ako pre mnohých klaviristov, jedným z najobľúbenejších skladateľov. Je to autor, ktorý ako jeden z mála zasvätil svoj život prevažne tvorbe pre klavír. Vo svojich skladbách dokázal využiť všetky vymoženosti nástroja a vyťažiť z neho taký zvuk, že skladby svojou obrovskou lyrickosťou sú dodnes považované za jedny z najlepších. Pre každého klaviristu je hrať Chopina nezabudnuteľným zážitkom. Je právom považovaný za básnika klavíra.“

xxxxxxxxx (absolventka klavírneho odboru ZUŠ): „Chopin patrí k najgeniálnejším zjavom hudobného romantizmu. Jeho štýl hrania bol v tej dobe úplne niečo nové. Zmenil hru na klavíri podobne ako Beethoven, i keď Chopin trochu v kľudnej podobe. Jeho skladby sú zasnené a plné emócií, pretože zmenil používanie pedálu. Pretože som
klaviristka, oslovujú ma hlavne skladby pre môj nástroj, i keď skoro celé jeho dielo tvoria skladby pre klavír. Mojou najobľúbenejšou skladbou je Balada g mol. Je plná lásky a utrpenia a vyvoláva vo mne obrovskú radosť.“
xxxxxxxxxxx(hudobný laik): „Chopin je pre mňa skladateľ, ktorý ma neoslovuje. Jeho, ale aj iné sólové klavírne diela, sú málo pochopiteľné pre širšie a neklavírne publikum, do ktorého sa radím aj ja.“

13. Záver
Netvrdím, že Chopinov život bol bezchybný, ani nebesky čistý, myslím si len, že pre veľa ľudí bol a je vzorom a má aj prečo. Samotná Chopinova hudba je výnimočná. Je Vám smutno? Neviete ako ďalej? Nemáte silu pokračovať? Započúvajte sa, prípadne si zahrajte jednu z Fryderykových jednoduchých, ale zato očarujúcich mazúriek. Táto hudba bezpochyby osloví aj najnáročnejšieho poslucháča a to v akomkoľvek duševnom rozpoložení.
Plne dúfam, že som vám svojou seminárnou prácou priniesol aspoň trochu svetla do nevšedného života nevšedného umelca.

14. Poznámky

1 Ainsley, R.: Encyklopédia Vážnej hudby. Perfekt, Bratislava 1998, str. 60
2 Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 149
3 Dátum jeho narodenia je dodnes sporný, do úvahy prichádza aj dátum 22.2.1810.
4 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 98
5 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 15
6 Tvrdoň, J.: Dejiny hudby. Slovenské pedagogogické nakladateľstvo, Bratislava 1973, str. 138
7 Vojtech Živný (1756-1842) – bol vtedy 60 ročný ponemčený Čech, pôvodne huslista, jediný Chopinov učiteľ hry na piano.
8 Johan Sebastian Bach (1685-1750) – nemecký skladateľ, organový umelec Baroka. Jeho hudba bola vtedy temer zabudnutá.
9Ainsley, R.: Encyklopédia Vážnej hudby. Perfekt, Bratislava 1998, str. 60
10 Jozef Elsner (1769-1854) – narodený v Opolskom Sliezku (popolštený Nemec), riaditeľ Varšavského konzervatória.
11 Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 17
12 Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 26
13 Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 28
14 Karl Czerny (1791-1857) – Beethovenov žiak, pianista a autor nezabudnuteľných klavírnych cvičení.
Spontiny – talianský operný skladateľ.
Johann Nepomuk Hummel (1778-1837) – Mozartov žiak, rakúsky hudobný skladateľ, klavirista, pedagóg.

15 Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 31
16 Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 36
17 Hopkins, A.: Velikáni hudby. Perfekt, Bratislava 1995, str. 153
18 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 71
19 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 78
20 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 100
21 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 111
22 Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 54
23 Einstein, A.: Hudba v období romantizmu. Opus, Bratislava 1995, str. 285
24 Posadovská, D., Pardirek, D.: Podobizny nad klavírem. Editio Supraphon, Praha 1974, str. 81
25 Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 81
26 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 147
27 Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 106
28 Jan Matuszyński (1809-1842) – Chopinov priateľ a lekár.
29 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 179
30 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 180
31 Chopin, F.: Listy. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1960, str. 244
 
späť späť   9  |  10  |   11  |  12  |  13  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Ainsley, R.: Encyklopédia Vážnej hudby. Perfekt, Bratislava 1998, str. 60, Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 149, Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 98, Tvrdoň, J.: Dejiny hudby. Slovenské pedagogogické nakladateľstvo, Bratislava 1973 , Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, Posadovská, D., Pardirek, D.: Podobizny nad klavírem. Editio Supraphon, Praha 1974, Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, Chopin, F.: Listy. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1960, Hopkins, A.: Velikáni hudby. Perfekt, Bratislava 1995
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.