Celá táto popularita Fryderyka príliš unavovala. Jeho nechuť voči koncertom dokazuje aj list písaný Lisztovi: „Nie som stvorený na to, aby som hral pred veľkým publikom. Davy ľudí na mňa pôsobia sužujúco, ich dych ma dusí, uprené pohľady znehybňujú a ich čudné tváre ma mätú.“ 17
Aj napriek tomu všetkému bolo v celom Poľsku cítiť zvláštnu atmosféru ticha, ticha pred búrkou povstaním. „Bolo to nahromadenie silných citov, ktoré sa stali zdrojom geniálnej tvorby na dlhé roky.“ 18 Fryderyk sa snažil podporovať svojich. Bol všade: v spoločnosti, v kaviarni, na ulici a všetci sa tešili z jeho mladosti a radosti.
Mladý skladateľ sa 2.11.1829 opäť vydáva na cestu do Viedne, pričom ani on netuší, že svoje rodné mesto už neuvidí. „Varšava nebola jednoducho schopná zabezpečiť veľkému umelcovi primeranú finančnú základňu.“ 19 V tomto meste nadväzuje kontakty s uznávaným skladateľom Hummelom (1778-1837) a vedie kľudný život. „Od tohto viedenského pobytu sa datuje nechuť hromadiaca sa v psychike mladého umelca, ktorá mu potom otravuje mužný vek. Nastáva zlom, ktorý sa už do konca života nepodarilo vyliečiť ani láskou, ani slávou.“ 20

Dňa 29.11.1829 vypuklo varšavské povstanie pokusom zabiť cárovho brata Konštantína. Povstanie bolo kruto potlačené a ruská polícia začala vyhľadávať poľských revolucionárov v susedných krajinách. Keďže sa Fryderyk stretával a priatelil s radikálnymi revolucionármi, bol v ohrození. Kvôli nepokojom v Taliansku mu do tejto krajiny neboli udelené víza. Preto zvolil náhradný plán odísť do Londýna so zastávkou v Paríži. V tej chvíli ani len netušil, že si ihneď zaľúbi hlavné francúzske mesto.
Cesta viedla cez Stuttgart. Tu sa vyčerpaný Chopin dozvedá o úplnom páde Varšavy. Zlomilo ho to. Nemal tu žiadnych priateľov, nemal sa s kým porozprávať; žialil, až šalel. Všetko čo mal, zanechal vo Varšave.
Všetko sa však zmenilo po príchode do Paríža. Skladateľove prvé pocity najlepšie charakterizuje jeho dopis priateľovi Tytusovi Woyciechowskému: „Vietor ma sem zavial, dýcha sa tu sladko – ale možno preto sa viac vzdychá, nie ľahko. Paríž je všetko, čo chceš – môžeš sa zabávať, nudiť, smiať, plakať, robiť všetko, čo sa Ti páči a nik sa na Teba nepozrie, lebo sú tu tisíce ľudí, ktorí robia to isté, čo Ty – a každý si ide svojou cestou.“ 21
Dýcha sa mu ľahko – to je pravda, pretože cez protekcie poľských, vysoko postavených priateľov, žijúcich v tomto meste, ako sú napríklad Delfina Potocka (1805-1877) a gróf Walenty Radziwill sa rýchlo dostal k hudobnej špičke.

Stretáva sa tu s uznávaným klaviristom Kalkbrennerom (1788-1849).Po počiatočných nezhodách si ako priatelia podali ruky a spoločne uskutočnili veľký koncert. Výsledkom bol famózny úspech. Po koncerte mu prišiel gratulovať Franz Liszt (1811-1886), vtedy ešte len začiatočník, no vytvorili spolu hlboké, neskôr iba formálne priateľstvo.
Obávaný kritik Fétis po tomto koncerte o Fryderykovi napísal: „Je to mladý muž, ktorý sa oddáva svojim prirodzeným dojmom a neriadi sa žiadnym vzorom, našiel nie úplné obrodenie hudby klavírnej, teda aspoň časť toho, čo sa už dlho márne hľadá: hojnosť pôvodných myšlienok, ktorých typ sa nikde nenachádza.“ 22
Zo strachu pred ruskými vojskami sem prichádza aj poľská šľachta, veľmi blízka tomuto umelcovi, ako napríklad: Czartorystowci, Witwichovci, Mickiewicz a iní, čo teda dokazuje v tom čase veľkú blízkosť Francúzska a Poľska. Postupne sa začal formovať Fryderykov pôvodný svet.
Umelec bol teda na vrchole psychických i fyzických síl. Napodobňovali ho nielen vo Varšave, ale aj od severu po juh, od Osla po Palermo, od východu po západ, od Petrohradu po Paríž. Tak ako ani jeden symfonik v 19. storočí nemohol ignorovať Beethovena, tak ani skladateľ pre klavír po roku 1830 nemohol nebrať do úvahy Chopina.23

Fryderyk dával lekcie klavíra, a to aj Kalkebrennerovým žiakom a to za 20 frankov na hodinu, čo bolo vtedy nevídaný luxus. Bolo to v prepočte 80 až 100 frankov denne a 3 000 mesačne.
Ako učiteľ bol prísny a náročný. Svojich žiakov učil heslu: presnosť a poriadok sú prvými priečkami rebríku k dokonalosti.24
Jeho rodičia sa rozhodli podstúpiť liečebný pobyt v Karlových Varoch a Fryderyk sa rozhodol, že ich tam navštívi a opäť bude môcť vidieť a objať milovanú rodinu, s ktorou udržoval pravidelnú korešpondenciu. Do Paríža sa vracal cez Lipsko, kde sa stretol s významným romantickým skladateľom Robertom Schumannom (1810-1856). Chopinova osobnosť fascinovala nemeckého umelca, no ani po osobnom stretnutí sa nestali priateľmi.