6. Vzťah k George Sandovej
Povahu tejto vtedy slávnej francúzskej spisovateľky, vlastným menom Aurory Dupinovej (1804-1876), môžeme charakterizovať ako veľmi komplikovanú. Bola o šesť rokov staršia ako Fryderyk. Mala za sebou veľa nevydarených manželstiev, z ktorých jej ostali dcéra Solange a syn Maurice. Obliekala sa ako muž, fajčila cigary a chovala sa neslušne a hlučne. S Chopinom sa zoznámila prostredníctvom Liszta na jednom z jeho večierkov v roku 1837. Dalo by sa povedať, že spočiatku bola pravý opak Fryderykovej „vysnívanej víly“. Skladateľ k nej sprvoti choval veľký odpor, čo nám dokazuje aj jeho list rodičom: „Zoznámil som sa s veľmi slávnou osobou, s madame Dudevantovou... Jej tvár mi však nebola sympatická a ona sama sa mi vôbec neľúbi. Je v nej čosi, čo ma odpudzuje...“ 25

No Sandová po ňom zatúžila, zatúžila po ňom ako za novou bábikou, novou hračkou.26 Fryderyk bol zlomený odmietnutím svadby s Máriou Wodzińskou a Goerge Sandová to dokonale využila. Svojou ženskou dômyselnosťou a vynaliezavosťou si ho postupne omotala okolo prsta. Teda už pár mesiacov po ich prvom stretnutí sa stali milencami. Fryderyk ju už nazýval svojou Zorničkou (po poľsky Jutrsenka). Onedlho sa v spisovateľkinej hlave zrodil nápad ísť so svojim „novým úlovkom“ na Mallorku, kde vtedajší bulvár už nedosahoval. Túto cestu spoločnosti argumentovala nutným doliečením krehkého zdravia jej syna Mauricea. Počas tohto pobytu sa prehlbuje vzťah klaviristu so Sandovou a najmä s jej deťmi.
Spočiatku si nemohli zvyknúť na klimatické podmienky, no postupne otvárajú oči a nevedia si vynachváliť okolitú prírodu. Chopin si dokonca objednal piano, aby preciťovanie tunajšej atmosféry bolo dokonalé. No už aj tak slabý umelcov organizmus si nemôže poradiť s tunajším podnebím a postupne sa mu zhoršuje zdravie. Z úst privolaných doktorov sa dozvedáme o prvých príznakoch Fryderikovej tuberkulózy. George Sandová sa o neho starala ako o vlastného syna. Môžeme preto povedať, že sa tu začína výmena lásky a priateľstva.

Radostná atmosféra postupne upadala s narastajúcim Fryderykovým kašľom a s počtom padnutých dažďových kvapiek. Nikoho tu už nič neviazalo, preto sa rozhodli ísť do Marseille, kde podľa lekárov bola vhodnejšia klíma pre skladateľovo zdravie. Až tu sa dozvedáme o totálnom fiasku ich dobrodružných prázdnin prostredníctvom listu Sandovej svojej priateľke: „Ešte mesiac a boli by sme zomreli na Mallorke, Chopin aj ja. On na melanchóliu a znechutenie a ja zlosťou a rozhorčením.“ 27
O týždeň už boli v oblasti Berry, konkrétne v zámočku Nohant, teda v pokojnom sídle Aurory Dupinovej. Tu sa Fryderykovi vyvolávajú spomienky z rodnej Želazowej Wolie a tento kraj sa preňho stáva hlavným žriedlom jeho inšpirácie.
Slávny skladateľ sa tu zoznámil s uznávaným maliarom Eugenom Delacroixom (1798-1863), nevediac o tom, že práve on bude jeho veľkým priateľom v dlhých rozpravách o umení. Preto sa Nohant stal častým cieľom umelcovho hľadania duševnej rovnováhy.
10.10.1839 sa však znova nasťahovali do Paríža, no Chopin sa už nasťahoval na prízemie Sandovej vilky. Znova nadviazal kontakty so starými žiačkami, o ktoré nebola núdza.