Sandovej vplyv na skladateľa sa ukázal byť veľký, keď ho prehovorila na koncert v Pleyelovej sále. U divákov v beznádejne vypredanom hľadisku zožal veľký úspech, aj keď davu neprikladal žiadny význam a takisto jeho rozhodnutiam. Celý koncert mu vyniesol 6 000 frankov.
K ďalším významným koncertom môžeme priradiť koncert 32-ročného Chopina v Pleyelovej sále pred najväčšími boháčmi Paríža. Bolo mu úplne jedno ako koncert dopadne. Bol dvojnásobne zronený. Umrel mu v náručí dobrý priateľ Matuzyński28 na tuberkulózu i jeho prvý učiteľ Vojtech Živný. Preto rok 1842 v súvislosti s Chopinovou osobnosťou označujeme ako rok zármutku. Zlomilo ho to a zároveň sa mu zhoršilo zdravie. Cítil sa byť slabý a chorľavý. Keď už ako tak nabral sily, došlo mu v roku 1844 smutná správa z rodiska. Otec umrel. Jeho reakciu môžeme zhrnúť do toho, že sa zavrel do izby a nikoho nechcel vidieť. Keď sa cez to čiastočne preniesol, pozval do Paríža rodinu milovanej sestry Ludwiky, vtedy už Jedrzejewyezowu.
Fryderyk znova ožil a plnými dúškami si vychutnával prítomnosť najbližších. Chodieval s nimi do parku divadla... Po ich odchode sa nechcel zmieriť s ich neprítomnosťou a stále si pospevoval sestrine obľúbené pesničky.
Časom však upadal do skepsy a melanchólie a práve preto vyhľadával spoločnosť priateľov, ako napr.: knieža Czartorysky, Grzymala... , bohatá Škótka miss Styrlingová....

Po návrate Fryderyka do Nohantnu sa situácia vyostruje. Po nezhodách s Mauriceom, podľa ktorého je nadbytočný člen rodiny, s nesúhlasom nevhodného vydaja Solange a po čiastočnom ochladení vzťahov so Sandovou umelec pochopil a 11.11.1846 opúšťa, ešte nevie že navždy, tento kúzelný kút zeme a významnú časť svojho krátkeho života.
Nechce, alebo nemôže uveriť situácii, a naďalej spisovateľke posiela kvety a listy s obsahom častej otázky: kedy sa už môže vrátiť.

7. Pobyt v Anglicku
Po jeho poslednom odchode z Nohantnu sa o neho a liečenie choroby ujala jeho bohatá škótska žiačka Jane Styrlingová. Mala príjemne sentimentálny charakter a z jej vystupovania bolo cítiť odovzdanosť Biblii. V jej náklonnosti ku skladateľovi ju podporovala aj jej sestra mrs. Erskinová.
„Moje drahé, milé Škótky, ma časom unavujú až hrôza.“ 29 Túto vetu mu môžeme dať za pravdu. Jane ho „vláčila“ po všetkých anglických palácoch, salónoch, koncertoch. Keď sa však u Fryderyka objavilo pľuvanie krvi, Jane sa spamätala a odišla s ním do príjemnejšej klímy na Sever Anglicka.
Fryderyk si utvoril o Angličanoch dobový názor, že „hudba pre nich znamená toľko, ako striebro alebo porcelán na stole pri slávnostnej príležitosti.“ 30 V tom mal pravdu, pretože sa tu zdržoval počas rozkvetu priemyslu a obchodu. Častá otázka pri rôznych stretnutiach alebo po úspešných koncertoch znela: „Koľko stojíte?“ 31 To sa vždy Fryderyka veľmi dotklo. Ako vnímal Fryderyk tunajšie podmienky pre umelcov nám najlepšie povie jeho list písaný priateľovi Grzymalovi: „Hudba je povolanie, nie umenie a nijakého hudobníka nikto nenazve umelcom.“ 32
Čoskoro sa v Paríži tak často debatovalo o jeho vzťahu k Jane, že to prerástlo do klebety o ich manželstve. Toto však Fryderyk rýchlo vyvracia: „Som bližšie k truhle ako k manželskému lôžku.“ 33
Cítil sa tu byť opustený, objavuje sa apatia, rezignácia, netvorivosť. Rozhodol sa pre návrat do Paríža. Cítil, že smrť už nie je ďaleko, čo môžeme doložiť dopisom Grzymalovi: „Daj v piatok kúpiť kyticu fialiek, aby v salóne nasiaklo – nech mám doma ešte trochu poézie pri návrate, až budem prechádzať do spálne, kde si akiste ľahnem na dlhšie...“ 34