8. Choroba a smrť
Prvou zmienkou o Fryderykovom chorľavení je list rodičom z prázdnin zo Sokołowa, v ktorom píše, že svedomito užíva pilulky a zrelé ovocie. Avšak bola to krehká povaha a na jeho zdravie malo veľký vplyv aj dianie v rodine a u najbližších. Smrť sestry Emilky sedemnásťročný umelec prežíval v skľúčení a v nechuti žiť, čo sa odrazilo aj na jeho zdraví, kedy zaznamenávame už vážnejšie poškodenie zdravotného stavu.
Vo svojich sedemnástich rokoch, ešte pred smrťou Emilky, bol veľmi chudý a potreboval pribrať, o čo sa snažili jeho sestry a mama počas liečebného pobytu v Dušníkoch v Sliezsku.
Veľké zhoršenie zdravia zaznamenávame najmä v Paríži, kde skladateľ žil často v podpriemerných hygienických podmienkach. Tento fakt bol hlavným dôvodom rozchodu s Máriou Wodzińskou.

Samotný vzťah ku G. Sandovej bol pre Chopina veľmi vyčerpávajúci. Pobyt na Mallorke bol najväčším klincom do jeho rakvy. Nepriaznivá klíma, temer nulové hygienické podmienky a nepravidelné stravovanie dalo zelenú postupujúcej tuberkulóze.
„Tých desať rokov agónie má pre jeho priateľov cenu celého umelcovho života. Ani najstoickejší starovek nám nenechal príklad krásnejšej smrti a väčšej kresťanskejšej čistej duše. Keby by bol na nešťastie nepoznal G. Sandovú, ktorá otrávila celý jeho život, mohol sa dožiť veku Cherubinovho.“ 35
Vďaka chorobe prišiel o všetko: o ruky dvoch žien, o veľa priateľov taktiež podlomených touto chorobou, i o samotný život.
Po návrate s vyčerpávajúceho turné po Anglicku mal ešte dosť síl na dávanie nejakých hodín a dokázal viesť dokonca aj také namáhavé debaty o umení, ako s Delacroixom.
No aj tak smrť svoju prítomnosť dáva najavo. Je pripútaný k lôžku. Postupne sa pri ňom striedajú všetci priatelia od krásnej speváčky Delfiny Potockej až po uznávaného maliara Delacroixa.
V máji choroba viac postúpila a skladateľ spálil nedokončené rukopisy.
25. júna 1849 cítil, že koniec nie je ďaleko. Zavolal sestru Ludwiku a svojho najlepšieho priateľa a dôverníka Tytusa Woyciechowského, ktorý však pre svoju ruskú štátnu príslušnosť nemôže prísť a bezmocne vyčkáva na hranici. Bolo pozvaná aj Sandová, no tá či už z neochoty alebo zo strachu neprišla ho zdraviť a vzdať úctu svojej „dočasnej“ polovičke.

15. 10. opäť prichádza Delfina a za jej krásneho spevu melódií od Rossiniho36 Fryderik upadol do bezvedomia.
Dňa 17. 10. 1849 o druhej hodine ráno Fryderyk Chopin odovzdal svojho ducha Pánovi. Duša hudby prešla svetom.37 Na pohrebe mu podľa jeho želania bolo hrané Mozartovo Requiem. Pochovaný je na cintoríne Pe´re-Lacharse. Na želanie mu srdce previezli do Kostola sv. Kríža vo Varšave.
Hector Berlioz: „...umieral celý život.“ 38