9. Fryderyk Chopin – výzor, povaha a štýl hry
V čase dospievania, ale aj počas dospelosti to mal Chopin ťažké. Najmä vzhľadom na jeho váhu, pretože vo svojich sedemnástich rokoch mal 170 cm, ale iba 48 kilogramov. Vzhľadom svojej tváre sa podobal matke.
Charakteristické pre neho boli črty tváre, ktoré mu dodávali ženský jemný výzor, ale aj neprimerane dlhý nos.
Počas učiteľskej kariéry nemal núdzu o žiakov, pretože drvivá väčšina z nich bola ženského pohlavia. Po prvých verejných vystúpeniach ho dievčatá obdivovali a uznávali ako idol a dokonca bol považovaný za zvodcu, čo samozrejme nebola pravda.
Fryderyk bol od malička nadmerne citlivý, zábavný, chápavý, no už môžeme badať prvé známky uzatvorenia sa do seba, čo vo väčšej miere prepuklo hlavne po smrti jeho sestry Emilky. Bol teda závislý od rodiny a od prostredia, v ktorom žil. „Chopinova parížska situácia sa odráža aj na jeho povahe. Z veselého chlapca sa stal zatrpknutý starý mládenec. Paríž vypestoval v Chopinovi nedôveru k svetu, ktorý ho obklopoval.“ 39
Napriek tomu Fryderykove správanie v kruhu priateľov bolo správne a triezve, teda vzácne na ten čas. Pod básnickým, vysoko kultivovaným zovňajškom je skrytá živelná sila vášnivého umelca, cítením revolucionára. 40

Jeho najviac tvorivým obdobím môžeme nazvať pobyty na vidieku, hlavne v zámočku Nohant. „Len čo prišiel na dedinu, len čo ho obklopovali záhrady, stromy, tráva a kvety, akoby sa bol celkom zmenil. Stáva sa iným človekom.“ 41
Honoré de Balzac: „Ten prekrásny génius je skôr citlivá duša ako hudobník.“ 42
Stephan Heller: „Bol to čudný pohľad – vidieť, ako sa jeho útle ruky rozťahovali a obsiahli tretinu klaviatúry. Ponášalo sa to na pysk hada, ktorý požiera králika...“ 43
O Chopinovej hre sa nám zachovalo málo konkrétnych správ, ale s určitosťou ju môžeme charakterizovať ako jemnú, éterickú, až nehmotnú. V čase, keď si Liszt a Chopin navzájom konkurovali, boli v laických i profesionálnych kruhoch často porovnávaní. Lisztova milenka Mária d´Agoult nebola ďaleko od pravdy, keď sa o ňom vyjadrila: „Keď ním prechádza inšpirácia, rozžiari sa, vlasy sa mu zježia, prsty sa kŕčovito zvierajú a zúrivo búšia do kláves, hrá rukami, lakťami, bradou i nosom. Búši do klavíra všetkým, čim to ide.“ 44 Zato André Gide sa o Chopinovej hre vyjadril: „Domnievam sa, že hudba nebola ešte nikdy tak precítená hrou svetla, šumením vody, vetru, lístia.“ 45 Liszt teda hľadal v klavíri orchester a Chopin hľadal v klavíri klavír. To jeho súčasníci nemohli pochopiť, to sa nemohlo pochopiť. 46

10. Chopinovi priatelia
Priatelia, u Chopina môžeme povedať dôležití, často ovplyvňujú i tie najzákladnejšie rozhodnutia nášho života. Fryderyk Chopin ich nemal veľa, pretože videl veľmi jasne charaktery ľudí, s ktorými sa stretal. Nestál o úspechy na koncertných pódiách, stačil mu úzky kruh poslucháčov – priateľov47 na uvedenie nových skladieb, prípadne improvizácií. Napriek svojej neskoršej agónii mal v kruhu dobrých priateľov, zmysel „pre humor a iróniu a keď bol v dobrej nálade, napodobňoval iných umelcov tak verne, že každý sa spoznal po niekoľkých taktoch.“ 48
Medzi najvýznamnejších a najvplyvnejších Fryderikových priateľov patrili:
Tytus Woiciechowski

Bol Fryderikov priateľ z otcovho penzionátu a listový dôverník vo veciach, o ktorých nevedeli ani samotní rodičia. Jemu sa zdôveroval od svojich každodenných starostí až cez lásku ku Konstancii Gladowskej, po výkyvy zdravia a pocitu blízkej prítomnosti smrti. Bol zrejme vynikajúcim znalcom a radcom pri Chopinovej tvorbe, rozumel jej, čoho najlepším dôkazom je Fryderykov výrok: „Len v jeho prítomnosti by som dobre hral svoje etudy.“ 49