Ján Matuszyńsky
Bol taktiež Fryderikov priateľ ešte z mladšej polovice jeho nedlhého života. Bol svedkom vzplanutia lásky medzi skladateľom a Gladowskou a bol poverený predávať nepriamo písané Fryderykove listy tejto nádejnej speváčke.
Zomrel na tuberkulózu paradoxne v rukách 32-ročného Chopina. Táto skúsenosť mala na skladateľa drvivé dôsledky, na niekoľko mesiacov stratil chuť komponovať a inak zveľaďovať svoje umenie.
Jozef Slavík
- svojimi súčasníkmi nazývaný „český Paganini“, pretože dokonale zvládal techniku hry na husle takmer s takou ľahkosťou a dokonalosťou ako vtedy milovaný i obávaný „diabolský“ Paganini. Chopin s ním veľmi sympatizoval a podporil ho i svojim vyhlásením: „Je to veľký a geniálny huslista.“ 50
„Veľmi veľa ponaučenia načerpali českí a slovenskí skladatelia z tvorivej skúsenosti Fryderika Chopina, ktorý vo svojej hudbe geniálne podal obrazy ľudových piesní a tancov.“51
Delfyna Potocká
Bola skladateľova priateľka a čiastočne dôverníčka pochádzajúca z Poľska. Neskôr sa presťahovala do Paríža, kde sa stala bohatou vdovou. Bola známa ako jedna z najkrajších dám mesta. Jej časté stretnutia s Fryderykom budili u zvedavcov podozrenie o milostnom pomere. Dokonca sa o tom vyskytli nepodložené rozpravy a falšované dôkazy. Každopádne tento vzťah nemôžeme nazvať milostným bez akéhokoľvek dôkazu. Po príchode do Paríža jej na istý čas dával hodiny klavíra. Bola dobrou žiačkou, no jej umenie a štýl spevu sa nedá s tým zrovnávať. Delacroix sa o jej speve vyjadril, že nikdy nič také vznešené a bezchybné nepočul.
Eugene Delacroix
Chopina spoznal až neskôr prostredníctvom G. Sandovej. Bol to profesionálny maliar, ktorý Fryderyka ako hudobníka uznával. On sa mu však v priateľských rozhovoroch zdôveril, že s jeho umením maľby nesúhlasí a neuznáva. Aj napriek tomu boli dobrými priateľmi. Spolu viedli nekonečne dlhé rozhovory o aktuálnom i minulom svete umenia. „Vediem teraz nekonečné rozhovory s Chopinom, mám ho veľmi rád. Je to veľmi nevšedný človek: najskutočnejší umelec, akého som v živote stretol. Je jedným z mála umelcov, ktorých môžeme aj obdivovať a aj si ich vážiť.“ 52 Zaslúži si veľké VĎAKA pretože prostredníctvom jeho denníka sa nám zachovali dôležité informácie o Chopinovom živote.
Franz Liszt
Považoval Chopina za veľkého umelca. Vekovo takmer rovesníci, ale keď sa prvýkrát stretli, Fryderyk bol už zrelý umelec, ale on iba „zelenáč“. Napriek úplnom protiklade ich pováh bolo ich priateľstvo úprimné, ale neskôr dostalo iba povrchový ráz. Tento zlom spôsobil milostný pomer Liszta s manželkou Fryderykovho vydavateľa.
11. Tvorba
Vďaka Chopinovej precitlivelosti bola jeho tvorba viac než výrazne ovplyvnená jeho aktuálnym psychickým rozpoložením. Bol nazývaný As pánom, pretože to bola jeho obľúbená stupnica, v ktorej komponoval.
Mal dar neobyčajného rozsahu, ktorý si chcel počas mladíckej nerozvážnosti ešte zväčšiť vkladaním drievok pomedzi prsty.
Ako osemročný začal skladať drobné skladbičky polonézy, variácie, neskôr mazúrky a sonáty. Po smrti Emilky sa sústredil iba na klavír, čoho dôkazom sú nám tri etudy op. 10
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Fryderyk Chopin
Dátum pridania: | 07.06.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | LIF | ||
Jazyk: | Počet slov: | 6 325 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 23.2 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 38m 40s |
Pomalé čítanie: | 58m 0s |
Zdroje: Ainsley, R.: Encyklopédia Vážnej hudby. Perfekt, Bratislava 1998, str. 60, Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 149, Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 98, Tvrdoň, J.: Dejiny hudby. Slovenské pedagogogické nakladateľstvo, Bratislava 1973 , Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, Posadovská, D., Pardirek, D.: Podobizny nad klavírem. Editio Supraphon, Praha 1974, Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, Chopin, F.: Listy. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1960, Hopkins, A.: Velikáni hudby. Perfekt, Bratislava 1995