(1, 2, 5), Fantázia A dur op. 13, neskôr dokončil trio g mol, Polonézu B dur op. 1, obdivuhodné Rondo a´la Krakowiak F dur a začal komponovať Koncert f mol.
Počas svojho uzavretia sa pred zvedavou Varšavou napísal Nokturno op. 9, Adagio nového Koncertu E dur.
Rok 1833 môžeme pokojne nazvať najplodnejší. Po príchode do Paríža mu bolo inšpiráciou vlastný domov. Zložil teda 5 Mazúriek, Trio g mol pre husle, violončelo a klavír, 3 Nokturná, 12 Etúd venovaných Lisztovi a Koncert e mol. „Práve do Chopinových noktúrn i do nokturnových častí koncertov je zakliata sila romantizmu.“ 53
Dočasné ÁNO jeho lásky M. Wodzińskej mu bolo inšpiráciou na známy Valčík na rozlúčku a 2 Etudy op. 25. Nehrnul sa do romantickej tvorby ako Liszt alebo Berlioz, bol opatrný. Jeho Scherzo h mol je mohutné, svojské dielo, ukazujúce hĺbku Fryderikovho génia.
Ešte pred zoznámením s G. Sandovou skomponoval Impromptu, Dlhé scherzo, 2 nokturná a na vzdanie úcty Márii d´Agoult 12 Etud.
Smútok za domovom dobehol skladateľa aj na ďalekej Mallorke, čoho dôkazom je nám Smútočná sonáta a prelúdiá.
Po návrate do blahodarne pôsobiaceho Nohantnu dokončil Sonátu B mol, skomponoval Nokturno op. 37 a 4 Mazúrky.

Tesne pred smrťou svojho otca zaznamenávame Nokturno f mol a Nokturno Es dur. Sonáta h mol je výsledkom jeho povznesenej nálady počas návštevy sestry Ludwiky v Paríži.
Výsledkom dobrej a uvoľnenej atmosféry v Nohantne sa nám ako ukážka javí Barkolora Fis dur op. 60.
Jeho choroba zanechala stopy v niektorých dielach tým, že im dala priezračnú krehkosť až lámavosť (Prelúdium cis mol op. 45). „Chopin ako prvý označil názov prelúdium (predohra) samotné skladby, skladby sami osebe nie iba na úvod, udržiavané najčastejšie v jednej tónine.“ 54 No za vrchol jeho tvorby mnohí „chopinológovia“ považujú Sonátu h mol.
„Jeho mazúrky ďaleko prekračujú hranice ľudovej hudby, meniace sa v poetické miniatúry s rozmanitým obsahom.“ 55 R. Schumann musel vedieť, čo hovorí, keď sa vyjadril o jeho polonézach: „...sú ako kanóny skryté v kvetinách,“ 56 pričom narážal na výrazný prejav jeho vlasteneckého, teda revolučného cítenia v jeho hudbe.
Za jednu z jeho posledných skladieb označujeme žalostnú Mazúrku f mol.
Cyprián Norwid: „Dokázal riešiť najťažšie úlohy umenia s tajomnou ľahkosťou – vedel totiž zbierať poľné kvety bez toho, že by z nich striasol rosu alebo najľahší peľ. A svojim umením ich dokázal pretaviť na hviezdy, na meteory, aby som nepovedal na kométy svietiace celej Európe.“ 57