OBSAH
Úvod .............................................................................................................. 5
1. Fryderyk Chopin a rodina .......................................................................... 6
2. Úloha nežného pohlavia v Chopinovom živote....................................... 8
3. Prvé známky génia .....................................................................................10
4. Tvrdý úder života .......................................................................................11
5. Mladý génius objavuje svet......................................................................12
6.Vzťah k George Sandovej ...........................................................................15
7. Pobyt v Anglicku ....................................................................................... 18
8. Choroba a smrť ..........................................................................................19
9. Fryderyk Chopin – výzor a povaha ...........................................................21
10. Chopinovi priatelia ..................................................................................23
11. Tvorba ......................................................................................................25
12. Názory súčasnosti ....................................................................................27
13. Záver ........................................................................................................28
14. Poznámky .................................................................................................29
15. Príloha - zoznam skladieb ........................................................................32
Použitá literatúra ............................................................................................37

Úvod
„Chopin? Kto je to Chopin? Nikdy som to meno nepočul.“ Tieto frázy môžeme často počuť najmä, ale bohužiaľ nielen, v kruhoch laickej verejnosti. Je to veľká hanba, až nezodpovednosť nepoznať, nepočuť a necítiť skladby tak veľkého klavírneho majstra akým bol Fryderyk Chopin. Malo by to byť pre nás samozrejmosť poznať skladateľa diktujúceho počiatky romantizmu a naviac poľského pôvodu. Bol to vôbec prvý svetovo významný slovanský klavírny umelec. „Iba málo skladateľov preukázalo také absolútne stotožnenie so svojim nástrojom ako Chopin s klavírom.“ 1
Moja seminárna práca by mala byť spojnicou alebo akýmsi mostíkom medzi otázkami zvedavcov a odpoveďami slávneho klaviristu. „K tomu, aby sme pochopili Chopinovu hru, musíme poznať Chopina samotného.“ 2

1. Fryderyk Chopin a rodina
Bol a stále je. Tento klavírny umelec, ktorému môžeme pokojne prisúdiť genialitu, sa narodil 1. marca 18103 v Želazowej Wolii blízko Varšavy ako druhé dieťa v rodine vzdelaného profesora silného vlasteneckého cítenia. Väčšina umelcov sa vtedy narodila v nepriaznivých podmienkach ako nechcené deti, avšak Fryderyk sa narodil v príjemnej rodinnej atmosfére, ktorú dotvárala jeho matka Justyna (1782-1861), rodená Krzyžanowská, a jeho tri sestry Ludwika (1807-1855), Izabela (1811-1881) a najmladšia Emilka (1812-1827). „Dojčeným mliekom jesennej noci plnej žiaľu ľudu a predtúch povstania sa skutočne zrodil a stal sa jedným z najväčších poľských pokladov.“ 4

Otec Mikuláš Chopin (1771-1844) bol pôvodom Francúz. Narodil sa 15.4.1771 v dedinke Marainville v Lotrinsku ako syn sedliakov Františka a Margity, rodenej Delfinovej. Do Poľska ho doviedla oddaná služba šľachticovi Michalovi Pacovi, ktorý sa spolu so svojim kráľom Stanislavom Leczyńským vrátil do vlasti ukryť sa pred hrozbou Veľkej francúzskej revolúcie. Môžeme si iba domýšľať, aká bola Mikolášova oddaná služba. Áno, vravím oddaná, pretože kvôli svojmu pánovi opustil celý svoj svet vrátane
drahej rodiny a priateľov. Dokonale ovládal latinský, nemecký, anglický a poľský jazyk, čo mu vo Varšave vynieslo titul najžiadanejšieho učiteľa jazykov, najmä francúzštiny.

O matke Justyne sa nám zachovalo málo správ. Vieme, že bola príbuznou schudobneného šľachtického rodu Skarberkovcov. Bola pobožná, veľmi pekne spievala a hrala na klavír. Keď bol Fryderyk malý, asi okolo troch rokov, často si ho pokladala na kolená a hrala mu príjemné skladbičky. Vtedy sa Fryderyk prvýkrát zoznámil s klaviatúrou nevediac o tom, že bude v jeho živote hrať takú dôležitú úlohu.
Rodičia viedli uznávaný chlapčenský penzionát na veľmi vysokej úrovni. Môžeme preto povedať, že bol jedným z najlepšie vychovávaných ľudí vtedajšej Európy. V rámci penzionátu sa priatelil s mnohými chlapcami, ktorí boli v neskorších časoch jeho dôverníkmi vo veciach, o ktorých netušili ani jeho rodičia.
Fryderyk teda žil v rodine plnej harmónie, porozumenia a neustáleho rozmaznávania svojimi sestrami.
2. Úloha nežného pohlavia v Chopinovom živote
Od malička bol Fryderyk vychovávaný medzi sukňami. Jeho sestry sa o neho starali ako o svoju živú bábiku. K matke Justyne neodmysliteľne patrili jeho sestry.

Staršia Ludwika mu dávala dôležité rady pri jeho prvých koncertoch. Aj keď i ona mala hudobné vzdelanie, nikdy nezávidela úspechy svojmu bratovi. Práve naopak. Neskôr, keď sa vydala a mala rodinu, navštívila v Paríži Fryderyka upadajúceho ku skepse. Umelec ihneď ožil a ešte niekoľko týždňov po ich odchode žil s nimi v mysli. Ludwiku môžeme charakterizovať ako typickú Varšavanku, hovorovú, sentimentálnu, ale i inteligentnú s príjemným vystupovaním, čomu dokladám ako dôkaz list mladšej sestry Izabely už Barcińskej svojmu bratovi: „Ľutujem, vždy ľutujem, že nepoznáš Ludwiku ako ženu, ktorá už má v spoločnosti istú funkciu ženy a matky. Tvoja náklonnosť k nej by nepochybne vzrástla, pretože je ťažké poznať ju a zo dňa na deň ju viac neľúbiť, čo je nevážiť si jej dušu.“ 5
Izabela nebola ničím výnimočná, prostá deva, milujúca svojho brata a neskôr vydatá za nudného až zlostného úradníka.
Emilka bola najmilšia a najveselšia zo všetkých súrodencov. Mala črty nadanej spisovateľky, pretože odmala písala veselohry len tak pre pozdvihnutie atmosféry v rodine.

Čo sa týka mimorodinných vzťahov so ženami, mal Fryderik veľmi pestré známosti.
Jeho prvá láska sa volala Konstancia Gladowska (1810-1889). Bola to láska na prvý pohľad. Konstancia bola nadaná speváčka, plavovláska príjemného vzhľadu. Fryderyk svoje city dlho tajil, bál sa odmietnutia. Až pred odchodom do Viedne sa odhodlal Konstancii vyznať city. Tá mu city opätovala a svoju lásku spečatili výmenou prsteňov. Sľúbili si, že si budú dopisovať. Ako sa už stáva, Konstancii nestačilo písanie dopisov a vydala sa za okúzľujúceho ruského dôstojníka.
Na návšteve v Drážďanoch v priateľskej rodine Wodzińských sa zoznámil s Máriou (1819-1896). Mala sedemnásť, bola pekná, chápavá, inteligentná. Čo viac? Často spolu chodievali na prechádzky do parku alebo pri jazierko. Bližšie sa spoznávali, až sa do seba zaľúbili. Z Drážďan odchádzal do Paríža už zasľúbený a so súhlasom jej matky, avšak nemal súhlas otca. V listoch mu písaných sa postupne dozvedel, že zásnuby sa zrušili. Rodičia nechceli vydať svoju dcéru za slávneho klaviristu, no nešľachtického stavu a naviac s krehkým zdravím. Chopin teda opäť zostal sám a to v čase, keď najviac niekoho potreboval po boku.
„Z týchto zážitkov sa v Chopinovi prebudil melancholický hudobný básnik, veľký lyrik, ktorým zostal po celý svoj nedlhý život.“ 6
S George Sandovou prežil skladateľ polovicu života, preto je tento vzťah výnimočný a zasluhuje si vlastnú kapitolu.

3. Prvé známky génia
Už od malička sa u Fryderyka začali prejavovať prvé známky nadštandardného vnímania hudby. Od útlosti hral so svojou sestrou Ludwikou duetá, kreslil vydarené karikatúry, ktoré často prikresľoval medzi skladby na notový papier. Svoj herecký talent preukazoval najmä predvádzaním vlastných komédií pri rodinných slávnostných príležitostiach. Ako štvorročný zvládal vďaka fenomenálnemu nadaniu technicky náročné hry na piano. Rodičia si to včas všimli a zverili šesťročného syna do rúk miestneho učiteľa klavíra Vojtecha Živného (1756-1842).8 Ten bol častým cieľom karikatúr a smiechu Fryderyka a Emilky pre svoj výzor (hrdzavá parochňa, ošarpaný kabát, veľká vreckovka s kockovaným vzorom atď.). Tento učiteľ nasmeroval Fryderykove výnimočné schopnosti k nemeckej klasike, ako napríklad: Bach,8 Haydn, Mozart a „práve Bach a Mozart boli jeho idolmi, ktorí ho inšpirovali ku značnej uvoľnenosti v zaobchádzaní s formou.“ 9 Od začiatku veľmi rád improvizoval.
Verejnosť o tomto malom zázraku ešte nevedela. To sa zmenilo 22.2.1818, keď Fryderyk prvýkrát verejne vystúpil v Radziwillovskom paláci pred veľkokniežaťom Konštantínom. Zožal svoj prvý veľký úspech a dlho bol oslavovaný ako druhý Mozart.
Ako dvanásťročný začal študovať u Jozefa Elsnera (1769-1854)10 hudobnú skladbu. Ten ho veľa rokov nabádal s myšlienkou vytvoriť operu, čomu však nepodľahol. Výnimočnosť Chopinovho génia nám dokazuje ročná správa konzervatória: „Szopen Fryderyk (3.ročník) pozoruhodné vlohy, úžasné schopnosti, hudobný génius...“ Bol maznáčikom salónov. Odvšadiaľ sa hrnuli pozvánky. Šľachtičné si zamilovali malého chlapčeka pobehujúceho okolo klavíra, ktorý si vedel rýchlo podmaniť srdcia všetkých poslucháčov.
Postupným komponovaním sa prepracoval k svojmu zrelému štýlu.

4. Tvrdý úder života
Vzťah s najmladšou sestrou Emilkou bol pre Fryderyka významný. To oni sa spolu hrávali a humorne napodobňovali rôznych ľudí zo svojho okolia. To oni sa najviac podobali na matku a boli nerozluční kamaráti. Toto všetko sa však pominulo. Farebný a bezfarebný svet mladého 17-ročného klaviristu náhle zbledol. Emilka vážne ochorela na tuberkulózu. Štyri týždne ležala, kašlala a vypľúvala krv. Bezmocní lekári si nevedeli rady. 9.apríla sa jej polepšilo. Nie, to iba smrť dávala najavo svoju prítomnosť a falošným zdaním sa približuje k odsúdenej. Emilka zomrela 10.4.1827. Pochovaná je na cintoríne Powazki. Na náhrobný kameň nechali rodičia vytesať tieto slová:
Emília Chopinová zomrela v štrnástom veku svojho života ako kvet rozpuklý s nádejou na nádherný plod 12

Môžeme si iba domýšľať, aký dopad to malo na mladého Chopina. Sediaci, plačúc v kúte, nevediac sa vyrovnať so skutočnosťou. Aby zahnal smútok, upínal sa so všetkou svojou psychickou i fyzickou silou na komponovanie. V tomto období priam žil pianom, bol to jeho vnútorný svet.
Po koncerte Paganiniho konečne pochopil: Jeden nástroj dokáže byť sebestačný. Netreba ísť po vyšliapaných chodníčkoch, keď si môžeme urobiť vlastnú cestu.13

5. Mladý génius objavuje svet
Prvé odhodlanie opustiť rodné mesto sa Frederykovi zrodilo v hlave po Paganiniho koncerte. Tento plán sa mu podarilo uskutočniť v júni 1829. Hlavnou príčinou tejto cesty bolo, že Viedeň bola v tých časoch Mekkou hudobníkov. Žili tu Czerny, Spontiny, Hummel14 a iní.
Usporiadal tu dva koncerty, ktoré sa stretli s veľkými ováciami. Ihneď si podmanil náročných poslucháčov. Zaujímavosťou je, že na prvom koncerte musel improvizovať, pretože orchester nedokázal rozlúštiť jeho rukou písané Variácie. Po druhom koncerte napísal Allgemeine musikalische Zeitung: „V pánovi Chopinovi, klaviristovi z Varšavy, sme okamžite rozpoznali majstra prvého rádu. Podivuhodná jemnosť jeho úhodu a nevídaná technika nám dovoľujú v tomto originálnom, prírodne tak nadanom virtuózovi spoznať umelca, ktorý sa bez akejkoľvek predošlej reklamy zjavuje na hudobnom nebi ako jeden z najjasnejších meteorov.“ 15
Domov sa vracal cez Prahu, kde si dožičil krátku, ale významnú zastávku, aby sa pokochal krásou mesta. Zoznámil sa tu s mladými skladateľmi „bratského národa“, z ktorých bol najvýznamnejší pozoruhodný huslista Jozef Slavík.
Po návrate do Varšavy ho Elsner prostredníctvom médií vyprovokoval k dvom koncertom. Opäť obrovský úspech. Noviny boli plné pochvalných článkov. Pútavé je vyjadrenie istého kritika po druhom koncerte: „Chopin nehrá ako ostatní. U neho má človek dojem, že každá nota vchádza očami do duše a tá ju prenáša do jeho prstov.“ 16
Celá táto popularita Fryderyka príliš unavovala. Jeho nechuť voči koncertom dokazuje aj list písaný Lisztovi: „Nie som stvorený na to, aby som hral pred veľkým publikom. Davy ľudí na mňa pôsobia sužujúco, ich dych ma dusí, uprené pohľady znehybňujú a ich čudné tváre ma mätú.“ 17
Aj napriek tomu všetkému bolo v celom Poľsku cítiť zvláštnu atmosféru ticha, ticha pred búrkou povstaním. „Bolo to nahromadenie silných citov, ktoré sa stali zdrojom geniálnej tvorby na dlhé roky.“ 18 Fryderyk sa snažil podporovať svojich. Bol všade: v spoločnosti, v kaviarni, na ulici a všetci sa tešili z jeho mladosti a radosti.
Mladý skladateľ sa 2.11.1829 opäť vydáva na cestu do Viedne, pričom ani on netuší, že svoje rodné mesto už neuvidí. „Varšava nebola jednoducho schopná zabezpečiť veľkému umelcovi primeranú finančnú základňu.“ 19 V tomto meste nadväzuje kontakty s uznávaným skladateľom Hummelom (1778-1837) a vedie kľudný život. „Od tohto viedenského pobytu sa datuje nechuť hromadiaca sa v psychike mladého umelca, ktorá mu potom otravuje mužný vek. Nastáva zlom, ktorý sa už do konca života nepodarilo vyliečiť ani láskou, ani slávou.“ 20

Dňa 29.11.1829 vypuklo varšavské povstanie pokusom zabiť cárovho brata Konštantína. Povstanie bolo kruto potlačené a ruská polícia začala vyhľadávať poľských revolucionárov v susedných krajinách. Keďže sa Fryderyk stretával a priatelil s radikálnymi revolucionármi, bol v ohrození. Kvôli nepokojom v Taliansku mu do tejto krajiny neboli udelené víza. Preto zvolil náhradný plán odísť do Londýna so zastávkou v Paríži. V tej chvíli ani len netušil, že si ihneď zaľúbi hlavné francúzske mesto.
Cesta viedla cez Stuttgart. Tu sa vyčerpaný Chopin dozvedá o úplnom páde Varšavy. Zlomilo ho to. Nemal tu žiadnych priateľov, nemal sa s kým porozprávať; žialil, až šalel. Všetko čo mal, zanechal vo Varšave.
Všetko sa však zmenilo po príchode do Paríža. Skladateľove prvé pocity najlepšie charakterizuje jeho dopis priateľovi Tytusovi Woyciechowskému: „Vietor ma sem zavial, dýcha sa tu sladko – ale možno preto sa viac vzdychá, nie ľahko. Paríž je všetko, čo chceš – môžeš sa zabávať, nudiť, smiať, plakať, robiť všetko, čo sa Ti páči a nik sa na Teba nepozrie, lebo sú tu tisíce ľudí, ktorí robia to isté, čo Ty – a každý si ide svojou cestou.“ 21
Dýcha sa mu ľahko – to je pravda, pretože cez protekcie poľských, vysoko postavených priateľov, žijúcich v tomto meste, ako sú napríklad Delfina Potocka (1805-1877) a gróf Walenty Radziwill sa rýchlo dostal k hudobnej špičke.

Stretáva sa tu s uznávaným klaviristom Kalkbrennerom (1788-1849).Po počiatočných nezhodách si ako priatelia podali ruky a spoločne uskutočnili veľký koncert. Výsledkom bol famózny úspech. Po koncerte mu prišiel gratulovať Franz Liszt (1811-1886), vtedy ešte len začiatočník, no vytvorili spolu hlboké, neskôr iba formálne priateľstvo.
Obávaný kritik Fétis po tomto koncerte o Fryderykovi napísal: „Je to mladý muž, ktorý sa oddáva svojim prirodzeným dojmom a neriadi sa žiadnym vzorom, našiel nie úplné obrodenie hudby klavírnej, teda aspoň časť toho, čo sa už dlho márne hľadá: hojnosť pôvodných myšlienok, ktorých typ sa nikde nenachádza.“ 22
Zo strachu pred ruskými vojskami sem prichádza aj poľská šľachta, veľmi blízka tomuto umelcovi, ako napríklad: Czartorystowci, Witwichovci, Mickiewicz a iní, čo teda dokazuje v tom čase veľkú blízkosť Francúzska a Poľska. Postupne sa začal formovať Fryderykov pôvodný svet.
Umelec bol teda na vrchole psychických i fyzických síl. Napodobňovali ho nielen vo Varšave, ale aj od severu po juh, od Osla po Palermo, od východu po západ, od Petrohradu po Paríž. Tak ako ani jeden symfonik v 19. storočí nemohol ignorovať Beethovena, tak ani skladateľ pre klavír po roku 1830 nemohol nebrať do úvahy Chopina.23

Fryderyk dával lekcie klavíra, a to aj Kalkebrennerovým žiakom a to za 20 frankov na hodinu, čo bolo vtedy nevídaný luxus. Bolo to v prepočte 80 až 100 frankov denne a 3 000 mesačne.
Ako učiteľ bol prísny a náročný. Svojich žiakov učil heslu: presnosť a poriadok sú prvými priečkami rebríku k dokonalosti.24
Jeho rodičia sa rozhodli podstúpiť liečebný pobyt v Karlových Varoch a Fryderyk sa rozhodol, že ich tam navštívi a opäť bude môcť vidieť a objať milovanú rodinu, s ktorou udržoval pravidelnú korešpondenciu. Do Paríža sa vracal cez Lipsko, kde sa stretol s významným romantickým skladateľom Robertom Schumannom (1810-1856). Chopinova osobnosť fascinovala nemeckého umelca, no ani po osobnom stretnutí sa nestali priateľmi.
6. Vzťah k George Sandovej
Povahu tejto vtedy slávnej francúzskej spisovateľky, vlastným menom Aurory Dupinovej (1804-1876), môžeme charakterizovať ako veľmi komplikovanú. Bola o šesť rokov staršia ako Fryderyk. Mala za sebou veľa nevydarených manželstiev, z ktorých jej ostali dcéra Solange a syn Maurice. Obliekala sa ako muž, fajčila cigary a chovala sa neslušne a hlučne. S Chopinom sa zoznámila prostredníctvom Liszta na jednom z jeho večierkov v roku 1837. Dalo by sa povedať, že spočiatku bola pravý opak Fryderykovej „vysnívanej víly“. Skladateľ k nej sprvoti choval veľký odpor, čo nám dokazuje aj jeho list rodičom: „Zoznámil som sa s veľmi slávnou osobou, s madame Dudevantovou... Jej tvár mi však nebola sympatická a ona sama sa mi vôbec neľúbi. Je v nej čosi, čo ma odpudzuje...“ 25

No Sandová po ňom zatúžila, zatúžila po ňom ako za novou bábikou, novou hračkou.26 Fryderyk bol zlomený odmietnutím svadby s Máriou Wodzińskou a Goerge Sandová to dokonale využila. Svojou ženskou dômyselnosťou a vynaliezavosťou si ho postupne omotala okolo prsta. Teda už pár mesiacov po ich prvom stretnutí sa stali milencami. Fryderyk ju už nazýval svojou Zorničkou (po poľsky Jutrsenka). Onedlho sa v spisovateľkinej hlave zrodil nápad ísť so svojim „novým úlovkom“ na Mallorku, kde vtedajší bulvár už nedosahoval. Túto cestu spoločnosti argumentovala nutným doliečením krehkého zdravia jej syna Mauricea. Počas tohto pobytu sa prehlbuje vzťah klaviristu so Sandovou a najmä s jej deťmi.
Spočiatku si nemohli zvyknúť na klimatické podmienky, no postupne otvárajú oči a nevedia si vynachváliť okolitú prírodu. Chopin si dokonca objednal piano, aby preciťovanie tunajšej atmosféry bolo dokonalé. No už aj tak slabý umelcov organizmus si nemôže poradiť s tunajším podnebím a postupne sa mu zhoršuje zdravie. Z úst privolaných doktorov sa dozvedáme o prvých príznakoch Fryderikovej tuberkulózy. George Sandová sa o neho starala ako o vlastného syna. Môžeme preto povedať, že sa tu začína výmena lásky a priateľstva.

Radostná atmosféra postupne upadala s narastajúcim Fryderykovým kašľom a s počtom padnutých dažďových kvapiek. Nikoho tu už nič neviazalo, preto sa rozhodli ísť do Marseille, kde podľa lekárov bola vhodnejšia klíma pre skladateľovo zdravie. Až tu sa dozvedáme o totálnom fiasku ich dobrodružných prázdnin prostredníctvom listu Sandovej svojej priateľke: „Ešte mesiac a boli by sme zomreli na Mallorke, Chopin aj ja. On na melanchóliu a znechutenie a ja zlosťou a rozhorčením.“ 27
O týždeň už boli v oblasti Berry, konkrétne v zámočku Nohant, teda v pokojnom sídle Aurory Dupinovej. Tu sa Fryderykovi vyvolávajú spomienky z rodnej Želazowej Wolie a tento kraj sa preňho stáva hlavným žriedlom jeho inšpirácie.
Slávny skladateľ sa tu zoznámil s uznávaným maliarom Eugenom Delacroixom (1798-1863), nevediac o tom, že práve on bude jeho veľkým priateľom v dlhých rozpravách o umení. Preto sa Nohant stal častým cieľom umelcovho hľadania duševnej rovnováhy.
10.10.1839 sa však znova nasťahovali do Paríža, no Chopin sa už nasťahoval na prízemie Sandovej vilky. Znova nadviazal kontakty so starými žiačkami, o ktoré nebola núdza.
Sandovej vplyv na skladateľa sa ukázal byť veľký, keď ho prehovorila na koncert v Pleyelovej sále. U divákov v beznádejne vypredanom hľadisku zožal veľký úspech, aj keď davu neprikladal žiadny význam a takisto jeho rozhodnutiam. Celý koncert mu vyniesol 6 000 frankov.
K ďalším významným koncertom môžeme priradiť koncert 32-ročného Chopina v Pleyelovej sále pred najväčšími boháčmi Paríža. Bolo mu úplne jedno ako koncert dopadne. Bol dvojnásobne zronený. Umrel mu v náručí dobrý priateľ Matuzyński28 na tuberkulózu i jeho prvý učiteľ Vojtech Živný. Preto rok 1842 v súvislosti s Chopinovou osobnosťou označujeme ako rok zármutku. Zlomilo ho to a zároveň sa mu zhoršilo zdravie. Cítil sa byť slabý a chorľavý. Keď už ako tak nabral sily, došlo mu v roku 1844 smutná správa z rodiska. Otec umrel. Jeho reakciu môžeme zhrnúť do toho, že sa zavrel do izby a nikoho nechcel vidieť. Keď sa cez to čiastočne preniesol, pozval do Paríža rodinu milovanej sestry Ludwiky, vtedy už Jedrzejewyezowu.
Fryderyk znova ožil a plnými dúškami si vychutnával prítomnosť najbližších. Chodieval s nimi do parku divadla... Po ich odchode sa nechcel zmieriť s ich neprítomnosťou a stále si pospevoval sestrine obľúbené pesničky.
Časom však upadal do skepsy a melanchólie a práve preto vyhľadával spoločnosť priateľov, ako napr.: knieža Czartorysky, Grzymala... , bohatá Škótka miss Styrlingová....

Po návrate Fryderyka do Nohantnu sa situácia vyostruje. Po nezhodách s Mauriceom, podľa ktorého je nadbytočný člen rodiny, s nesúhlasom nevhodného vydaja Solange a po čiastočnom ochladení vzťahov so Sandovou umelec pochopil a 11.11.1846 opúšťa, ešte nevie že navždy, tento kúzelný kút zeme a významnú časť svojho krátkeho života.
Nechce, alebo nemôže uveriť situácii, a naďalej spisovateľke posiela kvety a listy s obsahom častej otázky: kedy sa už môže vrátiť.

7. Pobyt v Anglicku
Po jeho poslednom odchode z Nohantnu sa o neho a liečenie choroby ujala jeho bohatá škótska žiačka Jane Styrlingová. Mala príjemne sentimentálny charakter a z jej vystupovania bolo cítiť odovzdanosť Biblii. V jej náklonnosti ku skladateľovi ju podporovala aj jej sestra mrs. Erskinová.
„Moje drahé, milé Škótky, ma časom unavujú až hrôza.“ 29 Túto vetu mu môžeme dať za pravdu. Jane ho „vláčila“ po všetkých anglických palácoch, salónoch, koncertoch. Keď sa však u Fryderyka objavilo pľuvanie krvi, Jane sa spamätala a odišla s ním do príjemnejšej klímy na Sever Anglicka.
Fryderyk si utvoril o Angličanoch dobový názor, že „hudba pre nich znamená toľko, ako striebro alebo porcelán na stole pri slávnostnej príležitosti.“ 30 V tom mal pravdu, pretože sa tu zdržoval počas rozkvetu priemyslu a obchodu. Častá otázka pri rôznych stretnutiach alebo po úspešných koncertoch znela: „Koľko stojíte?“ 31 To sa vždy Fryderyka veľmi dotklo. Ako vnímal Fryderyk tunajšie podmienky pre umelcov nám najlepšie povie jeho list písaný priateľovi Grzymalovi: „Hudba je povolanie, nie umenie a nijakého hudobníka nikto nenazve umelcom.“ 32
Čoskoro sa v Paríži tak často debatovalo o jeho vzťahu k Jane, že to prerástlo do klebety o ich manželstve. Toto však Fryderyk rýchlo vyvracia: „Som bližšie k truhle ako k manželskému lôžku.“ 33
Cítil sa tu byť opustený, objavuje sa apatia, rezignácia, netvorivosť. Rozhodol sa pre návrat do Paríža. Cítil, že smrť už nie je ďaleko, čo môžeme doložiť dopisom Grzymalovi: „Daj v piatok kúpiť kyticu fialiek, aby v salóne nasiaklo – nech mám doma ešte trochu poézie pri návrate, až budem prechádzať do spálne, kde si akiste ľahnem na dlhšie...“ 34
8. Choroba a smrť
Prvou zmienkou o Fryderykovom chorľavení je list rodičom z prázdnin zo Sokołowa, v ktorom píše, že svedomito užíva pilulky a zrelé ovocie. Avšak bola to krehká povaha a na jeho zdravie malo veľký vplyv aj dianie v rodine a u najbližších. Smrť sestry Emilky sedemnásťročný umelec prežíval v skľúčení a v nechuti žiť, čo sa odrazilo aj na jeho zdraví, kedy zaznamenávame už vážnejšie poškodenie zdravotného stavu.
Vo svojich sedemnástich rokoch, ešte pred smrťou Emilky, bol veľmi chudý a potreboval pribrať, o čo sa snažili jeho sestry a mama počas liečebného pobytu v Dušníkoch v Sliezsku.
Veľké zhoršenie zdravia zaznamenávame najmä v Paríži, kde skladateľ žil často v podpriemerných hygienických podmienkach. Tento fakt bol hlavným dôvodom rozchodu s Máriou Wodzińskou.

Samotný vzťah ku G. Sandovej bol pre Chopina veľmi vyčerpávajúci. Pobyt na Mallorke bol najväčším klincom do jeho rakvy. Nepriaznivá klíma, temer nulové hygienické podmienky a nepravidelné stravovanie dalo zelenú postupujúcej tuberkulóze.
„Tých desať rokov agónie má pre jeho priateľov cenu celého umelcovho života. Ani najstoickejší starovek nám nenechal príklad krásnejšej smrti a väčšej kresťanskejšej čistej duše. Keby by bol na nešťastie nepoznal G. Sandovú, ktorá otrávila celý jeho život, mohol sa dožiť veku Cherubinovho.“ 35
Vďaka chorobe prišiel o všetko: o ruky dvoch žien, o veľa priateľov taktiež podlomených touto chorobou, i o samotný život.
Po návrate s vyčerpávajúceho turné po Anglicku mal ešte dosť síl na dávanie nejakých hodín a dokázal viesť dokonca aj také namáhavé debaty o umení, ako s Delacroixom.
No aj tak smrť svoju prítomnosť dáva najavo. Je pripútaný k lôžku. Postupne sa pri ňom striedajú všetci priatelia od krásnej speváčky Delfiny Potockej až po uznávaného maliara Delacroixa.
V máji choroba viac postúpila a skladateľ spálil nedokončené rukopisy.
25. júna 1849 cítil, že koniec nie je ďaleko. Zavolal sestru Ludwiku a svojho najlepšieho priateľa a dôverníka Tytusa Woyciechowského, ktorý však pre svoju ruskú štátnu príslušnosť nemôže prísť a bezmocne vyčkáva na hranici. Bolo pozvaná aj Sandová, no tá či už z neochoty alebo zo strachu neprišla ho zdraviť a vzdať úctu svojej „dočasnej“ polovičke.

15. 10. opäť prichádza Delfina a za jej krásneho spevu melódií od Rossiniho36 Fryderik upadol do bezvedomia.
Dňa 17. 10. 1849 o druhej hodine ráno Fryderyk Chopin odovzdal svojho ducha Pánovi. Duša hudby prešla svetom.37 Na pohrebe mu podľa jeho želania bolo hrané Mozartovo Requiem. Pochovaný je na cintoríne Pe´re-Lacharse. Na želanie mu srdce previezli do Kostola sv. Kríža vo Varšave.
Hector Berlioz: „...umieral celý život.“ 38
9. Fryderyk Chopin – výzor, povaha a štýl hry
V čase dospievania, ale aj počas dospelosti to mal Chopin ťažké. Najmä vzhľadom na jeho váhu, pretože vo svojich sedemnástich rokoch mal 170 cm, ale iba 48 kilogramov. Vzhľadom svojej tváre sa podobal matke.
Charakteristické pre neho boli črty tváre, ktoré mu dodávali ženský jemný výzor, ale aj neprimerane dlhý nos.
Počas učiteľskej kariéry nemal núdzu o žiakov, pretože drvivá väčšina z nich bola ženského pohlavia. Po prvých verejných vystúpeniach ho dievčatá obdivovali a uznávali ako idol a dokonca bol považovaný za zvodcu, čo samozrejme nebola pravda.
Fryderyk bol od malička nadmerne citlivý, zábavný, chápavý, no už môžeme badať prvé známky uzatvorenia sa do seba, čo vo väčšej miere prepuklo hlavne po smrti jeho sestry Emilky. Bol teda závislý od rodiny a od prostredia, v ktorom žil. „Chopinova parížska situácia sa odráža aj na jeho povahe. Z veselého chlapca sa stal zatrpknutý starý mládenec. Paríž vypestoval v Chopinovi nedôveru k svetu, ktorý ho obklopoval.“ 39
Napriek tomu Fryderykove správanie v kruhu priateľov bolo správne a triezve, teda vzácne na ten čas. Pod básnickým, vysoko kultivovaným zovňajškom je skrytá živelná sila vášnivého umelca, cítením revolucionára. 40

Jeho najviac tvorivým obdobím môžeme nazvať pobyty na vidieku, hlavne v zámočku Nohant. „Len čo prišiel na dedinu, len čo ho obklopovali záhrady, stromy, tráva a kvety, akoby sa bol celkom zmenil. Stáva sa iným človekom.“ 41
Honoré de Balzac: „Ten prekrásny génius je skôr citlivá duša ako hudobník.“ 42
Stephan Heller: „Bol to čudný pohľad – vidieť, ako sa jeho útle ruky rozťahovali a obsiahli tretinu klaviatúry. Ponášalo sa to na pysk hada, ktorý požiera králika...“ 43
O Chopinovej hre sa nám zachovalo málo konkrétnych správ, ale s určitosťou ju môžeme charakterizovať ako jemnú, éterickú, až nehmotnú. V čase, keď si Liszt a Chopin navzájom konkurovali, boli v laických i profesionálnych kruhoch často porovnávaní. Lisztova milenka Mária d´Agoult nebola ďaleko od pravdy, keď sa o ňom vyjadrila: „Keď ním prechádza inšpirácia, rozžiari sa, vlasy sa mu zježia, prsty sa kŕčovito zvierajú a zúrivo búšia do kláves, hrá rukami, lakťami, bradou i nosom. Búši do klavíra všetkým, čim to ide.“ 44 Zato André Gide sa o Chopinovej hre vyjadril: „Domnievam sa, že hudba nebola ešte nikdy tak precítená hrou svetla, šumením vody, vetru, lístia.“ 45 Liszt teda hľadal v klavíri orchester a Chopin hľadal v klavíri klavír. To jeho súčasníci nemohli pochopiť, to sa nemohlo pochopiť. 46

10. Chopinovi priatelia
Priatelia, u Chopina môžeme povedať dôležití, často ovplyvňujú i tie najzákladnejšie rozhodnutia nášho života. Fryderyk Chopin ich nemal veľa, pretože videl veľmi jasne charaktery ľudí, s ktorými sa stretal. Nestál o úspechy na koncertných pódiách, stačil mu úzky kruh poslucháčov – priateľov47 na uvedenie nových skladieb, prípadne improvizácií. Napriek svojej neskoršej agónii mal v kruhu dobrých priateľov, zmysel „pre humor a iróniu a keď bol v dobrej nálade, napodobňoval iných umelcov tak verne, že každý sa spoznal po niekoľkých taktoch.“ 48
Medzi najvýznamnejších a najvplyvnejších Fryderikových priateľov patrili:
Tytus Woiciechowski

Bol Fryderikov priateľ z otcovho penzionátu a listový dôverník vo veciach, o ktorých nevedeli ani samotní rodičia. Jemu sa zdôveroval od svojich každodenných starostí až cez lásku ku Konstancii Gladowskej, po výkyvy zdravia a pocitu blízkej prítomnosti smrti. Bol zrejme vynikajúcim znalcom a radcom pri Chopinovej tvorbe, rozumel jej, čoho najlepším dôkazom je Fryderykov výrok: „Len v jeho prítomnosti by som dobre hral svoje etudy.“ 49
Ján Matuszyńsky
Bol taktiež Fryderikov priateľ ešte z mladšej polovice jeho nedlhého života. Bol svedkom vzplanutia lásky medzi skladateľom a Gladowskou a bol poverený predávať nepriamo písané Fryderykove listy tejto nádejnej speváčke.
Zomrel na tuberkulózu paradoxne v rukách 32-ročného Chopina. Táto skúsenosť mala na skladateľa drvivé dôsledky, na niekoľko mesiacov stratil chuť komponovať a inak zveľaďovať svoje umenie.

Jozef Slavík
- svojimi súčasníkmi nazývaný „český Paganini“, pretože dokonale zvládal techniku hry na husle takmer s takou ľahkosťou a dokonalosťou ako vtedy milovaný i obávaný „diabolský“ Paganini. Chopin s ním veľmi sympatizoval a podporil ho i svojim vyhlásením: „Je to veľký a geniálny huslista.“ 50
„Veľmi veľa ponaučenia načerpali českí a slovenskí skladatelia z tvorivej skúsenosti Fryderika Chopina, ktorý vo svojej hudbe geniálne podal obrazy ľudových piesní a tancov.“51

Delfyna Potocká
Bola skladateľova priateľka a čiastočne dôverníčka pochádzajúca z Poľska. Neskôr sa presťahovala do Paríža, kde sa stala bohatou vdovou. Bola známa ako jedna z najkrajších dám mesta. Jej časté stretnutia s Fryderykom budili u zvedavcov podozrenie o milostnom pomere. Dokonca sa o tom vyskytli nepodložené rozpravy a falšované dôkazy. Každopádne tento vzťah nemôžeme nazvať milostným bez akéhokoľvek dôkazu. Po príchode do Paríža jej na istý čas dával hodiny klavíra. Bola dobrou žiačkou, no jej umenie a štýl spevu sa nedá s tým zrovnávať. Delacroix sa o jej speve vyjadril, že nikdy nič také vznešené a bezchybné nepočul.

Eugene Delacroix
Chopina spoznal až neskôr prostredníctvom G. Sandovej. Bol to profesionálny maliar, ktorý Fryderyka ako hudobníka uznával. On sa mu však v priateľských rozhovoroch zdôveril, že s jeho umením maľby nesúhlasí a neuznáva. Aj napriek tomu boli dobrými priateľmi. Spolu viedli nekonečne dlhé rozhovory o aktuálnom i minulom svete umenia. „Vediem teraz nekonečné rozhovory s Chopinom, mám ho veľmi rád. Je to veľmi nevšedný človek: najskutočnejší umelec, akého som v živote stretol. Je jedným z mála umelcov, ktorých môžeme aj obdivovať a aj si ich vážiť.“ 52 Zaslúži si veľké VĎAKA pretože prostredníctvom jeho denníka sa nám zachovali dôležité informácie o Chopinovom živote.

Franz Liszt
Považoval Chopina za veľkého umelca. Vekovo takmer rovesníci, ale keď sa prvýkrát stretli, Fryderyk bol už zrelý umelec, ale on iba „zelenáč“. Napriek úplnom protiklade ich pováh bolo ich priateľstvo úprimné, ale neskôr dostalo iba povrchový ráz. Tento zlom spôsobil milostný pomer Liszta s manželkou Fryderykovho vydavateľa.
11. Tvorba

Vďaka Chopinovej precitlivelosti bola jeho tvorba viac než výrazne ovplyvnená jeho aktuálnym psychickým rozpoložením. Bol nazývaný As pánom, pretože to bola jeho obľúbená stupnica, v ktorej komponoval.
Mal dar neobyčajného rozsahu, ktorý si chcel počas mladíckej nerozvážnosti ešte zväčšiť vkladaním drievok pomedzi prsty.
Ako osemročný začal skladať drobné skladbičky polonézy, variácie, neskôr mazúrky a sonáty. Po smrti Emilky sa sústredil iba na klavír, čoho dôkazom sú nám tri etudy op. 10
(1, 2, 5), Fantázia A dur op. 13, neskôr dokončil trio g mol, Polonézu B dur op. 1, obdivuhodné Rondo a´la Krakowiak F dur a začal komponovať Koncert f mol.
Počas svojho uzavretia sa pred zvedavou Varšavou napísal Nokturno op. 9, Adagio nového Koncertu E dur.
Rok 1833 môžeme pokojne nazvať najplodnejší. Po príchode do Paríža mu bolo inšpiráciou vlastný domov. Zložil teda 5 Mazúriek, Trio g mol pre husle, violončelo a klavír, 3 Nokturná, 12 Etúd venovaných Lisztovi a Koncert e mol. „Práve do Chopinových noktúrn i do nokturnových častí koncertov je zakliata sila romantizmu.“ 53
Dočasné ÁNO jeho lásky M. Wodzińskej mu bolo inšpiráciou na známy Valčík na rozlúčku a 2 Etudy op. 25. Nehrnul sa do romantickej tvorby ako Liszt alebo Berlioz, bol opatrný. Jeho Scherzo h mol je mohutné, svojské dielo, ukazujúce hĺbku Fryderikovho génia.
Ešte pred zoznámením s G. Sandovou skomponoval Impromptu, Dlhé scherzo, 2 nokturná a na vzdanie úcty Márii d´Agoult 12 Etud.
Smútok za domovom dobehol skladateľa aj na ďalekej Mallorke, čoho dôkazom je nám Smútočná sonáta a prelúdiá.
Po návrate do blahodarne pôsobiaceho Nohantnu dokončil Sonátu B mol, skomponoval Nokturno op. 37 a 4 Mazúrky.

Tesne pred smrťou svojho otca zaznamenávame Nokturno f mol a Nokturno Es dur. Sonáta h mol je výsledkom jeho povznesenej nálady počas návštevy sestry Ludwiky v Paríži.
Výsledkom dobrej a uvoľnenej atmosféry v Nohantne sa nám ako ukážka javí Barkolora Fis dur op. 60.
Jeho choroba zanechala stopy v niektorých dielach tým, že im dala priezračnú krehkosť až lámavosť (Prelúdium cis mol op. 45). „Chopin ako prvý označil názov prelúdium (predohra) samotné skladby, skladby sami osebe nie iba na úvod, udržiavané najčastejšie v jednej tónine.“ 54 No za vrchol jeho tvorby mnohí „chopinológovia“ považujú Sonátu h mol.
„Jeho mazúrky ďaleko prekračujú hranice ľudovej hudby, meniace sa v poetické miniatúry s rozmanitým obsahom.“ 55 R. Schumann musel vedieť, čo hovorí, keď sa vyjadril o jeho polonézach: „...sú ako kanóny skryté v kvetinách,“ 56 pričom narážal na výrazný prejav jeho vlasteneckého, teda revolučného cítenia v jeho hudbe.
Za jednu z jeho posledných skladieb označujeme žalostnú Mazúrku f mol.
Cyprián Norwid: „Dokázal riešiť najťažšie úlohy umenia s tajomnou ľahkosťou – vedel totiž zbierať poľné kvety bez toho, že by z nich striasol rosu alebo najľahší peľ. A svojim umením ich dokázal pretaviť na hviezdy, na meteory, aby som nepovedal na kométy svietiace celej Európe.“ 57
12. Názory súčasnosti
xxxxxxxxx(učiteľ dirigovania na konzervatóriu a študent VŠMU): „Myslím, že Chopin bol introvert, čo sa samozrejme odzrkadľuje v jeho hudbe. Jeho skladby sú odrazom vnútra, je intímnejší, nie však až taký búrlivý ako napr. Liszt. Bol síce napoly Francúz a napoly Poliak a väčšinu života prežil mimo Poľska, no napriek tomu cítim v jeho hudbe veľa poľského (čo mi je veľmi sympatické a blízke). Myslím si, že jeho život nebol až taký šťastný, celý život hľadal šťastie... ale veď najkrajšie diela sa rodia, keď je skladateľ nešťastný.“
xxxxxxxxxx (učiteľka na základnej umeleckej škole): „Fryderyk Chopin je pre mňa, tak ako pre mnohých klaviristov, jedným z najobľúbenejších skladateľov. Je to autor, ktorý ako jeden z mála zasvätil svoj život prevažne tvorbe pre klavír. Vo svojich skladbách dokázal využiť všetky vymoženosti nástroja a vyťažiť z neho taký zvuk, že skladby svojou obrovskou lyrickosťou sú dodnes považované za jedny z najlepších. Pre každého klaviristu je hrať Chopina nezabudnuteľným zážitkom. Je právom považovaný za básnika klavíra.“

xxxxxxxxx (absolventka klavírneho odboru ZUŠ): „Chopin patrí k najgeniálnejším zjavom hudobného romantizmu. Jeho štýl hrania bol v tej dobe úplne niečo nové. Zmenil hru na klavíri podobne ako Beethoven, i keď Chopin trochu v kľudnej podobe. Jeho skladby sú zasnené a plné emócií, pretože zmenil používanie pedálu. Pretože som
klaviristka, oslovujú ma hlavne skladby pre môj nástroj, i keď skoro celé jeho dielo tvoria skladby pre klavír. Mojou najobľúbenejšou skladbou je Balada g mol. Je plná lásky a utrpenia a vyvoláva vo mne obrovskú radosť.“
xxxxxxxxxxx(hudobný laik): „Chopin je pre mňa skladateľ, ktorý ma neoslovuje. Jeho, ale aj iné sólové klavírne diela, sú málo pochopiteľné pre širšie a neklavírne publikum, do ktorého sa radím aj ja.“

13. Záver
Netvrdím, že Chopinov život bol bezchybný, ani nebesky čistý, myslím si len, že pre veľa ľudí bol a je vzorom a má aj prečo. Samotná Chopinova hudba je výnimočná. Je Vám smutno? Neviete ako ďalej? Nemáte silu pokračovať? Započúvajte sa, prípadne si zahrajte jednu z Fryderykových jednoduchých, ale zato očarujúcich mazúriek. Táto hudba bezpochyby osloví aj najnáročnejšieho poslucháča a to v akomkoľvek duševnom rozpoložení.
Plne dúfam, že som vám svojou seminárnou prácou priniesol aspoň trochu svetla do nevšedného života nevšedného umelca.

14. Poznámky

1 Ainsley, R.: Encyklopédia Vážnej hudby. Perfekt, Bratislava 1998, str. 60
2 Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 149
3 Dátum jeho narodenia je dodnes sporný, do úvahy prichádza aj dátum 22.2.1810.
4 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 98
5 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 15
6 Tvrdoň, J.: Dejiny hudby. Slovenské pedagogogické nakladateľstvo, Bratislava 1973, str. 138
7 Vojtech Živný (1756-1842) – bol vtedy 60 ročný ponemčený Čech, pôvodne huslista, jediný Chopinov učiteľ hry na piano.
8 Johan Sebastian Bach (1685-1750) – nemecký skladateľ, organový umelec Baroka. Jeho hudba bola vtedy temer zabudnutá.
9Ainsley, R.: Encyklopédia Vážnej hudby. Perfekt, Bratislava 1998, str. 60
10 Jozef Elsner (1769-1854) – narodený v Opolskom Sliezku (popolštený Nemec), riaditeľ Varšavského konzervatória.
11 Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 17
12 Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 26
13 Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 28
14 Karl Czerny (1791-1857) – Beethovenov žiak, pianista a autor nezabudnuteľných klavírnych cvičení.
Spontiny – talianský operný skladateľ.
Johann Nepomuk Hummel (1778-1837) – Mozartov žiak, rakúsky hudobný skladateľ, klavirista, pedagóg.

15 Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 31
16 Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 36
17 Hopkins, A.: Velikáni hudby. Perfekt, Bratislava 1995, str. 153
18 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 71
19 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 78
20 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 100
21 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 111
22 Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 54
23 Einstein, A.: Hudba v období romantizmu. Opus, Bratislava 1995, str. 285
24 Posadovská, D., Pardirek, D.: Podobizny nad klavírem. Editio Supraphon, Praha 1974, str. 81
25 Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 81
26 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 147
27 Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 106
28 Jan Matuszyński (1809-1842) – Chopinov priateľ a lekár.
29 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 179
30 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 180
31 Chopin, F.: Listy. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1960, str. 244
32 Wojciech Grzymala (1793-1871) – Fryderykov známy z chlapčenského penzionátu.
Chopin, F.: Listy. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1960, str. 258
33 Chopin, F.: Listy. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1960, str.259
34 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 186
35 Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 159
36 Giacchino Rossinni – talianský operný skladateľ.
37 Posadovská, D., Pardirek, D.: Podobizny nad klavírem. Editio Supraphon, Praha 1974, str. 80
38 Einstein, A.: Hudba v období romantizmu. Opus, Bratislava 1995, str. 279
39 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 123
40 Tvrdoň, J.: Dejiny hudby. Slovenské pedagogogické nakladateľstvo, Bratislava 1973, str. 138
41 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 153
42 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 179
43 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 179
44 Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 81
45 Ruggieri, E.: Chopin. Iris, Banská Bystrica 1997, str. 12
46 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 168
47 Tvrdoň, J.: Dejiny hudby. Slovenské pedagogogické nakladateľstvo, Bratislava 1973, str. 138

48 Posadovská, D., Pardirek, D.: Podobizny nad klavírem. Editio Supraphon, Praha 1974, str. 79
49 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 77
50 Belza, I.: Česká klasická hudba. Státní hudební nakladatelství, Praha 1961, str. 24
51 Belza, I.: Česká klasická hudba. Státní hudební nakladatelství, Praha 1961, str. 24
52 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 155
53 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 81
54 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 55
55 Belza, I.: Česká klasická hudba. Státní hudební nakladatelství, Praha 1961, str. 34
56 Tvrdoň, J.: Dejiny hudby. Slovenské pedagogogické nakladateľstvo, Bratislava 1973, str. 139
57 Iwaszkiewicz, J.: Chopin. Opus, Trnava 1974, str. 190

14. Príloha - zoznam skladieb
SKLADBY PRE KLAVÍR
op. 19 Bolero C dur1833
op. 43 Tarantela As dur1841
op. 46 Allegro de concert A dur1840/41
op. 49 Fantázia f mol1840/41
op. 57 Berceuse1843
op. 60 Barkarola Fis dur1845/46
op. 72 3 Ecossaises1826
op. 72 Smútočný pochod c mol1829
––Contredanse Ges dur1827
–– Andante dolente b mol 1827
––Cantabile B dur1834
––Fúga a mol1841

SONÁTY
op. 4 c mol 1827
op. 35b mol1839
op. 58 h mol1844

BALADY
op. 23 g mol1831/35
op. 38 F dur1836/39
op. 47 As dur1840/41
op. 52 f mol 1842

SCHERZA
op. 20 h mol1831/32
op. 31 b mol1837
op. 39 cis mol1839
op. 54 E dur 1842

IMPROMPTU
op. 29 As dur1837
op. 36 Fis dur1839
op. 51 Ges dur1842
op. 66 Fantaisie-Impromptu cis mol1834
ETUDY
12 etud
op. 10 C dur, a mol, E dur, cis mol, Ges dur, es mol,
C dur, F dur, f mol, As dur, Es dur, c mol1829/32

12 etud
op. 25As dur, f mol, F dur, a mol, e mol, gis mol,
cis mol, Des dur, Ges dur, h mol, a mol, c mol1832/36
––3 nouvelles Études f mol, Des dur, As dur 1839

PRELÚDIÁ
24 prelúdií
op. 28 C dur, a mol, G dur, e mol, D dur, h mol, A dur,
fis mol, E dur, cis mol, H dur, gis mol, Fis dur,
es mol, Des dur, b mol, As dur, f mol, Es dur,
c mol, B dur, g mol, F dur, d mol1836/39
op. 45 cis mol1841
––As dur1834

POLONÉZY
op. 26 cis mol, es mol1834/35
op. 40 A dur, c mol1838/39
op. 44 fis mol1840/41
op. 53 As dur1842
op. 61 Polonaise-Fantaisie As dur1845/46
op. 71d mol, B dur, f mol1827/29
––g mol1817
B dur1817
As dur1821
gis mol1822
b mol1826
Ges dur1829

MAZÚRKY
op. 6 fis mol, cis mol, E dur, es mol1830/31
op. 7 B dur, a mol, f mol, As dur, C dur1830/31
op. 17 B dur, e mol, As dur, a mol1832/33
op. 24 g mol, C dur, As dur, b mol1835/36
op. 30 c mol, h mol, Des dur, cis mol1835/36
op. 33 gis mol, D dur, C dur, h mol1836/37
op. 41 cis mol, e mol, H dur, As dur1838/39
op. 50 G dur, As dur, fis mol1841
op. 56 H dur, C dur, c mol1843
op. 59 a mol, As dur, fis mol1845
op. 63 H dur, f mol, cis mol1846
op. 67 G dur, B dur, c dur, a mol1835/46
op. 68 C dur, a mol, F dur, f mol 1827/49

–– 1824
––G dur1825
B dur1825
G dur1829
D dur1829
C dur1830
B dur1830
C dur1833
As dur1834
a mol1840
a mol 1841

VALČÍKY
op. 18Es dur1831
op. 34 3 Valses brillantes As dur, a mol, f dur1831/38
op. 42As dur1840
op. 64Des dur, cis mol, As dur1846/47
op. 69As dur, h mol1835/29
op. 70 Ges dur, f mol, Des dur1835/42
––C dur1826
As dur, Es dur1827
E dur1829
E mol1830
H dur1848
NOKTURNÁ
op. 9 b mol, Es dur, H dur1830/31
op. 15F dur, Fis dur, g mol1830/33
op. 27cis mol, Des dur1834/35
op. 32 H dur, As dur1836/37
op. 37g mol, G dur1838/39
op. 48 c mol, fis mol1841
op. 55 f mol, Es dur1843
op. 62 H dur, E dur1846
op. 72 e mol1827
––cis mol (lento con gran espressione)1833
c mol1837

PIESNE
Op. 74 17 poľských piesní1829/47

VARIÁCIE
op. 12 B dur na rondo favori H. Halevyho1833
––E dur na nemeckú pieseň Der Schweizerbub1826
––E dur na tému z Belliniho Puritánov1837
Spomienka na Paganiniho1829

SKLADBY PRE KLAVÍR A ORCHESTER
op. 2 Variácie La ci darem la mano – z Dona Juana1827
op. 11Koncert e mol1830
op. 13Fantázia A dur1828
op. 14Rondo ă la krakovia1828
op. 21 Koncert f mol1829
op. 22Grande polonaise Es dur1830/31

KOMORNÁ TVORBA
op. 8 Trio g mol1828/29
op. 73 Rondo C dur (pre 2 klavíry)1828
––Variácie F dur (klavír pre 4 ruky)1826

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk