OBSAH
A.ÚVOD 1
B.METODIKA 2
C.DROGY 3
C.1. ZÁKLADNÉ POJMY 3
C.1.1.DROGA – ČO TO JE? 3
C.1.2.TOXIKOMÁNIA 3
C.1.3.DROGOVÁ ZÁVISLOSŤ 4
C.2.CESTA DROGY V TELE 7
C.2.1.VSTUP DROGY DO ORGANIZMU 7
C.2.2.POHYB DROGY V ORGANIZME 8
C.2.3.VYLUČOVANIE DROGY Z ORGANIZMU 9
C.3.ZÁVISLOSTI 10
C.3.1.ALKOHOLOVO – BARBITURÁTOVÝ TYP 10
C.3.2.AMFETAMÍNOVÝ TYP14
C.3.3.HALUCINOGÉNNY TYP17
C.3.4.KANABISOVÝ TYP19
C.3.5.KATHOVÝ TYP21
C.3.6.KOFEÍNOVÝ TYP22
C.3.7.KOKAÍNOVÝ TYP24
C.3.8.OPIÁTOVÝ TYP26
C.3.9.SOLVENCIOVÝ TYP28
C.3.10. TABAKOVÝ TYP30
D.ZÁVER32
E.RESUMÉ33
A.ÚVOD
Od pradávna musel človek vyvíjať úsilie na získanie prostriedkov, aby zachoval svoju existenciu a zabezpečil svoju rodinu a potomstvo. Pri práci boli ľudia mnohokrát postavení do situácie, ktorú nebolo možné zvládnuť bez námahy a odriekania. Okrem iného do života patrili katastrofické udalosti – či už problémy v rodine, smrť blízkych alebo povodne, zemetrasenia, vojny a hladomor. Popri práci ľudia objavili mnohé rastliny, ktoré im pomáhali uniknúť do sveta fantázie a aspoň na chvíľu mali pocit, že život na Zemi je krajší a šťastnejší. Časom človek objavil chemické procesy, ktoré mu umožňovali pripravovať rôzne omamné látky. Za tieto dočasné a prchavé chvíľky blaženosti, ktoré nijak neriešili zápornú životnú situáciu, musel však draho zaplatiť – vypestoval si návyk na omamné látky. Napriek tomu sa užívanie týchto látok rozšírilo a v niektorých krajinách získalo masový charakter. Neraz sa stalo súčasťou náboženských obradov a spoločenského života.
V dnešnej dobe mnoho ľudí ani netuší, koľko drog je okolo nás. Veď väčšia časť generácie, ktorá dospievala ešte v čase komunizmu, nosí stále ružové okuliare a myslí si, že drogy sa týkajú len Ameriky a západnej Európy. Ale hranice sa dávno otvorili a málokto si dokáže predstaviť skutočné „možnosti“ svojich detí.
Práve z tohto dôvodu som si vybrala túto tému. Sama sa chcem dozvedieť niečo viac o tejto problematike a rada by som ju priblížila aj ostatným – či už dospelým alebo mládeži, alebo ešte radšej by som chcela vystríhať tých, čo by chceli zažiť to nepoznané.
B.METODIKA
Keďže témou drog a narkománie sa už zaoberali mnohí lekári, vedci, sociológovia a je na túto tému vydané množstvo literatúry, bolo náročné vybrať si z toho najdôležitejšie informácie, ktoré by priblížili túto problematiku laickému okoliu bez toho, aby unikali súvislosti. Práca začína vysvetlením základných pojmov, ktoré sa týkajú danej témy, popisuje cestu drogy v organizme a rozoberá rôzne typy závislostí, kde približuje históriu drog, zdroj drog, spôsob aplikácie a riziká, ktoré obnáša.
C.DROGY
C.1.Základné pojmy
C.1.1.Droga – čo to je?
„Čo to je droga?
Snáď každý pozná nejakú drogu, ale pri pohľade na ampulku Morphinu si každý predstavuje niečo iné: lekár hovorí, že to je liečebný prostriedok, farmaceut hovorí, že to je farmaceutický preparát, chemik, že je to prípravok obsahujúci omamnú látku, právnik hovorí o narkotiku, zákon o prostriedku k jeho narušeniu, závislý jedinec vidí životnú istotu a obchodník hovorí, že je to len maličkosť.“
I. Bayer, 1986
Pojem „droga“ má pôvod v anglickom jazyku. Zodpovedá starému gréckemu označeniu „pharmakon“, ktorým sa označovali nielen liečivá, ale aj jedy.
U nás sú problémy s jednoznačným vysvetlením tohto pojmu. Jedna z jednoduchších definícií hovorí o látke, ktorá po vstupe do živého organizmu je schopná pozmeniť jednu alebo viac funkcií, pôsobí priamo alebo nepriamo na centrálny nervový systém a môže mať priznané postavenie lieku. Vo farmaceutickom ponímaní sa drogou označujú aj suroviny na ďalšiu prípravu liečiv.
C.1.2.Toxikománia
Toxikománia je stav periodicky sa opakujúcej alebo chronickej intoxikácie jedinca, pričom je tento stav vyvolávaný opakovaným užitím drogy prírodnej alebo syntetickej a škodí jedincovi samému i celej spoločnosti. Ďalej by sme ju mohli charakterizovať:
neodolateľným želaním, nutkaním alebo potrebou pokračovať v užívaní drogy a drogu získavať akýmikoľvek prostriedkami
tendenciou zvyšovať dávky
psychickou a niekedy aj fyzickou závislosťou na účinkoch drogy
Toxikománia môže byť buď alkoholová alebo nealkoholová a pritom sa často stáva, že sa tieto dve skupiny prelínajú. Z hľadiska oprávnenosti užívania drog môžeme hovoriť o troch skupinách:
usus – ide vlastne o užívanie liečiv či iných látok charakteru drog v primeraných dávkach v súlade s potrebami užívateľa.
misusus – užívanie drog (liečiv) takým spôsobom, ktorý nie je v súlade s náhľadom medicíny. Ide najmä o prekračovanie dávok a nevhodné laické kombinácie.
abusus – zneužívanie drog predovšetkým ich nadmerným používaním do tej miery, že u osôb mladistvých je ohrozené dospievanie i vyzrievanie osobnosti, u osôb dospelých dochádza k nepriaznivému vývoju psychickej i fyzickej výkonnosti
C.1.3.Drogová závislosť
Závislosť na niektoré drogy je známa už roky. O niektorých nových látkach sa dlho predpokladalo, že nie sú škodlivé. Neskôr sa tieto tvrdenia museli poopraviť – na niektoré drogy vzniká závislosť veľmi ľahko a rýchlo a na iné zasa pomaly. Problematika návykov je ešte aj dnes veľmi nejasná, keďže na jednej strane sa hľadajú príčiny vo vlastnostiach látky a v látke samej a na druhej strane sa hľadá pôvod závislosti v človeku, pretože prakticky každá činnosť alebo akýkoľvek záujem môže prerásť do závislosti.
V pravom zmysle slova môžeme drogovú závislosť charakterizovať ako stav totálneho zotročenia osobnosti drogou (návykovou látkou) so všetkými následnými zdravotnými aj sociálnymi dôsledkami. Závislý vo vzťahu voči droge stráca osobnú slobodu, keďže bez jej opakovaného prívodu do organizmu nie je prakticky schopný existovať.
Dlhodobým užívaním niektorých drog vzniká buď somatická alebo psychická závislosť, poprípade obidva naraz:
psychická závislosť – núti človeka opakovane siahať na drogu kvôli stavu psychiky, ktorý mu prináša. Zväčša ide o dobrú náladu, pocit blaženosti a slasti, ale môže sa stať, že pre niekoho je najpríjemnejším pocitom úzkostný stav na pokraji života a smrti.
somatická závislosť – organizmus si natoľko zvykne na danú látku, že sa stane súčasťou metabolizmu a jej vynechanie spôsobuje abstinenčné príznaky – nevoľnosť, slzenie, potenie, kolísanie telesnej teploty, krvného tlaku, pulzu, epileptické záchvaty, bolesti hlavy.
Pri niektorých návykových látkach sa môžeme stretnúť s pojmom „tolerancia drogy“. Ide o prejavy navodenej znášanlivosti pri jej periodickom a dlhodobom užívaní. Znamená to, že rovnaké množstvo drogy stráca pre organizmus účinok. Týka sa to najmä analgetík, hypnotík a sedatív. Ďalej existuje „skrížená tolerancia“, čo znamená, že organizmus je odolný aj voči ostatným látkam tej istej skupiny.
Psychologická závislosť zasa vyjadruje vzťah ľudí k určitému lieku, s ktorým mali dobrú skúsenosť a pri podaní tej istej látky, ale v inom stave mali pocit, že liek nezabral. Naopak po užití preparátu rovnakého vzhľadu, ale úplne iného obsahu, príznaky úplne vymizli.
Podľa charakteru drog rozlišujeme desať typov drogových závislostí (v niektorej literatúre uvádzajú osem, závisí to od toho, či rátame aj s kofeinizmom a tabakizmom):
alkoholovo – barbiturátový typ
amfetamínový typ
halucinogénny typ
kanabisový typ
kathový typ
kofeínový typ
kokaínový typ
opiátový typ
solvenciový typ
tabakový typ
C.2.Cesta drogy v tele
C.2.1.Vstup drogy do organizmu
Psychoaktívna látka môže do organizmu prenikať viacerými cestami, pričom spôsob jej prieniku sám o sebe do značnej miery ovplyvňuje aj jej ďalšie priame účinky v tkanivách a orgánoch.
Inhalácia – vstup drogy do organizmu cestou respiračného traktu. Niektoré drogy sú primárne prispôsobené k fajčeniu, ak sa ich účinné látky nerozkladajú pôsobením vysokej teploty. U iných psychoaktívnych látok predstavuje fajčenie obvykle menej agresívnu náhradnú cestu užívania (napr. vdychovania odparkov heroínu namiesto vpichovania jeho roztoku). Osobitnou skupinou sú psychoaktívne látky vdychované za studena, vyznačujúce sa vysokým stupňom úniku molekúl látky do ovzdušia – prchavé organické rozpúšťadla (solvenciá). Molekuly vdýchnutej látky prenikajú do krvi sčasti cez sliznice dýchacích ciest, najmä však difúziou cez alveolokapilárnu membránu pľúc do pľúcneho krvného riečišťa a ďalej do veľkého obehu.
Rezorpcia – vstup drogy do organizmu vstrebávaním cez sliznice. Ide obvykle o sliznicu dutiny ústnej alebo zažívacieho traktu za predpokladu, že danú látku nerozkladajú enzýmové systémy slín či kyslý obsah žalúdka (užívanie per os – niektoré druhy opiátov, upravený hašiš, psychofarmaká, niektoré halucinogény, kath). Inou zriedkavou alternatívou je vstrebávanie drogy cez sliznicu pošvy alebo konečníka (kokaín). Pre užívanie kokaínu je predovšetkým významné jeho vstrebávanie cez sliznicu nosa s priamym prienikom drogy cestou vlákien čuchového nervu do mozgu.
Moderná medicína pozná a bohato aj využíva terapeutický účinný prienik rôznych mastí a gélov cez kožu do krvi a tkanív. Cez kožu však prenikajú aj rôzne látky s psychoaktívnym účinkom – halucinogény.
Parenterálna cesta – ide o injekčné vpravenie drogy do organizmu. Priama vnútrožilná aplikácia drogy je zriedkavá, keďže intravenózny vpich vyžaduje presnosť a prax. Oveľa častejšia je aplikácia drogy do svalu. Poprípade sa môžeme stretnúť aj s aplikáciou pod kožu. Nie vždy má drogový konzument k dispozícii vhodnú injekčnú striekačku a ihlu. Sterilita je zväčša pre toxikomanov pojmom neznámym a injekčné striekačky a ihly si navzájom požičiavajú. Miesta vpichov sú infikované, zahnisané a v ťažkých prípadoch až nekrotické. Málokedy sa stane, že dotyčný si do tela vpraví látku v ideálnom roztoku. V zmesi sa častokrát vyskytujú aj iné látky, ktoré upchávajú miesto vpichu a to vedie len k ďalšiemu rozkladu okolitého tkaniva. Niet na tele miesta, do ktorého by si toxikoman nedokázal injekčne vpraviť drogu (riedke periokulárne tkanivo v očniciach, prsníky, kĺbové puzdrá). Bolesť nerozhoduje, akútna potreba drogy je dominantná.
C.2.2.Pohyb drogy v organizme
Transport drogy samozrejme závisí od spôsobu prieniku do tela. Mohli by sme ho rozdeliť do šiestich na seba nadväzujúcich etáp:
prienik drogy do organizmu
rezorpcia drogy
transport drogy na miesto zásahu (k receptoru)
interakcia drogy s receptorom
biotransformácia drogy
eliminácia (vylúčenie) drogy alebo jej metabolitov z organizmu
Droga preniká do okolitých tkanív difúziou podľa koncentračného spádu. Vo vnútri buniek sa nachádzajú špecifické receptory. Ide o rôzne makromolekulárne štruktúry, ktoré majú pre danú látku jedno alebo viac väzobných miest. Práve obsadenie týchto väzobných miest molekulami drogy vyvoláva vo svojom dôsledku špecifický efekt psychoaktívnej látky. Veľká časť molekúl drogy sa však viaže aj na iné, nešpecifické intracelulárne štruktúry. Takouto nešpecifickou väzbou väčšina molekúl drogy môže úplne stratiť svoj toxický efekt alebo ich väzba s nešpecifickými intracelulárnymi receptormi môže byť pravdepodobne príčinou sekundárnych účinkov drogy. Cieľom biotransformácie drogy je rozložiť ju na čiastkové látky, ktoré možno z organizmu ľahšie vylúčiť. Prebieha predovšetkým v pečeni, menej vo svaloch, obličkách a pľúcach. Ojedinele k nej môže dôjsť už na stene žalúdka alebo čreva účinkom enzýmov.
C.2.3.Vylučovanie drogy z organizmu
Ako som už spomínala, len zriedkavo sa drogy vylučujú z organizmu v pôvodnej forme. Najčastejšie ide o vylučovanie drogových metabolitov obličkami a pečeňou. Ďalej môžeme tieto látky dostať z tela membránou pľúc, čiže vydychovaním alebo slinami. Viaceré drogy (heroín, kokaín, LSD) veľmi dobre prenikajú cez placentárne membrány gravidných žien – toxikomaniek a sú schopné napáchať obrovské škody na plode. Mnohé drogy sa tiež v nemalých množstvách vylučujú do materského mlieka.
C.3.Závislosti
C.3.1. Alkoholovo – barbiturový typ
Alkohol (viď príloha 1 obr. č. 1) je ľudstvu známy snáď od začiatku dejín a starých bájach a povestiach sa uvádza ako dar bohov. Ani následky jeho požívania nie sú neznáme. V biblii sa napríklad stretávame s popisom Noemovej opitosti, ktorú využili jeho dcéry. Pri rímskych oslavách sa používal alkohol, ktorý prinášal príjemnú náladu, dodával odvahu k nadväzovaniu známostí. Kult boha Saturna prevzali Rimania z gréckej mytológie, tá hovorí o tom, že Dionýsos priniesol ľuďom víno. Za určitých okolností bola zmena vlastností človeka po užití alkoholu vítaná. Hippokrates a lekár Avicenna ho používali pri niektorých úrazoch, chorobách a poraneniach v boji. Pri práci vínové obklady alebo požívanie alkoholických nápojov prinášalo určitú úľavu. Asi každý národ pozná nápoj, ktorý obsahuje etylalkohol a práve preto sa u všetkých národov stretávame s nejakými opatreniami obmedzujúcimi jeho požívanie. Dokonca v Koráne je úplne zakázané piť alkohol.
Etylalkohol patrí medzi psychotropné látky – látky výrazne ovplyvňujúce vyššiu nervovú činnosť človeka. Rozlišujeme dve základné formy pôsobenia alkoholu na ľudský organizmus: akútnu a chronickú.
Akútne pôsobenie alkoholu na organizmus sa prejavuje obyčajnou opitosťou. Začiatočným prejavom je eufória – uvoľnená a povznesená nálada, zvýšená aktivita. Niekto však môže padnúť do depresie. Nastáva rozšírenie ciev, uvoľňuje sa väčšie množstvo tepla. Človek je komunikatívnejší, sebaistejší, robí kroky, ktoré by za iných okolností nespravil. Neskôr môže dôjsť k plaču alebo k agresivite. Pri komplikovanej opitosti dochádza k strate pamäti a v krajných prípadoch k smrti. Po požití sa alkohol dostáva do krvi a jeho koncentrácia nadobúda maximum asi po hodine od jeho vypitia.
V prvých obdobiach alkoholizmu dochádza k zvyšovaniu tolerancie, ktorá v ďalšom priebehu klesá. Každý človek je veľmi individuálny a preto stupeň akútnej otravy alkoholom závisí nie len na množstve požitého alkoholu a na dobe, za ktorú bol alkohol vypitý, ale aj na individuálnej znášanlivosti, na momentálnej duševnej a telesnej kondícii.
Všeobecne sa rozlišujú štyri fázy alkoholizmu:
počiatočná fáza alkoholizmu – pitie alkoholu má spoločenský motív. Jedinec požíva alkohol hlavne kvôli jeho chuti a kvôli prívodu tekutín. Spočiatku je pitie príležitostné, ale stále častejšie a pravidelnejšie. V tomto období zriedkavo dochádza k opitosti, nastáva psychická závislosť.
prodomálna (varovná) fáza alkoholizmu – vzniká pocit potreby piť alkohol bez ohľadu na formu a druh nápoja. Opilosť sa stáva bežným javom a objavuje sa tiež strata pamäti. Zvyšuje sa tolerancia a začína nastávať somatická závislosť.
kruciálna (rozhodujúca) fáza alkoholizmu – dochádza k strate kontroly, alkoholik hľadá vysvetlenie, prečo pije – vytvára zložitý systém alibizmu. Postupne dochádza k zníženiu tolerancie. V tomto období môže alkoholizmus prinášať aj nepríjemné a závažné spoločenské následky.
terminálna (konečná) fáza alkoholizmu – vyznačuje sa sústavným pitím alkoholu v ktorúkoľvek dennú hodinu. Znižuje sa kritickosť – alkoholik pije akýkoľvek nápoj, len aby ukojil svoju potrebu. Telesne aj psychicky chátra, mení sa osobnosť alkoholika.
Depravácia osobnosti je psychické narušenie osobnosti alkoholika – poruchy v oblasti estetických a morálnych noriem, znižujú sa zábrany k protispoločenskému jednaniu, alkoholik je výbušný, vzťahovačný, nedotklivý, časté sú záchvaty žiarlivosti, ďalej zanedbáva svoje povinnosti v práci a voči rodine.
Delírium tremens je akútne vzniknuté psychické ochorenie. Objavujú sa sluchové a zrakové halucinácie. Postihnutý často číta z čistého papiere. Zvyčajne to trvá tri až štyri dni a končí dlhým a hlbokým spánkom. V horšom prípade môže dôjsť k extrémne veľkému vyčerpaniu a delírium môže mať smrteľný koniec.
Korsakova psychóza vzniká u dlhodobo závislých alkoholikov. Objavuje sa strata pamäti, postupne dochádza k demencii a k nervovým poruchám, ktoré vedú k poruchám chôdze.
Paranoidná alkoholická psychóza sa prejavuje najmä už spomínanou žiarlivosťou. Najskôr iba v podnapitosti, neskôr ide aj o podozrievanie a prehnanú agresivitu. Ak sa toto prejavuje aj za triezva, značí to rozvíjajúce sa duševné ochorenie.
Alkoholici majú často depresívne nálady, ktoré často vedú k samovraždám. Alkohol je nebezpečný v doprave, v zamestnaní, doma a aj v spoločnosti. V posledných rokoch stále dochádza k narastaniu trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu. U nás sa alkohol podieľa na tretine všetkých trestných činov a pri násilných trestných činoch ide až o tri štvrtiny.
V posledných desaťročiach sa začalo spomínať možné poškodenie detí, ktorých matky pili počas tehotenstva alkohol. Ide o tzv. fetálny alkoholový syndróm, ktorý má teratogénny účinok.
Barbituráty (viď príloha 1 obr. č. 2) sú látky, ktoré tiež patria do tohto typu závislosti. Ide však aj o mnohé ďalšie nebarbiturové liečivá. Farmakológia a chémia venovali mnoho pozornosti liekom, ktoré prinášajú spánok. Dlho sa používalo ópium alebo morfium, ale ich účinky neboli úplne uspokojivé. Preto v roku 1831 bola vyvinutá metóda na výrobu chloralhydrátu, ktoré sa však nevyužívalo. Pre rozvoj farmakológie bolo totiž potrebné preverovať lieky na zvieratách. Liek sa začal využívať až oveľa neskôr a vlastne psychiatri ho predpisovali svojim pacientom ešte donedávna. V roku 1903 bol uvedený do predaja nový liek proti nespavosti – Veronal. Na jednej strane odstraňoval nespavosť, pomáhal pri liečbe epilepsie, na druhej strane dochádzalo k vzniku závislosti. Vedci sa snažili nájsť nový liek, ktorý by pomáhal liečiť tieto problémy, ale bez vzniku závislosti na ňu. V roku 1950 bol syntetyzovaný preparát, ktorý rozpúšťal úzkosť – Meprobamat. Medzi ľuďmi sa tešil veľkej obľube, a preto už v roku 1957 bola uverejnená prvá správa o závislosti na tento liek. Jedným z neslávne známych bol aj talidomid. Nielenže vzniká na túto látku návyk, ale aj má teratogénne účinky. Diskusia o vzniku závislosti sa vedie najmä okolo mnohých liekov, ktoré sa využívajú v psychiatrickej liečbe.
Tieto drogy môžeme spoločne nazvať látky s centrálne tlmivým účinkom a rozdeľujeme ich na:
hypnotiká
barbiturové (Barbital, Dormiphen)
nebarbiturové s možnosťou návyku (Rohypnol)
anxiolytiká
meprobamat
benzodiazepín (Diazepam, Nitrazepam, Lexaurin)
analgetiká – antipyretiká (lieky tlmiace bolesť - lieky proti horúčkam)
Acylcoffin, Acylpyrin, Analgin
Nebezpečná je akákoľvek kombinácia týchto skupín a zvlášť, ak ide o miešanie s alkoholom.
Väčšina látok tejto skupiny sa nevyskytuje v prírode okrem kyseliny salicylovej, ktorá sa nachádza vo vŕbovej kôre. Dané lieky sa dajú obvykle zohnať v našich lekárňach. Sedatíva a hypnotiká sú v podstate tie isté lieky, rozdiel je v dávkovaní. Zväčša ide o látky bez zápachu, ktoré majú podobu bieleho prášku.
Pre akútnu intoxikáciu barbiturátmi je charakteristická tzv. barbiturátová kóma. Jej úvod tvoria obvykle bolesti hlavy, začervenanie v tvári a zrýchlené dýchanie. Otrávená osoba sa postupne stáva spavou, v úvode sa môže objaviť zvracanie a na koži drobný bodkovitý jasnočervený ekzém. Svalstvo býva napäté, zriedkavejšie sa objavujú nekontrolovateľné pohyby končatín. Vyskytujú sa rýchle nekoordinované pohyby očí a dvojité videnie. Postupne nastupuje hlboké bezvedomie, svalový tonus sa vytráca, pôvodné začervenanie ustupuje. Krvný tlak klesá, pulz býva nepravidelný. Barbituráty vo vysokej dávke vyvolávajú poškodenie buniek. Iným závažným sprievodným znakom je možný rozvrat vnútorného prostredia. Pri dlhodobom bezvedomí môže nastať smrť zlyhaním centra centrálnej nervovej sústavy.
U benzodiazepínových preparátov sú v popredí akútnej intoxikácie poruchy vedomia a motoriky. Nastáva bezvedomie až hlboká kóma. Podobne ako u barbiturátov môže nastať smrť.
Osobitnú formu tvorí akútna intoxikácia po injekčnej aplikácii preparátu Analgon. Keďže ide v podstate o parentálne podanie zmesi kofeínu a kodeínu, v popredí sa objavujú výrazné euforizačné účinky týchto látok. Bývajú rôzne intenzívne zmeny senzorického vnímania, narušená je aj motorika. Na prvý pohľad stav pripomína opilosť, avšak bez typického zápachu po alkohole. Výrazná je agresivita.
Už po niekoľkých týždňoch sa môže prejaviť psychická závislosť. O niečo neskôr nastupuje somatická závislosť. Pri užívaní injekčného preparátu z Analgonu sa závislosť rozvíja ešte rýchlejšie. Osoby striedajú celkový útlm s podráždenosťou, neschopnosťou koncentrácie a celkovým poklesom výkonnosti. Pre okolie sú obvykle najmarkantnejšie zmeny v rečovom prejave subjektu – reč je menej zreteľná, objavuje sa ťažšie hľadanie vhodných slov a koktavosť. Charakteristické sú výpady v staropamäti i v novopamäti. Pri liečení ťažkých závislosti sa dávky liekov uberajú postupne, aby nedošlo k silným abstinenčným príznakom.
C.3.2. Amfetamínový typ
V roku 1887 bol syntetizovaný prvý amfetamín , ale jeho účinky boli preskúmané až začiatkom 20. storočia a závislosť naň bola opísaná dokonca až v roku 1939. Použitie amfetamínu a jeho derivátov bolo spočiatku terapeutické (liečba parkinsonizmu a depresií), boli však pozorované aj vedľajšie účinky, a to schopnosť tlmiť pocit hladu a najmä ich výrazný psychostimulačný účinok.
Počas druhej svetovej vojny boli amfetamíny využívané aj pri dlhých vyčerpávajúcich bojoch ako budivé látky. Po vojne najmä v USA nastalo masové užívanie týchto liekov u manažérov priemyslu, vo vyčerpávajúcej kamiónovej preprave, vo svete umenia, filmu, ale aj u študentov na univerzitách. Po tragických úmrtiach vo svete športu spôsobených amfetamínmi sa tieto látky dostali na popredné miesta v medzinárodnom zozname liečiv zakázaných v športe kvalifikovaných ako doping. V šesťdesiatych rokoch sa na trh uviedli Fenmetrazin a Dexfenmetrazin. Oba lieky boli vyrábané predovšetkým pre svoje anorektické účinky. Avšak pre zneužívanie týchto liečiv istými skupinami ľudí, bola ich výroba zastavená. Koncom sedemdesiatych rokov došlo k čiastočnému ústupu popularity amfetamínov, jednak pre sprísnenie zákonov kontrolujúcich výrobu a dostupnosť týchto preparátov takmer vo všetkých krajinách sveta, na druhej strane opäť začala éra kokaínu. Napriek tomu sa vyvíjali ďalšie látky. Metamfetamín – pervitín (viď príloha 1 obr. č. 3) je medzi dnešnými mladými ľuďmi veľmi rozšírená droga. A kto z dnešnej mládeže nepozná drogu diskoték a technopárty – extázu (viď príloha 1 obr. č. 4)? Obe majú podobné až rovnaké účinky ako amfetamín.
Všetky látky tejto skupiny sa získavajú cestou chemickej syntézy. Ide o biele jemne kryštalické látky bez osobitého zápachu, mierne trpkej nahorklej chute. Ak hovoríme o legálnych liečivách, môžu sa najčastejšie vyskytovať vo forme tabliet alebo injekčného roztoku. Nelegálne vyrábané majú nepríjemný zápach a žltkasté zafarbenie spôsobené primitívnou výrobou. Všetky psychostimulačné látky majú priamy vplyv na nervovú bunku.
Najčastejší, u preparátov charakteru hromadne vyrábaných liečiv aj najlogickejší spôsob užívania je per os. Ak ide o drogy v práškovej forme, len celkom ojedinele sa vdychujú nosom, keďže značne dráždia nosovú sliznicu. Osobitne nebezpečné je perorálne požívanie týchto látok so súčasným zapíjaním alkoholických látok. Niekedy sa tieto látky užívajú už rozpustené v alkohole, čo má ničivý účinok na sliznicu žalúdka a centrálnu nervovú sústavu. Niektoré drogy sa aplikujú injekčne do žíl. V takomto prípade účinok nastupuje takmer okamžite a intoxikácia ohrozuje život. Amfetamínové drogy sa nikdy neužívajú fajčením, nakoľko pri vyššej teplote sa účinné látky sa rozkladajú a želaný efekt je nulový.
V ľahkej forme subjekt pociťuje eufóriu, pocit zvýšeného prívodu energie psychickej aj fyzickej a celkového povzbudenia. Stúpa výkonnosť, zrýchľuje sa psychomotorické tempo, nie je pociťovaná potreba spánku. Subjekt má často vystupňované libido. Ďalej býva znížená chuť do jedla. V tomto stave sa človek môže udržiavať opakovaným požitím primeraných dávok amfetamínov po celé hodiny a dni. Napokon však dôjde k rýchlemu poklesu psychickej aj somatickej výkonnosti, dostaví sa podráždenosť, ťažké poruchy koncentrácie, poruchy spánku, pocity búšenia srdca, sucho v ústach, niekedy hnačka a zvýšené močenie.
U ťažších foriem intoxikácie drogami amfetamínovej skupiny rýchlo nastupuje pocit eufórie a vzrušenia. Býva zmenené vnímanie, môžu sa vyskytnúť halucinácie. Subjekt v stave intoxikácie udáva spočiatku vyslovene príjemný pocit bez väčšej straty kontaktu s realitou, niekedy sú tendencie k združovaniu do skupín a k meditáciám. Niektorí toxikomani, najmä po injekčnej aplikácii amfetamínovej drogy pripodobňovali okamžitý pocit k intenzívnemu prežitku akéhosi celotelového orgazmu. Pri vyšších dávkach sa sexuálna stimulácia úplne vytráca. Vysoké dávky amfetamínov spôsobujú totálny rozvrat koordinačných a regulačných funkcií centrálne nervovej sústavy, pravidelne sa objavujú halucinácie, vizuálne, sluchové, čuchové, spomaľuje sa akomodácia. Môže sa vyskytnúť stav podobný schizofrénii. Intoxikovaný jedinec sa potí, má zvýšenú teplotu, neskôr dochádza k bezvedomiu a smrti následkom obehového zlyhania alebo častého krvácania do mozgu z priameho toxického účinku na mozgové cievy. Ak jedinec prežije akútnu intoxikáciu, psychotické príznaky po biotransformáciii drogy v organizme obvykle pomaly ustúpia. Človek býva depresívny, objavuje sa celkový útlm a ospalosť, inokedy je paradoxná nespavosť. Objavujú sa pocity beznádeje a duševnej prázdnoty. Denné dávky u chronických konzumentov sa pohybujú v rozmedzí 300 – 1000 mg.
Závislosť na amfetamínoch je charakteristická najmä psychickými ťažkosťami. Osobnosť sa rýchlo deformuje. Pôvodné povzbudivé účinky prechádzajú do stavu úzkosti. Človek sa stáva podozrievavým, paranoidným a agresívnym. Dochádza k totálnej strate sebakontroly. Tento typ závislosti je jednoznačne najnebezpečnejší z hľadiska možného násilia. Somatická závislosť sa prejavuje nechuťou k jedlu a teda stratou hmotnosti, nepravidelnosťou srdcového rytmu a zvýšením krvného tlaku.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
drogy
Dátum pridania: | 28.04.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | jane | ||
Jazyk: | Počet slov: | 11 264 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 32.3 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 53m 50s |
Pomalé čítanie: | 80m 45s |