ÚVOD
Jedným zo základných princípov vesmíru je princíp rovnováhy. Atómy ako základné stavebné jednotky všetkej hmoty na našej planéte sú príkladom dokonalej rovnováhy. Jadro atómu sa skladá z neutrónov a protónov a predstavuje neuveriteľnú harmonickú organizáciu. To isté platí aj pre naše telo. Ľudské telo je len časťou vesmíru, ktorej bolo predurčené, aby bola v dokonalej rovnováhe. Človek je uspôsobený tak, že potrebuje určité množstvo pohybu-nie viac a nie menej. Ďalej potrebuje isté množstvo potravy určitého druhu. Potrebuje aj primerané množstvo spánku a odreagovanie od napätia každodenného života. Ak niekto zájde do jedného z dvoch extrémov, primálo alebo priveľa pohybu, potravy či odpočinku, potom celý jeho telesný a psychický systém prestáva správne fungovať. Na druhej strane zachovanie tejto rovnováhy zabezpečí aj pocit zdravia a pri dokonalej rovnováhe nastáva čosi, čo nazývame aktívne zdravie.
Pohyb je cieľavedomá činnosť. Opakovanie niektorých pohybových návykov zjavne ovplyvňuje telesné i duševné kvality človeka. Dobre trénovaný človek ľahšie zdoláva námahu, lepšie odoláva rôznym vonkajším a vnútorným záťažiam, je lepšie pripravený na zvládnutie náporov súčasného života.
Nedostatok správneho pohybu alebo pohybu vôbec hádam najviac poznačilo a zhoršilo zdravie moderného človeka. V našej súčasnosti, napriek dvíhajúcej sa vlne záujmu o zdravie a telesný výzor, má väčšina ľudí sedavé zamestnanie. Chodia len z parkoviska alebo autobusovej zastávky do svojho úradu, tam od písacieho stola k chladničke či závodnému bufetu a okrem príležitostných tenisových alebo golfových "záchvatov" cez víkendy je to celá ich pohybová aktivita. Práve tento nedostatok pohybu s veľkou pravdepodobnosťou podmieňuje malý výkonový potenciál v ostatných sférach činnosti. Pri sedavom spôsobe života mozog, svaly a všetky orgány trpia nedostatkom základnej živiny-kyslíka. Pri sedení človek spotrebuje počas jedného nádychu len štvrť litra kyslíka, pri behu až 8-krát toľko. Mozog človeka, ktorý je dostatočne zaplavený kyslíkom má lepšiu vnímavosť, vyrovnanosť, emočnú stabilitu, optimizmus, vzostup intelektuálnych funkcií (pamäť, spracovanie informácií). Dostatok pohybu znižuje agresivitu, hnev, strach, depresie. Látka vylučujúca sa v mozgu pri pohybe, serotonín, účinkuje ako antidepresívum. Jedna zo štúdií na ľuďoch s diagnózou klinickej depresie ukázala, že štyri mesiace pravidelného cvičenia priniesli zlepšenie pamäti, aj ďalších parametrov duševných schopností. Cvičenie sa v tejto štúdii ukázalo rovnako účinné ako užívanie liekov proti depresii. Pravidelné a cieľavedomé telesné cvičenie prináša pre organizmus všestranný úžitok. Ovplyvňuje nielen telesné schopnosti, ale aj psychiku človeka.
Ľudia však uprednostňujú telesnú nečinnosť a vyhýbajú sa telesnej aktivite. Takýto spôsob života predstavuje hlavnú hrozbu pre ich zdravie. Nedostatok pohybu podstatne zvyšuje riziko vzniku ochorení srdca, ale aj niektorých druhov rakoviny, osteoporózy, cukrovky, hypertenzie a psychických porúch. Nesprávne vedený pohyb môže viesť k trvalým telesným deformáciám a následným bolestiam chrbta. Tie postihujú až 80% našej populácie. Na druhej strane pravidelné cvičenie je najúčinnejším prostriedkom prevencie a liečby celého radu telesných ochorení, ale aj duševných porúch (vrátane závislosti od fajčenia a iných drog ).
Kto nechce byť zdravým? Iste každý, koho by ste sa opýtali. A predsa nie je v každodennom živote tak ľahké udržovať a zlepšovať si zdravie. Napriek tomu, že metódy liečby chorôb sú stále účinnejšie. Práve to však vedie ľudí ku skoro bezvýhradnému spoliehaniu sa na lekársku vedu a zdravotníctvo. Hlavným iniciátorom, udržovateľom zdravia a sebaliečiteľom je každý z nás. Najviac ovplyvňuje naše zdravie spôsob nášho každodenného života, a ten býva vo väčšine prípadov nezdravý, zdravie nepodporujúci. Spôsob nášho každodenného života má zrod v našom myslení, v našich motiváciách a reakciách voči vonkajšiemu prostrediu a v našom následnom konaní.
