Problémom reagujúceho môže byť nedostatočná vytrvalosť. Skoro sa začne nudiť, lebo niečo rýchlo pochopil a večná jednotvárnosť mu ide na nervy. Povolania, ktoré vyžadujú veľa trpezlivej a drobnej práce, sa pre neho nehodia. Jeho silou nie je epický román, ale vtipný výrok, krátky článok, esej.

Vytrvale obľubuje zmenu, napríklad povolanie herca či režiséra, prácu novinára alebo predavača v zahraničných službách, uplatní sa ako konferencier. Ľudia, ktorí sa vedia vyčerpať, keď sú presvedčení o nejakej veci, alebo keď sú stredobodom pozornosti, majú často na druhý deň pocit prázdnoty v sebe a cítia sa vyprahnutí. Zo sršiacej duchaplnosti predchádzajúceho dňa nič nepoznať a rozumieme mu, ak začne hovoriť o prázdnote svojej existencie. Často ho potom pokladajú za náladového, ba dokonca za mierne depresívneho. Ale potom večer, ak má poslucháčov a obdivovateľov, myslí na všetko iné, len nie na svoje pochybnosti z rána. Jasá od radosti až do neba, alebo je unudený k smrti. Nápadne veľa reagujúcich sa vyzná v svete divadla a filmu. Táto skutočnosť ani neudivuje. Čím citlivejšie reaguje umelec na svoju rolu, tým presvedčivejšie ju hrá. Ak v tvári s veľkými očami a výraznými ústami zablysne bez predchádzajúceho náznaku radosť, prekvapenie, smútok alebo hnev, javí sa ich majiteľ ako citlivý šarmantný, spontánny, vášnivý. Ak reagujúci človek vyčerpal zásoby, postaví sa na nohy opäť s tabletkami a inými jedmi civilizácie, alebo si musí zase dopriať niečo nového: človek, ktorého majú radi vedúci predajní.


4. Hlavné znaky tváre

4.1. Oči

Oči, s tými najviac udržiavame kontakt, či už pri rozhovore alebo inej príležitosti, vždy je to tá najsledovanejšia oblasť. Podľa očí sa dá zistiť všeličo. Aj podľa pohľadu a jeho smeru. Existujú tri kanály, v ktorých sa môže človek v danej chvíli nachádzať. Ak chceme zistiť, v ktorom kanále sa človek v danej chvíli nachádza, musíme si všimnúť, aké dejové slovesá používa. Pozerať, počúvať, pociťovať, cítiť a podobné sú psychologické procesy.

Dejové slovesá zo zrakovej oblasti. Vidieť, pozrieť, pozerať, upierať zrak, vyzerať. Ale aj uvedenie farieb a tvarov poukazuje na zrakové vnemy, napríklad: generálna línia, jasná perspektíva, stredný bod, modré v modrom, loviť v mútnych vodách, niečo vidieť temne.

Dejové slovesá zo sluchovej oblasti: počuť, dopočuť sa, načúvať, niekoho počúvať, znieť, zvučať, dať sa počuť, hlásiť sa o slovo, dostať sa k slovu, dobre sa počúvať. Ale tiež poukazy na všetko sluchové prezrádzajú sluchový kanál: falošný zvuk, melodičnosť , prenikavý, ohlušujúci, tichý zvuk.

Dejové slovesá z citovej oblasti: cítiť, pociťovať, ucítiť, hmatať, ohmatávať, dotknúť sa, siahnuť. V prenesenom zmysle: slabý žalúdok, zlý pocit, mäkký v kolenách, neistá záležitosť, tvrdý oriešok, pohroma konta, dostať zaucho.

Ale nielen zo slovies, ktoré daný človek používa sa dá zistiť, v ktorom kanále sa nachádza náš partner. Môžeme to spoznať i z výšky gest, z hlasu a rýchlosti reči.

Pohľady nad hlavu, Vysoká poloha hlasu, Rýchla reč, Gestá vo výške hlavy alebo ponad hlavu: Zrakový kanál
Pohľady vo výške hlavy, Stredná poloha hlasu, Stredne rýchla reč, Gestá vo výške ramien: Sluchový kanál
Pohľady nado, lHlbšia poloha hlasu, Pomalá reč, Gestá vo výške bedier: Citový kanál

Treba varovať pred bežnou mienkou, niekto je falošný alebo má zlé svedomie, lebo sa nemôže niekomu pozerať do očí. Práve kto sa chce pretvarovať, dokáže sa dívať priamo z očí do očí, avšak niekedy preháňa, takže sa dá jeho zámer uhádnuť. Väčšina ľudí si o sebe myslí, že vie uhádnuť, kedy človek klame. Opak je pravdou. Len 20% ľudí vedelo správne odhadnúť, kedy im človek klame, plne vníma rozhovor či myslí na niečo iné.

Ak niekto neustále bez mrknutia na mňa pozerá, môže sa nachádzať v tranze, spať s otvorenými očami, nudiť sa alebo je mi nepriateľsky naklonený. Podvedome zatvárame viečka, keď chceme ochrániť oči pred nebezpečenstvom, napríklad pred úderom päsťou. Ale tiež rozpaky, neistota, nervozita, ale i zlé svedomie môžu vyvolať viac alebo menej žmurkanie. Ak sa náš partner nachádza v podobnej situácii a pritom viečkami vôbec nepohybuje, môžeme sa domnievať, že to robí náročky, aby ukázal čisté svedomie.

Zábery skrytou kamerou potvrdili, že sa pri rozhovore pozeráme navzájom na seba tridsať až šesťdesiat percent času. Zamilo-vaní podstatne dlhšie, lebo sa viac zaujímajú o osobu partnera ako o to, čo práve hovorí. A to tiež platí, ak sme zamilovaní a pozeráme sa na partnera podstatne dlhšie ako šesťdesiat percent: Potom nás osoba zaujíma viac ako jej téma alebo sme už prestali počúvať.

Drzý pohľad - upieranie zraku na osobu, ktorej je to zjavne nepríjemné, sa obíde bez žmurkania. Podobne predstieraný zlostný pohľad. V tomto prípade sa zavŕtajú oči uprene do očí toho druhého, pričom je obočie stiahnuté dole, takže vznikne vráska hnevu nad koreňom nosa. Tento pohľad používajú niektorí ľudia, aby zastrašili iných - snáď aby prinútili zmeniť predmet rozhovoru alebo aby bez slova proti niečomu protestovali.

Sliedivý alebo záľudný pohľad sa dá rozoznať na prižmúrených očiach, ktoré smerujú doboka.