Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Čo prezrádza ľudská tvár ?

Čo prezrádza ľudská tvár ?


ÚVOD

Tvár je náš najdôležitejší komunikačný orgán, ktorým sa dá najlepšie vyjadriť naše myslenie a cítenie, lebo práve ona je zrkadlom našich pocitov. Práve preto som si vybrala túto tému, pretože každá tvár je síce iná, ale všetky si môžu byť navzájom veľmi podobné, podľa toho aké pocity práve vyjadrujú.

Čítanie z tváre je veľmi dôležité najmä pre človeka, ktorý sa denne stretáva s ľuďmi. Niekedy podľa prvého pohľadu vzniká nesprávny dojem o určitej osobe. Preto je treba sa naučiť poznávať tvár do väčšej hĺbky, aby nedochádzalo k mylným záverom: napríklad o ľuďoch, ktorých vôbec nepoznáme. Čo mi prezrádza momentálny, zvyčajný či budúci výraz tváre môjho partnera alebo ľudí, s ktorými sa denne stretávam? K tomu, aby som na to prišla potrebujem nadobudnúť isté poznatky, ktoré sú tiež súčasťou tejto práce.

METODIKA PRÁCE

Už spomínaná téma bola vybraná podľa hlavného zdroja - knihy, ktorá podrobne popisuje túto tematiku. Vyhľadala som si ďalšie zdroje: knihy, články z časopisov a publikovanú literatúru. Získané poznatky som sa snažila overiť praktickým pozorovaním v rôznych situáciách, v okruhu ľudí, s ktorými prichádzam najčastejšie do kontaktu. Lepšie som pozorovala situácie, ktoré som predtým v bežnom živote brala ako samozrejmé. Výhodou bolo, že som mohla pracovať počas celého dňa so študijným materiálom - ľuďmi a ich tvárami, pretože som s nimi prichádzala do kontaktu neustále. Vtedy som sa snažila odhadnúť v akej situácii sa podľa výrazu tváre a správania nachádzajú. V rámci spracovania tejto témy som vykonala anketu, ktorej závery sú súčasťou práce. No a potom som všetky svoje pozorovania a poznatky dostala do tejto ucelenej formy.


ČO PREZRÁDZAJÚ TVÁRE ?

Tvár sa rozdeľuje podľa viacerých kritérií. Podľa toho som i ja rozdelila túto časť. Tvár môže byť rozdelená do vrstiev, podľa toho akému človeku patrí a podľa jednotlivých znakov. Samostatnou kapitolou tejto časti je ešte článok zaoberajúci sa gestami tváre.
V tejto časti mojej práce som skombinovala osobné poznatky a pozorovania s citátmi prevažne z knihy: Dr. Alfred J. Bierach - Čo prezrádzajú tváre.


1. Všeobecne o tvári

Aký majú ľudia názor na tvár? Dá sa z nej vyčítať povaha alebo jej črty? Ľudia, s ktorými som pracovala, mali na túto otázku možnosť odpovedať: áno, niekedy, nie. Pritom sa rozdelili na tretiny, každá s iným názorom. Len šestina z nich považuje a rovnaká skupina nepovažuje prvý dojem za rozhodujúci. Ostatní ho pokladajú za rozhodujúci iba niekedy, zrejme to závisí od situácie.


2. Tri vrstvy tváre

Tvár je rozdelená do troch vrstiev. Podľa toho, ktorá vrstva uňho prevláda sa tiež dá zistiť aký je.


2.1. Vitálna vrstva

Je najstaršia a najmocnejšia. Z nej vychádzajú ďalšie dve vrstvy. Táto "dodáva energiu" pre ich pôsobenie. Nezamieňajme však vitálnu silu so svalovou silou. Vitálna osobnosť srší elánom a činorodosťou; reaguje tvorivou túžbou. Jej hnacia sila prichádza z pudovej oblasti, bez rozdielu, či ťažisko spočíva v telesnej, emocionálnej alebo duševnej aktivite: teda na túžbe po pohybe, na potrebe po zážitkoch a pôžitkoch alebo na presadení intelektuálnych vedomostí.

Vitálna vrstva je rezonančná doska pre všetky motivácie osobnosti a uvoľňuje energie, ktoré premieňajú motivácie na skutky.
Vývoj brady nám umožňuje urobiť si úsudok o sile vrstvy. Ak chceme presadiť, alebo vysielame nevedome výhražné prejavy, za-tneme zuby, dokonca snáď i škrípeme stoličkami a vysunieme dolnú čeľusť dopredu. Tvár prezrádza, čo človek robí so svojimi pudmi. Podľa obľúbeného názoru je to samostatná sila, ktorej treba len prikázať, aby sa s neunúvajúcim pohonom usilovala o uskutočnenie svojich cieľov. Nie je tomu tak.

V dennej realite nie je vôľa nič iné ako priesečník rôznych motivácií - nástroj, ktorý rozhoduje o tom, čo mi pôsobí v určitej situácii dlhodobo najväčšie blaho a najmenšie frustrácie. Neexistujú žiadne deti alebo dospelí so slabou vôľou, ak si niečo veľmi silne želajú. Ľudia s takzvanou železnou vôľou neboli a nie sú často schopní vykonať dôležité opatrenie, alebo vytrvať, ak ich nepoháňa silná túžba.
2.2. Emocionálna vrstva

Zahrňuje nos, lícne kosti, líca, ústa a uši. Ohľadom vývoja nosa môžeme študovať zvlášť dôkladne reč morfopsychológov. Od ma-ličkého vyhrnutého nošteka dojčaťa s otvorenými nosnými dierkami vedie ďaleká cesta k nosu starca, ktorého nosné krídla sa napli a uložili sa redukované na minimum pozdĺž nosnej špičky. Na povrchu nosa sa niekedy prejavia vyvýšeniny, ktoré nemusia byť len kostného alebo chrupavkovitého pôvodu, ale môžu byť tvarovým výrazom zvyklostí, ktoré diktuje osobnosť.

Z pôvodne okrúhleho profilu dojčaťa a malého dieťaťa sa vyvinie tupouhlý trojuholník dospelého človeka. Napriek tejto premene si však mnohí ľudia zachovávajú až do vysokého veku otvorenú tvár s veľkými očami, s nosnými dierkami viditeľnými spredu a zboku a s vyplnenými perami. Väčšinou nevidíme na tejto tvári kalendárny vek; ale i táto osobnosť je primerane mladšia, mladistvejšia, ak dokonca nezostala detskou, čo však nemusí vylučovať bohaté životné skúsenosti a znamenité myšlienkové pochody.

Okrúhlo - oválna otvorená tvár prezrádza pôžitkára, dobromyseľnú, starostlivú matku, prirodzeného šarmantného človeka, ale tiež veľké dieťa, ktoré sa vie tak smiať, že sa mu otriasa celé telo. Budha je často predstavovaný ako taký mladistvý mudrc.
Ak sa tvár predsa len orientuje na veľmi vyčnievajúci nos a k tomu sa ešte vytvoria vyvýšeniny a priehlbinky, možno usudzovať skôr o agresívne - emocionálnom človeku, o afektívnom človeku s vášnivými alebo sebatrýzniacimi afektami, predovšetkým, keď je tvár v emocionálnej oblasti zvlášť široká, alebo ak emocionálna časť zaberá nadpriemernú výšku. Týmto ľuďom je cudzí takt alebo cit pre vznešené veci, často sa cítia menejcenní a tým trpia.


2.3. Duševná vrstva

Vývoj čela prebieha v troch etapách. Nad očami sa vytvárajú najprv dva malé výklenky, ktoré sú zvlášť výrazné u ľudí s ostrými pozorovacími schopnosťami. Ako znaky rozšírenia, otvorenia tváre signalizujú náklonnosť. Myslenie, uvažovanie, analyzovanie má veľa do činenia so zrakom. Oko - okno do duše.

Nie u detí, ale u veľmi mnohých dospelých je viditeľná mierna priehlbina v strede čela: prezrádza introverziu, introspekciu. Ľudia s touto priehlbinou porovnávajú obrazy, ktoré im poskytuje mozog zvlášť svedomite a niekedy tak výdatne, že ich myslenie vytvorí reťaz, z ktorej sa nemôžu alebo len veľmi ťažko dostanú von. Potom myslia dokola.

Pod normálnou hranicou vlasov sa ukazuje u mnohých dospelých zvyšok detského čela vo forme rohlíka. V tomto poschodí sa môžu ešte tvoriť výklenky, ktoré sú ale tak výrazné, že sa často prekrývajú a potom tvoria pás. Detské myslenie je tak málo analytické, že sa zakaždým divíme, ak počujeme z úst dieťaťa otázku alebo tvrdenie, ktoré prezrádza také myslenie, i keď výsledok je falošný.

Je veľmi nesprávne posudzovať ľudí a ich inteligenciu podľa výšky či šírky čela. Pretože ako má byť čelo vysoké alebo široké, aby sa dalo uvažovať o inteligencii? A keď niekomu povieme, že je inteligentný, alebo mu to často vtĺkame do hlavy, môže sa stať, že o chvíľu nebude len inteligentný, ale i namyslený. Niekto však vidí v dôsledku svojej vysokej inteligencie množstvo problémov, ktoré podstatne brzdia jeho schopnosti rozhodovania a konania. Potom je často pokladaný za lenivca, zaháľača, fantastu, alebo za tak inteligentného, že sa na nič nehodí. Toto potvrdzuje ako často musíme kombinovať a interpretovať videné.


3. Typy tváre

3.1. Otvorená tvár

Je veľa ľudí, ktorým zostane veľmi otvorená tvár až do vysokého veku: Čelo zostáva okrúhle a bez zvláštnych vyvýšenín a priehlbín. Oči nevpadnú; ako u malého dieťaťa zostávajú na povrchu obklopené kožou. Síce týmto ľuďom s otvorenou tvárou nevidno do nosných dierok, ale pri pozorovaní z rovnakej výšky spredu alebo z boku sa javia neprekryté. Niekedy sa dokonca zvýšila plastičnosť nosných krídel a harmonicky sa klenú. Namiesto toho, aby priestor medzi nosom a hornou perou vytvoril vrásky, je ešte stredná ryha od nosnej prepážky k stredu hornej pery detsky vyklenutá. Zachovala si starú pružnosť a dolná pera ešte stále láka k bozkávaniu. Líca sú ružové a plné, snáď sa len javia vpadnuté kvôli výrazným lícnym kostiam. Objaví sa niekoľko vrások a vrásočiek. Táto tvár pôsobí ešte aj v starobe mladistvo, určite nie vždy oduševnele, nie veľmi vrúcne, nie priveľmi zušľachtene - nech to znamená čokoľvek. Ale milióny ľudí s tvárami, ktoré poznačil vek a duch, by dali všetko, čo majú za otvorenú tvár tých, čo zostali mladí.

Ktoré sú tie detské stránky v človeku, ktorý zostal "veľkým dieťaťom"? Dieťa sa síce rýchlo rozplače a veľmi sa vie nahnevať na tých, ktorí rušia jeho mladý ešte neporušený svet, ale tak isto sa dá utíšiť a zase sa smeje. Ako sa vôbec rado smeje aj nad najmenšími neveselými nepodstatnými vecami. Čo by nemohlo u mnohých dospelých vynútiť ani malý úsmev, privedie dieťa k tomu, aby otvorilo doširoka oči a ústa. Okrem toho má často otvorené ústa aj bez prekážok dýchania. Pri napätom počúvaní má tiež nevedomky ľahko pootvorené ústa.
Dieťa sa zaoberá predovšetkým konkrétnymi vecami. Musí sa všetkého dotknúť a do istého veku sa učí poznávať veci vo svojom okolí tak, že ich skúša najjemnejšími hmatovými orgánmi, perami a jazykom. Jeho myšlienkový svet sa ohraničuje na materiálne veci a dieťa je afilozofické, to znamená, že ho ešte nezaujíma, aby rozumne myslelo. Verí každému slovu a dlhý čas je nekritické. Preto ho môžeme ľahko duševne a psychicky ovplyvniť.

Keďže prijíma všetko, čo mu dospelí ukážu, je podľa významu slova konzervatívne. Aj dospelý, ktorý zostal dieťaťom, nemá žiad-ne problémy s otázkami zlepšenia sveta, odkiaľ, kam a v iných veciach. Ak si dospelé deti zachovajú dobré zdravie, netrápia sa žiadnymi zvlášť hlbokými myšlienkami a nejakými individuálnymi nezmyslami.

Sú radšej v spoločnosti, najradšej veselej. Títo ľudia patria k podceňujúcim. Je ťažké prinútiť ich k reakcii a oveľa ľahšie znášajú bolesť. Lieky musia brať vo väčšej dávke, aby pocítili ich účinok, majú radšej tvrdšie druhy športov. Patria k extrovertným, k ľuďom, ktorí ľahko nadväzujú kontakty, ktorí sa rýchlo všade zorientujú.

Podľa výsledkov mojej ankety bolo v preverovanej skupine 60% otvorených ľudí, pričom sa uvedené teoretické poznatky zhodli s mojím pozorovaním. Tak tomu ale nebolo pri určovaní uzatvoreného a agresívneho človeka. Podľa môjho výskumu sa v skupine nachádzalo 38% ľudí uzatvorených a 2% ľudí agresívnych. A podľa teoretických zdrojov by sa v tejto skupine malo nachádzať asi 70% otvorených a 30% uzavretých ľudí.


3.2. Tvár afektívneho človeka

Sú tváre s vystupujúcimi lícnymi kosťami, s ustupujúcimi spánkami, jamkami, s vráskami v svalstve, klenbami a priehlbinami na čele. Ako búrka bičuje more, tak hýbu vášne tvárou, drásajú ju, na sekundy či minúty ju zmenia na "hnevom znetvorený obličaj", alebo zanechajú v nej natrvalo svoje stopy.

Často nachádzame veľmi pohnutú, modelovanú tvár afektívnych ľudí, ktorí nedajú na sebe poznať rozpoloženie mysle. V psychologickej terminológii nie je pojem afekt jednoznačne definovaný. Vo väčšine prípadov rozumieme týmto citový stav zvlášť silnej intenzity. Hovorovo povieme namiesto afekt vzrušenie. Pri činnostiach, ktoré sú vykonané v afekte, strácame vedomé riadenie nášho správania z vecného, morálneho alebo logického hľadiska.

Ak myslíme na afekty alebo dokonca na vášne, riskujeme, že budeme myslieť prevažne na viditeľné prejavy silného citu. Výrazové formy extrovertného typu so silnými afektami môžu byť: impulzivita človeka, elán, ktorý ho tak strháva so sebou, že najprv koná a potom rozmýšľa, náhle výbuchy prchkého človeka, alebo mánia udávať, že všetko je o jedno číslo väčšie či menšie - vždy podľa toho, pri ktorej metóde pochodí lepšie.

Skrytá vášnivosť nie je tiež celkom neznáma: tá, ktorá potichu žerie človeka vo vnútri a ktorú buď nechceme dať najavo, lebo by mohla poškodiť dobré meno človeka, alebo ktorú nevieme vysloviť kvôli komunikačným ťažkostiam. Reč je o introvertnom type so silnými afektami.

Ak sú vyvýšeniny tváre - ako vyčnievajúce lícne kosti, klenby nad očami alebo ľahko vystupujúci pás v najvyššej časti čela - interpretované ako znaky otvorenej tváre, tak potom sú charakterizované vpadnuté časti ako vpadlé spánky, hlboko ležiace oči, prekryté nosné dierky ako znaky redukcie. V tvári afektívnej osoby je všetko prítomné v rovnakej miere, čo naznačuje psychické napätia. Afektívny človek môže prežívať svoje afekty vo veľmi veselej forme alebo určitým spôsobom utrpenia, ako to už pôvod slova vášeň vyjadruje: totiž stvorený pre utrpenie.


3.3. Tvár reagujúceho človeka

Je to tvár človeka, ktorého oči pôsobia ako nadmerne veľké, výrazné a relatívne v malom rámci. Dospelí, ktorých tvár vyzerá akoby sa skladala len z veľkých očí a veľkých úst, sú reagujúci ľudia. Medzi reagujúcimi je zvlášť veľa živých, čulých ľudí, ktorí vychádzajú s každým, ak sa nemusia obávať príliš veľkej depresie. Vedia sa veľmi rýchlo prispôsobiť situácii, nájdu východisko i zo zamotaného stavu a vyznačujú sa skôr improvizáciou ako organizáciou. Schéma, ktorá pevne stanovuje dlhodobé spôsoby postupu, sa im protiví. V prípade núdze nielenže radi, ale i šikovne blufujú.
Problémom reagujúceho môže byť nedostatočná vytrvalosť. Skoro sa začne nudiť, lebo niečo rýchlo pochopil a večná jednotvárnosť mu ide na nervy. Povolania, ktoré vyžadujú veľa trpezlivej a drobnej práce, sa pre neho nehodia. Jeho silou nie je epický román, ale vtipný výrok, krátky článok, esej.

Vytrvale obľubuje zmenu, napríklad povolanie herca či režiséra, prácu novinára alebo predavača v zahraničných službách, uplatní sa ako konferencier. Ľudia, ktorí sa vedia vyčerpať, keď sú presvedčení o nejakej veci, alebo keď sú stredobodom pozornosti, majú často na druhý deň pocit prázdnoty v sebe a cítia sa vyprahnutí. Zo sršiacej duchaplnosti predchádzajúceho dňa nič nepoznať a rozumieme mu, ak začne hovoriť o prázdnote svojej existencie. Často ho potom pokladajú za náladového, ba dokonca za mierne depresívneho. Ale potom večer, ak má poslucháčov a obdivovateľov, myslí na všetko iné, len nie na svoje pochybnosti z rána. Jasá od radosti až do neba, alebo je unudený k smrti. Nápadne veľa reagujúcich sa vyzná v svete divadla a filmu. Táto skutočnosť ani neudivuje. Čím citlivejšie reaguje umelec na svoju rolu, tým presvedčivejšie ju hrá. Ak v tvári s veľkými očami a výraznými ústami zablysne bez predchádzajúceho náznaku radosť, prekvapenie, smútok alebo hnev, javí sa ich majiteľ ako citlivý šarmantný, spontánny, vášnivý. Ak reagujúci človek vyčerpal zásoby, postaví sa na nohy opäť s tabletkami a inými jedmi civilizácie, alebo si musí zase dopriať niečo nového: človek, ktorého majú radi vedúci predajní.


4. Hlavné znaky tváre

4.1. Oči

Oči, s tými najviac udržiavame kontakt, či už pri rozhovore alebo inej príležitosti, vždy je to tá najsledovanejšia oblasť. Podľa očí sa dá zistiť všeličo. Aj podľa pohľadu a jeho smeru. Existujú tri kanály, v ktorých sa môže človek v danej chvíli nachádzať. Ak chceme zistiť, v ktorom kanále sa človek v danej chvíli nachádza, musíme si všimnúť, aké dejové slovesá používa. Pozerať, počúvať, pociťovať, cítiť a podobné sú psychologické procesy.

Dejové slovesá zo zrakovej oblasti. Vidieť, pozrieť, pozerať, upierať zrak, vyzerať. Ale aj uvedenie farieb a tvarov poukazuje na zrakové vnemy, napríklad: generálna línia, jasná perspektíva, stredný bod, modré v modrom, loviť v mútnych vodách, niečo vidieť temne.

Dejové slovesá zo sluchovej oblasti: počuť, dopočuť sa, načúvať, niekoho počúvať, znieť, zvučať, dať sa počuť, hlásiť sa o slovo, dostať sa k slovu, dobre sa počúvať. Ale tiež poukazy na všetko sluchové prezrádzajú sluchový kanál: falošný zvuk, melodičnosť , prenikavý, ohlušujúci, tichý zvuk.

Dejové slovesá z citovej oblasti: cítiť, pociťovať, ucítiť, hmatať, ohmatávať, dotknúť sa, siahnuť. V prenesenom zmysle: slabý žalúdok, zlý pocit, mäkký v kolenách, neistá záležitosť, tvrdý oriešok, pohroma konta, dostať zaucho.

Ale nielen zo slovies, ktoré daný človek používa sa dá zistiť, v ktorom kanále sa nachádza náš partner. Môžeme to spoznať i z výšky gest, z hlasu a rýchlosti reči.

Pohľady nad hlavu, Vysoká poloha hlasu, Rýchla reč, Gestá vo výške hlavy alebo ponad hlavu: Zrakový kanál
Pohľady vo výške hlavy, Stredná poloha hlasu, Stredne rýchla reč, Gestá vo výške ramien: Sluchový kanál
Pohľady nado, lHlbšia poloha hlasu, Pomalá reč, Gestá vo výške bedier: Citový kanál

Treba varovať pred bežnou mienkou, niekto je falošný alebo má zlé svedomie, lebo sa nemôže niekomu pozerať do očí. Práve kto sa chce pretvarovať, dokáže sa dívať priamo z očí do očí, avšak niekedy preháňa, takže sa dá jeho zámer uhádnuť. Väčšina ľudí si o sebe myslí, že vie uhádnuť, kedy človek klame. Opak je pravdou. Len 20% ľudí vedelo správne odhadnúť, kedy im človek klame, plne vníma rozhovor či myslí na niečo iné.

Ak niekto neustále bez mrknutia na mňa pozerá, môže sa nachádzať v tranze, spať s otvorenými očami, nudiť sa alebo je mi nepriateľsky naklonený. Podvedome zatvárame viečka, keď chceme ochrániť oči pred nebezpečenstvom, napríklad pred úderom päsťou. Ale tiež rozpaky, neistota, nervozita, ale i zlé svedomie môžu vyvolať viac alebo menej žmurkanie. Ak sa náš partner nachádza v podobnej situácii a pritom viečkami vôbec nepohybuje, môžeme sa domnievať, že to robí náročky, aby ukázal čisté svedomie.

Zábery skrytou kamerou potvrdili, že sa pri rozhovore pozeráme navzájom na seba tridsať až šesťdesiat percent času. Zamilo-vaní podstatne dlhšie, lebo sa viac zaujímajú o osobu partnera ako o to, čo práve hovorí. A to tiež platí, ak sme zamilovaní a pozeráme sa na partnera podstatne dlhšie ako šesťdesiat percent: Potom nás osoba zaujíma viac ako jej téma alebo sme už prestali počúvať.

Drzý pohľad - upieranie zraku na osobu, ktorej je to zjavne nepríjemné, sa obíde bez žmurkania. Podobne predstieraný zlostný pohľad. V tomto prípade sa zavŕtajú oči uprene do očí toho druhého, pričom je obočie stiahnuté dole, takže vznikne vráska hnevu nad koreňom nosa. Tento pohľad používajú niektorí ľudia, aby zastrašili iných - snáď aby prinútili zmeniť predmet rozhovoru alebo aby bez slova proti niečomu protestovali.

Sliedivý alebo záľudný pohľad sa dá rozoznať na prižmúrených očiach, ktoré smerujú doboka.
Nedôverčivý pohľad hľadá niečo v tvári alebo na tele partnera, alebo od neho odvráti zrak, napríklad do zeme, akoby tam chcel nájsť pravdu. Ak vyzerá menej kriticky, možno ho označiť ako hľadajúci alebo skeptický pohľad.

Odmietavý pohľad vysiela negatívne správy. Pri ňom sa mimovoľne napnú pery a ústne kútiky sa stiahnú nadol. Môžu sa tiež vy-tvoriť vrásky na čele alebo medzi obočím.

Šikmý pohľad sa chce dívať bez toho, aby bol spozorovaný. Ale ľudia s ťažkosťami v krčných stavcoch alebo nedoslýchaví sa takto často pozerajú, to je podmienené držaním hlavy.

Pohľad zhora nadol môže vzniknúť pri rôznej veľkosti osôb alebo tiež z túžby držať si toho druhého od tela. Niekedy môže byť aj výrazom pýchy či opovrhovania. Ak si chceme zvýšiť odstup od partnera príležitostne sa vypneme a ešte ľahko otočíme hlavu na stranu.

Rozdielne vysoké osoby môžu taktiež spôsobiť pohľad zdola nahor. Ak sa takto niekto na nás pozerá, nechce prerušiť kontakt. Ak oči sklopí na dlhší čas, môžeme si myslieť, že mu nie sme viac hodní pohľadu.

K zavretiu očí dochádza, ak niekto nechce niečo vidieť alebo počuť, alebo nechce byť rozptyľovaný vonkajším prostredím. Zatvo-renie očí pri bozkávaní zvyšuje našu schopnosť vnímania.

Privreté oči prezrádzajú veľkú únavu, rezignáciu, tuposť alebo nezáujem. Podobne ako pri pohľade zdola si môžeme myslieť, že nie sme hodní plného pohľadu. Pri ospalom pohľade je tiež oko privreté, ale leskne sa zvýšenou produkciou sĺz.

Ak sa sústredíme na jeden bod alebo myšlienku, zúži sa očná štrbina, ako keď chce krátkozraký zaostriť.

Zamilovaný alebo zbožňujúci pohľad vznikne, ak sa oči plné oddanosti a zbožňovania otočia smerom nahor. Ak pritom chýba očiam chýbajúci lesk, pôsobí takáto mimika ako predstieraná.

Oči milujúcich "plávajú v šťastí", lebo vylučujú viac tekutín. Okrem toho sa rozširujú očné zreničky a mäkké ústa sa ohrnú do-predu. V zamilovanom stave niekedy dotyčná osoba ľahko pery navlhčuje špičkou jazyka.

Milé oko pôsobí pohľadom plným vnútornej rovnováhy. Skúmavý pohľad je trápny bez pozitívnych signálov. Blúdivý pohľad sa páči len vtedy, ak sa sústreďuje celou priazňou na telo partnera, inak budí dojem, že človek je myšlienkami niekde inde.
Či je náš alebo postoj nášho partnera k jemu či nám pozitívny, môžeme zistiť na zmene farby jeho zreničiek: pri negatívnych pocitoch zrenička stmavne, pri pozitívnych zjasnie. K negatívnym pocitom počítame bolesti, strach, hnev alebo zúrivosť. Pozitívne pocity sa prejavujú vo forme povznesenej nálady, veselosti, dobrotou, ochotou, láskou. Vtedy môžu oči zažiariť alebo svietiť "zvnútra". Také oči majú napríklad deti pred vianočným stromčekom alebo ľudia, ktorí žijú v harmónii, spokojní, vyrovnaní.
Mnohí ľudia chcú z očí vyčítať inteligenciu. Zatiaľ sa to však nikomu nepodarilo na sto percent a ani to nie je možné. Hoci teda nezistíme inteligenciu na očiach, inteligentní ľudia budú používať oči uvedomelejšie ako menej inteligentní: na pozorovanie iných ľudí a aby svojím zrakom pôsobili pozitívne na iných.



4.2. Nos

Preberaví ľudia často sťahujú kožu nad nosom tak, že na koreni nosa vznikajú priečne vrásky, prechodne alebo natrvalo. V takom prípade ide o vyberavý nos. Sval, ktorý vytvára túto mimiku, zdvíha zároveň nosné krídla a vrchnú peru, takže vzniknú dve vrásky medzi nosom a ústami. Táto mimika sa darí už malým deťom, ak sa im niečo nepáči. Nosné krídla sú v úzkom vzťahu s citovým životom, predovšetkým so sexualitou, čo sa dá ľahko zistiť zvlášť výrazne u niektorých zvierat, napríklad u opíc, koní a psov. Nosné krídla sa aktivujú a rozširujú pri sexuálnom vzrušení, ale tiež pri zúrivosti, preto asi vznikol výraz, že niekto soptí od jedu. Tiež menej výrazné výkyvy citov sú schopné uviesť do ľahkého pohybu nosné krídla. Často to pozorujeme na ľuďoch, ktorí sa ináč dobre ovládajú a vzrušia sa iba vnútorne.


4.3. Ústa

Ústa môžu niekedy nahovoriť zväzky plné slov, ale i vysielať mnohé signály, ktoré protirečia slovám. Mierne otvorené ústa môžu naznačovať prekážku dýchania alebo zvlášť napínavé počúvanie. Jednoznačne sa však dá povedať, že pri sexuálnom vzrušení sa spodná pera stáva plnšia. Vtedy možno tiež pozorovať vibrujúce alebo aspoň ľahko vyduté nosné krídla. Môžeme však tiež spodnú peru vysunúť dopredu na znak protestu, niekedy s agresívne nadvihnutou bradou. Alebo skloníme hlavu ako bojujúci býk. Ak posunieme spodnú peru dopredu, ale pritom súčasne pritiahneme bradu, vyjadríme skôr vzdorovitosť a nenávisť. Ak práve nesformujeme ústa do požívačného výrazu alebo ich nezaokrúhlime do bozku, potom znamená každé vysunutie pier dopredu odmietnutie, odstrčenie.
Od prekvapenia dokážeme otvoriť ústa. Ak sa však táto mimika oneskorí, môže byť predstieraná. Otvorenie a zároveň napnutie úst prezrádza hrôzu, zľaknutie, veľký strach. Pritom tiež stiahneme čelo do vrások. Keď úmyselne stiahneme kútiky úst nadol, dodatočne pohybujeme svalmi brady. To ale neurobíme, ak sú náš smútok a starosť pravé.

Tuhá horná pera prezrádza tichú, pevnú rozhodnosť, ktorá môže viesť až k zaťatosti. Ak niekto nevedome ukáže jazyk, vyjadrí tým podobný postoj. Tuhá horná pera môže byť tiež výrazom pýchy. Výrazne zovreté ústa môžu byť výrazom prechodného odmietavého pocitu alebo námahy. Posmešne skrivené ústa vidíme často v spojení so stiahnutými ústnymi kútikmi u ľudí, ktorí sú ľahko zraniteľní, u pesimistov, tvrdohlavcov.

Ak si niekto oblizuje pery, môže to mať viacero príčin: Sú suché a napnuté. Rozmýšľa o niečom a má pritom dojem, že toto nie-čo by nebolo vôbec zlé alebo je, prípadne by mohlo byť. Ak si hryzieme pery, prezrádzame napäté uvažovanie, ktoré nás ešte nevyviedlo z nejasnej situácie a nepriviedlo k rozhodnutiu. Väčšina ľudí vie lepšie kontrolovať oči ako mimiku úst, preto ústa často prezrádzajú viac ako výraz očí.

Smiech nastáva ako oslobodenie od tlaku. Pri pravom smiechu zúžime očné viečka a ústne kútiky povytiahneme nahor. Pri pred-stieranom smiechu zostávajú ústne kútiky v strednej línii pier a nezmenšíme oči, ale naopak ich ešte roztvoríme, keď predstierame pobavenie a uznanie pri dávnom nechutnom vtipe alebo pri inej poznámke.

Smejeme sa na samohlásky A, E, I, O, U. Ktorej hláske dávame prednosť závisí od príčiny smiechu a od našej reakcie naň.

Smiech na A: Je to najotvorenejší, najsrdečnejší a najčestnejší smiech. Pritom najviac otvárame ústa.
Smiech na E: Tento smiech znie ľahko alebo dosť výsmešne a môže byť výrazom drzej domýšľavosti.
Smiech na I: Môžeme ho tiež nazvať chichotanie. Kto sa ticho smeje do seba, smeje sa zvyčajne na I.
Smiech na O: Vyjadruje údiv, ak nie protest, a je výrazom aj pri slovíčkach "hoho" a "oho".
Smiech na U: Tak sa smeje len niekto, kto predstiera prekvapenie alebo strach.

Pri úzkostlivom úsmeve len roztiahneme ústa, pri priateľskom tiež kútiky úst smerom nahor. Nepravý úsmev sa podobá úzkostlivému: rozšírime len pery, ale ich konce nie nahor. Ak roztiahneme pery ešte viac, vznikne z nepravého úsmevu sladký úsmev lichotníkov a ušľachtilých duší.

Menej ako úsmev je usmievanie. Pritom síce predĺžime pery, ale ich neotvoríme, snáď ich dokonca ľahko stlačíme. Posmešný úsmev vznikne, keď stiahneme pri úsmeve kútiky úst smerom nadol. Úškľabok je grimasa úsmevu. Niekedy máme pocit, že teraz musia kvapkať sliny zo stiahnutých kútikov úst. Agresívne cerenie zubov zažijeme len u zúrivých ľudí a pri vtipkároch, ktorí len hrajú zúrivého. Ak sa ukáže nejaká situácia zvlášť kritická a náročná, zakusneme nielen do zubov, ale niekedy aj do jazyka.


4.4. Brada

Len človek má bradu. Iný živý tvor na zemi ju nemá. Ak porovnáme profil hlavy človeka s lebkou primáta v profile, tak je nápad-né, že huba ustupuje v takej miere, ako sa mozog a čelo tlačia dopredu, takže môžeme prísť k záveru: čím strmšie čelo a viac brady, tým je výraznejší človek. Vytvorenie brady sprevádza stratu zvieracích inštinktov.

Veľká, čo možno najviac vystupujúca brada sa porovnáva často so silou vôle, ale k tomuto sú len slabé oporné body. Vystupujúca brada je často zapríčinená chybou čeľustného kĺbu a potom býva často spojená s dolným predkusom. Vedome alebo nevedome vysunujú ľudia bradu dopredu, ak chcú dokázať divokú rozhodnosť alebo prevahu. Dvojitá brada a vo výraznom prípade trojitá brada sú často dôsledkom veľmi bohatej kalorickej spotreby, niekedy ale tiež silne vyvinutého hrtanu, aký musia mať speváci.


4.5. Uši

Tvrdiť, že veľké, dobre sformované uši svedčia o láske k pravde, naopak v mladosti na slabú silu podnetov - to ešte ujde, lebo je to viac alebo menej neškodný nezmysel: ale zastupovať myšlienku, že veľké ušnice prezrádzajú kriminálny charakter, je už značne závažnejšie.

Predsa však nájdeme stovky takýchto tvrdení. O ušiach sa teda z tohto hľadiska veľa povedať nedá. Ak má človek veľmi odstávajúce uši alebo iné zmrzačenia, nemožno zamietnuť myšlienku, že preto psychicky trpí a správa sa podľa okolností nevyspytateľnejšie ako "normálni".
4.6. Čelo

Mnohé trvalé vrásky na čele sú výsledkom náhody, a preto nemajú žiadnu výpovednú hodnotu o pocitoch alebo o štruktúre charakteru. Zásadne má suchá koža skôr náklonnosť k tvorbe vrások ako mastná. Ďalej mnohí ľudia vraštia čelo bez premýšľania. Napríklad MICHAIL GORBAČOV, ktorému doteraz všetci jeho západní partneri v rozhovoroch potvrdili nadpriemernú vysokú inteligenciu a pracovnú dynamiku, by mal mať podľa bežnej mienky rozbrázdené čelo od častého myslenia - ale on ho má hladké. V protiklade k nemu sú ľudia, u ktorých pomerne jednoduché počtové úlohy vyvolávajú myšlienkové pochody s príslušným "zamračeným" čelom. Iní nemôžu zase vyjadriť žiadne negatívne pocity bez toho, aby ich energicky nevyjadrili aj v tvári a pritom ešte radi vraštia čelo.

Ak niekto rád vraští čelo, možno tiež usudzovať o krátkozrakosti, ktorá nebola napravená optickými prostriedkami. Ľudia, ktorí ostro pozorujú, ktorí sa musia dlho sústreďovať na malé detaily alebo vôbec pre nich dôležité, sťahujú obočie tak, že sa v priebehu času vytvoria priečne vrásky nad koreňom nosa- ktoré však tiež môžu charakterizovať osoby, ktoré sa rýchlo a ľahko rozhnevajú.

Niektorí ľudia šíria vedome alebo nevedome odmietavé reakcie, lebo len vyzdvihnú jedno obočie, pričom nad ním vznikajú trvalé vrásky. Táto mimika môže vyjadrovať iróniu, skepsu alebo pýchu. Ak sa také znaky vyskytujú veľmi často, bolo by rozumné spý-tať sa, či nemáme do činenia s komplikovaným človekom alebo nejakým mudrlantom - pre ktorého je všetko problémom a ktorý je často inej mienky ako rozvážny "vševed".


5. Gestá okolo tváre

Väčšinou negatívne pocity privádzajú naše ruky k tvári alebo do jej blízkosti. Takéto gestá môžeme sledovať u ľudí náchylných k preháňaniu, u koketujúcich ľudí alebo u nadpriemerne nervóznych ľudí. Ak si trieme oči bez zjavnej príčiny, znamená to asi:" To nemôže byť pravda. Musím sa mýliť. Také niečo predsa nemôže byť." Táto časť opäť súvisí s akýmsi klamstvom v tvári. Málokto by vedel uhádnuť, že ak sa smejeme naproti tomu do dlaní, robíme to doslovne, teda s úmyslom, aby sme skryli výsmech alebo škodoradosť na ústach. Podaktorí by povedali, že smiech nie je úprimný, čo je takmer to isté, ale niekto si dokonca myslí, že ten druhý si rukou zakrýva nepekný chrup, pričom táto možnosť je zastúpená v najmenšom percente. Znalci vedia zakryť rukou pred ústami nudné zívanie.

My však tiež môžeme dať ruku na ústa, ak chceme niečo presne formulovať alebo sa nachádzame na neistom teréne. Ak rukou prejdeme pred ústami znamená to, že sme niečo povedali, čo by sme boli radšej zamlčali. Tak ako malému dieťaťu slúži prst, palec alebo cumeľ ako náhrada, tak strkajú ešte dospelí prst alebo namiesto neho ceruzku alebo bočný rám okuliarov do úst, keď rozmýšľajú o niečom obtiažnom, napäto uvažujú alebo sa nevedia vysporiadať so sebou.

Niekedy priložíme obe dlane na spánky a použijeme ich ako clony alebo klapky. Tým chceme zdôrazniť, že do určitej záležitosti vidíme celkom jasne, ideme priamou cestou a odmietame akúkoľvek bočnú myšlienku. Ak položíme ukazovák pozdĺž nosa, chceme pripísať mimoriadny význam nejakému názoru a tým zdôrazníme, že máme na to celkom dobrý nos. Ak sa pohybujeme vo vizuálnom kanáli, môže sa stať, že podčiarkneme dejové slovesá gestami v oblasti očí - asi ako keď poklopkávame ukazovákom na rám okuliarov, snímame okuliare alebo si trieme oči.

Analogicky platí to isté, keď si poklopeme na zvukovod, brnkáme ukazovákom na ušný lalok, alebo ho trieme zamyslene medzi palcom a ukazovákom. Podoprieme hlavu jednou alebo oboma rukami či pod bradou, na lícach alebo spánkoch, keď sme bezradní, teda, keď potrebujeme možnosť oprieť sa, odstrániť rušivé dojmy a tak sa lepšie koncentrovať. Ak si niekto drží nos palcom a ukazovákom, je zvyčajne v rozpakoch a tuhom premýšľa. Pri tom by sme ho nemali rušiť. Avšak ak niekto uchopí celý nos a zatvorí ešte i oči, je ešte vo väčších rozpakoch alebo je presvedčený, že práve prežíva zlý sen.

Niektorí ľudia s okuliarmi, predovšetkým s polovičnými okuliarmi, pozerajú často skúmavo ponad ne a vzbudzujú dojem, že sa pozerajú na toho druhého zhora, čo tým vlastne chcú dať najavo vedome alebo nevedome. Niektorým ľuďom s okuliarmi nestačí ukazovák, aby na niečo poukázali, príležitostne ho predĺžia rámom okuliarov, hlavne politici. Okuliare možno tiež zložiť na to, aby sa získal čas, napríklad pri rokovaniach. Niekedy sú dôkladne čistené, hoci je to z optických dôvodov zbytočné. Ostatne s fajkou možno konať podobné rituály. Ale vo všeobecnosti sa na stôl hádžu z protestu len okuliare.

Ak sa chytíme za ucho a zohneme ušnicu v pravom uhle k tvári, signalizujeme tým, že buď máme sluchové ťažkosti, alebo že sme pravdepodobne nesprávne rozumeli - tak nezmyselne alebo nepravdepodobne na nás zapôsobilo počuté.
Avšak i z roztržitosti sa môžeme chytiť za ucho - alebo keď musíme tuho rozmýšľať, aby sme našli eventuálne východisko z nepríjemnej situácie. Zväčša obrátime hlavu mierne na stranu a pozeráme nadol. Ak niekto u nás stiahne dolné viečko nadol ukazovákom, chce povedať: "Mňa nemôžeš dobehnúť." Ostatne, dotýkanie tváre rukou pribúda v stresových situáciách a chvastanie napríklad znamená pre mnohých stres: Tu sa škrabeme na brade alebo ju poťahujeme, krútime si pramienok vlasov alebo bradu okolo prsta, palcom a ukazovákom vyhládzame kožné vrásky, škriabeme sa na hlave, na líci alebo sa štípeme do nosa. Avšak i mnohí citliví ľudia s čistým svedomím sa v konfrontácii s nejakým podozrením dostávajú do väčšieho stresu ako najhorší podvodník s dobrými nervami.


ZÁVER

Život pripomína kartovú hru, pri ktorej rozhoduje náhoda pri rozdávaní kariet. Niekto dokáže vyťažiť z nepriaznivej karty (tváre) to najlepšie, zatiaľ čo iný prehráva, keď má ruku plnú tromfov. Stačí to len správne využiť a záleží len na človeku samom ako si život zariadi.

Morfopsychológia - náuka o tvári a jej tvaroch môže len zistiť, aké esá a bezvýznamné karty dostal človek do vienka, ale nie to čo s nimi podnikne. Ak nám niekto sľubuje inou metódou viac, je buď fantasta alebo klamár. Morfopsychológia sa nedá naučiť z učebnice. Človek v nej získa prax jedine vlastným intuitívnym citom a pozorovaním. Potom v používaní s učebnicou sa dá pristúpiť k používaniu poznatkov a názorov.

Touto prácou som sa snažila vyjasniť problematiku poznávania ľudí podľa tvárí. Snažila som sa overiť si niektoré teoretické po-znatky so svojimi vlastnými výsledkami, získanými pozorovaním. Ako mohol každý vidieť, nie vždy sa spolu zhodovali. Bolo to podnietené niektorými okolnosťami. Napríklad pri ankete, ktorú som robila, sa vyskytla neochota spolupracovať zo strany skupiny, s ktorou som pracovala. Preto môžu byť niektoré výsledky skreslené.

Zdroje:
Bierach, Alfred J. - Čo prezrádzajú tváre -
Gordon, Richard - Umenie rokovať -
Lasko, Wolf W. - Krátky rozhovor a kariéra -
časopis: Manažér, číslo 4, rok 1997, ročník druhý -

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk