referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ľudomila
Pondelok, 16. septembra 2019
Vplyv češtiny na spisovný slovenský jazyk
Dátum pridania: 08.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: euthymia
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 7 227
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 20.6
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 34m 20s
Pomalé čítanie: 51m 30s
 
Ďatelinovina, ďatelinotráva, nie ďatelovina, ďatelotráva- Prípona –ový aj prípona –ovina sa pridávajú k celému základu. Náležitá podoba prídavného mena od slova ďatelina je teda ďatelinový a ďalšia podoba je ďatelinovina. Podoba ďatelovina mohla vzniknúť napodobením českého slova jetelovina.

Dám na to krk (hlavu), nie vsadím krk- Keď chceme živo a expresívne zdôrazniť, že sme o niečom pevne presvedčení, môžeme to vyjadriť ustáleným obrazným spojením dám na to krk, hlavu alebo stavím sa o hlavu, o krk, a nie výrazom vsadím krk, ktorý je mechanicky a nepotrebne prebratý z češtiny.

Horúca chvíľa, nie perná chvíľa- Prídavné meno perný s významom „štipľavý, ťažký, horúci“ je nepotrebná výpožička z češtiny, ktorá sa vyskytuje v nepozorných prekladoch a novinárskych prekladoch.

Hulvát- Slovo pociťujeme ako citátové, situačne požičané z češtiny. V spisovnej slovenčine ja niekoľko výrazov, ktorými môžeme nahradiť tento český ekvivalent. Napríklad bezočivec, grobiant, podľa situácie aj krikľún, surovec, galgan, chrapúň.

Jogista, nie jogín, jog- Na pomenovanie priaznivca jogy by sa malo používať slovo jogista. Z angličtiny prevzatá podoba jog sa len málo odlišuje od slova joga, čo je nevýhodné v hovorovom prejave. V podobe jogín, ktorá k nám pravdepodobne prešla z češtiny, nie je na mieste koncovka –ín, ktorou sa v slovenčine tvoria predovšetkým názvy miest.

Lízanka, nie lízatko- Obľúbený cukrík na tenkej palička sa správne nazýva lízanka, nie lízatko. Je to lízaný cukrík, preto vnútorná zákonitosť jazyka žiada tvoriť slovo od trpného príčastia ako v prípadoch sušienka, písanka.

Maznať, nie hýčkať- Medzi slovami hýčkať a maznať, rozmaznávať niet významového ani štylistického rozdielu. Preto spisovná slovenčina neprijíma slovo hýčkať a jeho odvodeniny. Pociťuje sa ako nefunkčné prebratie z českého jazyka.

Na tom čosi je/bude- Českú frázu má to něco do sebe, ktorá sa v mechanickom prepise zjaví v tlači, nahrádzame slovenským spojením na tom čosi, voľačo, dačo je/bude.

Odovzdať skúsenosti, nie predať- Slovo predať sa používa v nesprávnom význame v spojeniach predávať skúsenosti iným, predávať úrad nástupcovi, predávať list. Opäť ide o mechanické prevzatie z českého předati. V uvedených spojeniach treba používať sloveso odovzdať.

Pristane ti to- U krajčíra, v obchode s oblečením, ale aj v škole neraz počuť vety: „To vám veľmi sluší. Nehnevaj sa, nesluší ti to.“ Zabúdame tu na sloveso pristať napr. „Nedudri sa, veď ti to ani nepristane.“

Tárať dve na tri, nie piate cez deviate- v okruhu obrazných slovných spojení, vo frazeológii sú aj v príbuzných jazykoch rozdiely, ktoré treba rešpektovať, lebo sa ustálili dlhým vývojom jazyka. Keď chceme živo a šťavnato vyjadriť, že niekto rozpráva nezmysly, hlúposti, zbytočnosti, máme možnosť využiť frazeologické spojenia tára do sveta alebo trepe dve na tri. Spojenie (rozpráva, tára) piate cez deviate, ktoré ešte niekedy počujeme alebo čítame v slovenskom texte, sa zasa ustálilo v českom jazyku a netreba ho prenášať do slovenčiny.


5. Vplyv češtiny v pozitívnom zmysle- obohacovanie slovnej zásoby

Najviac, najmä moderných slov slovenčina prevzala z najbližšieho slovanského jazyka, z češtiny, s ktorou existovala vyše 70 rokov v spoločnom štáte, i keď slová českého pôvodu prichádzali na Slovensko už v 14.storočí (slovenskí študenti v českých školách) a v časoch, keď čeština sa šírila ako náboženský jazyk slovenských evanjelikov. Vnikanie českých slov, často iba pravopisne alebo foneticky modifikovaných slov do slovenčiny bolo neporovnateľné vyššie než naopak. V Československu sa v prostriedkoch masovej komunikácie uplatňovala dvojjazyčná komunikácia, čo malo tiež svoj vplyv. V stredoveku prešli do slovenčiny slová bájka, látka, poriadok, živočích. V období keď ešte nebola ustálená podoba spisovného slovenského jazyka, prenikali niektoré slová tak, že udomácnili a asimilovali. Natoľko splynuli s našou slovnou zásobou, že sa k nej zaraďujú už ako súčasť homogénneho celku. Po roku 1918 v spoločnom štáte Čechov a Slovákov začínajú prenikať do slovenčiny české najmä odborné slová ako dojem, menovite, nápadne, účel, múčnik, zámer, nálada, rozbor, nemoc, úvaha, ústava, výrok, zdeliť, doskok, podradený, poobede, postupný, ovšem, rozhlas, spotreba alebo slová s príponou –teľný: neuskutočniteľný, neuveriteľný, znesiteľný. Do syntaxe prenikali konštrukcie s predložkou u, napríklad u vojska, u stolu, u telefónu, alebo nenáležité väzby s genitívom ako vážiť si niečoho, dobyť niečoho, dosiahnuť niečoho, alebo s akuzatívom typu hrať na husle a iné. V súčasnosti sa paralelne tvoria nové slová takými postupmi, ktoré sú v systémoch obidvoch jazykoch. Príklady: žiarivka, obrazovka, autonehoda, lesostep, predstih. Niektoré slová sa v slovenčine ujali po malej úprave: smlouva- zmluva, válenda- váľanda, nutně- nutne, ujímat se- ujímať sa, přát- priať, vázanka- viazanka, jízda- jazda, provoz- prevádzka, žehlit- žehliť, prospěch- prospech, prostě- proste, lhát- luhať, cívka- cievka.
 
späť späť   4  |  5  |   6  |  7  |  8  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: PISÁRČIKOVÁ, Mária: Synonymický slovník slovenčiny. Bratislava: Veda, 2000. 998s ISBN 80-224-0585-X, Pravopisná komisia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV: Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava: Veda, 2000. 590s ISBN 80-224-0655-4, PAULINY, Eugen: Dejiny spisovnej slovenčiny 1 od začiatkov až po Ľudovíta Štúra. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1971. 136s , BAJZÍKOVÁ, Eugénia, HORECKÝ, Ján, IHNÁTKOVÁ, Natália: Slovenský jazyk pre 3.-4.ročník stredných škôl. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. 143s ISBN 80-08-02120-9, HORÁK, Gejza a kolektív autorov: 1000 poučení zo spisovnej slovenčiny. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1971. 366s , MISTRÍK, Jozef: Moderná slovenčina. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1988. 263s ISBN 80-08-00052-X
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.