2. 3 OBCHODNÉ PODNIKANIE

2. 3. 1 Vymedzenie pojmu obchod

Jedným z prvých krokov tvorby podmienok podnikateľskej činnosti u nás nastala zákonná úprava – v oblasti obchodu (nové chápanie obchodu a obchodných vzťahov) a v oblasti podnikania.

„Obchodom sa rozumie záväzkový vzťah (obchodný vzťah), ktorý vzniká predovšetkým zo zmlúv upravovaných Obchodným zákonníkom č. 513/91 Zb. a následné právne normy.“ (STRAŽOVSKÁ E., 1994) Podľa Didaktisa (Ekonomika 1, 1993) obchod je odvetvie služieb, kde sú tovary nakupované od výrobcu (obvykle vo veľkom rozsahu) a predávané malospotrebiteľom (jednotlivcom) v malých množstvách podľa potreby.

2. 3. 2 Podnikanie a podnikateľské riziko

„Podnikanie je definované ako sústavná činnosť uskutočňovaná samostatne podnikateľom, pod vlastným menom, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku.“ (Živnostenský zákon č. 455/91 Zb. aj Obchodný zákonník č. 513/91 Zb.) Podľa E. Stražovskej obchodné podnikanie je činnosť v oblasti výmeny tovarov a poskytovania služieb, ktoré sa realizujú prostredníctvom podnikateľských subjektov rôznej právnej formy a prostredníctvom živností.

Každá podnikateľská činnosť je spojená s neustálym podnikateľským rozhodovaním – s výberom najvhodnejších alternatív dosiahnutia stanovených cieľov. To v sebe nesie riziko dôsledkov za toto rozhodnutie. „vysoká rizikovosť podnikateľskej činnosti – neistota dosiahnutia želaných výsledkov – rizika podnikania, možno považovať za základnú charakteristiku podnikateľskej činnosti.“ (STRAŽOVSKÁ E., 1994)

2. 3. 3 Podnikateľ a jeho vlastnosti

Podľa Šlosára R. pojmom podnikateľ označujeme človeka (fyzickú osobu), ktorý sa rozhodol vyskúšať svoje fyzické a duševné schopnosti v podnikateľskom prostredí. Mal by sa vyznačovať takými vlastnosťami ako sú odvaha, iniciatíva, energia, odbornosť, tvorivosť. Teda nestačí mať iba chuť podnikať (vyvolanú napríklad snahou po rýchlom zbohatnutí), ale treba reálne zhodnotiť schopnosti podnikať – podnikateľské predpoklady. Z podnikateľských predpokladov sa môže zrodiť nápad, ktorý sa podnikateľ v konkrétnej forme snaží realizovať na trhu. Meradlom úspešnosti podnikateľa pri realizácií tohto nápadu je zisk dosiahnutý v podnikateľskej činnosti.

2. 3. 4 Obchodné živnosti

Vzhľadom k vymedzeniu rozsahu živnostenského oprávnenia sa živnosti podľa svojho predmetu delia na živnosti obchodné, výrobné a poskytujúce služby. Podľa živnostenského zákona č. 455/1991 Zb. § 33 obchodnými živnosťami sú najmä:
a)kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod),
b)pohostinská činnosť.

3 METODIKA SPRACOVANIA

Práca je zameraná na zistenie vplyvov motivačných činiteľov na záujem o živnostenské podnikanie v oblasti obchodu v rámci mesta Bardejov.
Motivačné činitele:
-záujmy
-potreby
-predpoklady pre podnikanie
-charakter práce
-riziko podnikania.

Výskum bol uskutočnený dotazníkovou metódou a štasticko-matematickou
metódou vyhodnotený. Dotazník vyplnilo 35 respondentov – živnostníkov
(tabuľka č. 1). Výskum sa uskutočnil v mesiaci december 2005. Výsledky výskumu sme porovnali s výsledkami podobného výskumu, ktorý urobili žiaci DOŠ J. A. Bardejov v roku 1997, teda pred ôsmymi rokmi.
Dotazník tvorí 11 položiek, ktoré sa týkajú záujmu o podnikanie a motívov pre podnikanie. Tie nás vo výskume najviac zaujímali.
Položka č. 1 bola informatívna (pohlavie, vek, slobodný, ženatý – vydatá, doba podnikania).
Položka č. 2 bola zameraná na zistenie najvyššie ukončeného vzdelania.
Položka č. 3 bola tiež informatívna (zistenie záujmu o budúce povolanie po ukončení štúdia).
Položka č. 4 bola orientovaná na zistenie posledného zamestnania pred začatím podnikania.
Položka č. 5 zisťovala motívy, ktoré viedli živnostníkov k podnikaniu.
Položkou č. 6 sme zisťovali predpoklady, ktoré mali živnostníci pre podnikanie.
Položka č. 7 zisťovala s akým rizikom išli živnostníci do podnikania.
Položkou č. 8 sme zisťovali vzťah živnostníkov k vykonávanej práci.
Položkou č. 9 a č. 10 sme zisťovali spokojnosť živnostníkov s podnikaním a s dosiahnutými výsledkami.
Položkou č. 11 sme zisťovali názor živnostníkov na perspektívu ich podnikania.

Škálovanie položiek sme zvolili od 2 po 4 alternatívy. Položky č. 5 a 6 sme ďalej škálovali na 1 až 4 alternatívy.
Použitý dotazník predkladáme v kapitole č. 8 PRÍLOHY.

4 VLASTNÁ PRÁCA

Výskumný materiál zisťoval závislosť medzi jednotlivými položkami dotazníka (motivačnými činiteľmi) a pohlavím, vekom, vzdelaním a dĺžkou doby podnikania živnostníkov. Výsledky výskumu sme zhrnuli do tabuliek.

Údaje v tabuľkách sú uvádzané v počtoch živnostníkov a v percentách pre ich lepšiu prehľadnosť a porovnateľnosť. Pri spracúvaní získaných údajov sme sa pridržiavali cieľa našej práce.

4. 1 Analýza výsledkov v rámci skúmaného súboru

4. 1. 1 Motivácia voľby povolania

Práca poskytuje človeku nielen miesto v spoločnosti, ale je podmienkou pre rozvoj jeho vlôh a nadania, je predpokladom pre jeho životné uspokojenie a šťastie. Voľba povolania nie je iba záležitosť ekonomická, ani nie je iba vecou jednotlivca, ale je problémom spoločenského zriadenia v najširšom slova zmysle.

Po ukončení štúdia respondenti uvažovali o rôznych povolaniach, v mnohých prípadoch veľmi odlišného charakteru v porovnaní so zamestnaním pred podnikaním a v porovnaní s tým, čo v súčasnosti vykonávajú, viď položky č. 3 a č. 4. Pre ilustráciu uvádzame niektoré povolania uvedené v dotazníku, o ktorých respondenti uvažovali: učiteľ, účtovník, predavačka, sekretárka, automechanik, právnik, kuchár a ďalšie.

Na základe získaných výsledkov môžeme konštatovať, že pri voľbe povolania po ukončení štúdia, sa prejavil ZÁUJEM ako jeden z motivačných činiteľov osobnosti.

4.1. 2 Motivácia podnikania

Položky č. 5, 6 a 7 sledujú MOTÍVY k podnikaniu. Z celkového počtu opýtaných respondentov uvádza na
1.mieste osobné motívy, a to najmä „sebarealizácia, byť samostatný, byť nezávislý„
2.mieste sú ekonomické motívy a z nich je to „získanie zdrojov príjmu„
3.mieste sú spoločensko-ekonomické motívy, a to najmä „vytvoriť pracovné miesta„.

Osobné predpoklady pre podnikanie uvádza 97,1 % opýtaných respondentov, finančné predpoklady malo 94,3 % opýtaných respondentov a materiálne predpoklady pre podnikanie malo 60 % opýtaných respondentov, tabuľka č. 4. Na základe získaných výsledkov môžeme konštatovať, že maximálne 60 % opýtaných živnostníkov malo osobné, finančné aj materiálne predpoklady pre podnikanie.

Podnikanie je vždy spojené s istým rizikom neúspechu, tabuľka č. 5. Z celkového počtu opýtaných respondentov 34,3 % išlo do podnikania s istotou, rovnaké percento respondentov išlo s neistotou a 31,4 % s rizikom. S neznalosťou o istom riziku neúspechu neišiel nikto.

4. 1. 3 Súčasné a budúce povolanie

Položky č. 8 až 11 sledujú ZÁUJEM o súčasnú prácu, ktorú respondenti vykonávajú, SPOKOJNOSŤ s jej výsledkami a PERSPEKTÍVU v jej pokračovaní. Tabuľka č. 6 – pre 71,4 % opýtaných respondentov je práca, ktorú vykonávajú koníčkom, pre 20,0 % opýtaných je hrou – zábavou a pre 8,6 % opýtaných je vykonávaná práca úmorným lopotením.

Tabuľka č. 7 – s odstupom času až 97,1 % opýtaných respondentov hodnotí, že pre danú oblasť podnikania sa rozhodli správne a zostávajúcich 2,9 % hodnotí, že sa rozhodli nesprávne.
Tabuľka č. 8 – spokojnosť s dosiahnutými výsledkami v podnikaní vyjadrilo 82,9 % opýtaných respondentov, veľmi spokojných je 17,1 % opýtaných, nespokojnosť s výsledkami nevyjadril nikto.

Tabuľka č. 9 – z celkového počtu opýtaných respondentov 48,6 % vidí svoje podnikanie v budúcnosti ako bezproblémové, 40,0 % ho vidí s určitými obavami a 11,4 % opýtaných chce pomaly a isto s podnikaním skončiť.

4. 2 Analýza výsledkov podľa pohlavia

Pri hodnotení položiek č. 5, 6 a 7 sme zistili, že z celkového počtu opýtaných respondentov u viac ako 89,5 % žien prevládali osobné, spoločensko-ekonomické a ekonomické motívy k podnikaniu a u 100 % mužov to boli osobné a ekonomické motívy k podnikaniu.

Rovnaké percento opýtaných žien 31,6 % išlo do podnikania s istotou a s rizikom a 36,8 % išlo s neistotou. Vyššie percento mužov 37,5 % išlo do podnikania s istotou a rovnaké percento 31,3 % išlo s neistotou a s rizikom.

Spracovanie položiek č. 8 až 11 podľa pohlavia je následovné:
Pre 73,7 % žien a 68,8 % mužov je práca, ktorú robia koníčkom, pre 15,8 % žien a 25 % mužov je táto práca hrou (zábavou) a pre 10,5 % žien a 6,3 % mužov je práca, ktorú robia úmorným lopotením.

S odstupom času 94,7 % žien a až 100 % mužov hodnotí, že sa pre podnikanie rozhodli správne, zostávajúce percento žien uvádza, že sa pre podnikanie rozhodli nesprávne.

Spokojnosť s dosiahnutými výsledkami v podnikaní vyjadrilo 89,5 % žien a 75,0 % mužov, až jedna štvrtina mužov (25, 0 %) je s výsledkami podnikania veľmi spokojná, u žien to je 10,5 % opýtaných.

Svoje podnikanie v budúcnosti ako bezproblémové vidí 42,1 % žien, u mužov až 56,3 % opýtaných. Ďalšie podnikanie s určitými obavami vidí 47,4 % opýtaných žien a 31,3 % mužov. Pomaly a isto chce s podnikaním skončiť 10,5 % opýtaných žien a o 2 % viac (12, 5 %) opýtaných mužov.

4. 3 Analýza výsledkov podľa veku

Položkami č. 5 až 7 sme zisťovali vplyv motívov na záujem o podnikanie. Opýtaných respondentov sme z hľadiska veku zadelili do troch vekových kategórií:
-do 30 rokov
-od 30 rokov do 50 rokov
-nad 50 rokov.

Pri hodnotení výsledkov podľa veku zisťujeme, že všetky vekové kategórie opýtaných respondentov k podnikaniu viedli najmä osobné motívy (100 %). U vekovej kategórii nad 50 rokov to boli aj spoločensko-ekonomické (100 %) a ekonomické motívy (100 %). 100 % opýtaných respondentov od 30 – 50 rokov viedli k podnikaniu spoločensko-ekonomické motívy, a to najmä vytvoriť nové pracovné miesta.

U všetkých troch kategórií mali pre podnikanie prioritné postavenie osobné predpoklady, najmä odborné a podnikateľské schopnosti.

S najväčšou istotou išli do podnikania respondenti vo vekovej kategórii od 30 – 50 rokov (38,5 %), naopak s neistotou až 57,1 % išla do podnikania veková kategória do 30 rokov a až 50 % respondentov vo vekovej kategórii nad 50 rokov išlo do podnikania s rizikom.

Z hľadiska veku približne pre rovnaké percento (50 %) opýtaných respondentov do 30 rokov je vykonávaná práca hrou a koníčkom. U kategórii od 30 – 50 rokov je viac koníčkom ako hrou a u kategórii nad 50 rokov je vykonávaná práca koníčkom. Len 7,7 % opýtaných v kategórií od 30 – 50 rokov uvádza, že táto práca je pre nich úmorným lopotením.
Na základe hodnotenia výsledkov položky č. 9 a konštatujeme, že z hľadiska veku iba v kategórii respondentov od 30 do 50 rokov len 3,8 % opýtaných s odstupom času hodnotí, že sa nesprávne rozhodli pre túto oblasť činnosti. Ostatné vekové kategórie hodnotia svoje rozhodnutie ako správne (100 %).

S dosiahnutými výsledkami v podnikaní je spokojná, z hľadiska veku, veková kategória nad 50 rokov (100 %) na 84,6 % je to veková kategória od 30 – 50 rokov a na 71,4 % veková kategória do 30 rokov a 15,4 % opýtaných respondentov od 30 – 50 rokov veku.

Veľké rozdiely medzi vekovými kategóriami sa preukázali pri hodnotení položky č. 11. Vo vekovej kategórii do 30 rokov až 71,4 % opýtaných vidí svoje budúce podnikanie ako bezproblémové a 28,6 % ho vidí s určitými obavami. Vo vekovej kategórii od 30 –50 rokov približne 50 % vidí svoju budúce podnikanie ako bezproblémové, ale 15,4 % opýtaných pomaly a isto chce s podnikaním skončiť. Vo vekovej kategórii nad 50 rokov svoje ďalšie podnikanie vidí s určitými obavami.