4. 4 Analýza výsledkov podľa vzdelania

Hodnotením položiek č. 5 až 7 sme zisťovali vplyv motivačných činiteľov na záujem o podnikanie podľa vzdelania. Z hľadiska najvyššie ukončeného vzdelania sme opýtaných respondentov zadelili do štyroch skupín:
-so základným vzdelaním
-so stredným odborným vzdelaním
-s úplným stredným odborným vzdelaním
-s vysokoškolským vzdelaním.

V skúmanom súbore sa nenachádzajú respondenti so základným vzdelaním. Pre respondentov so stredným odborným vzdelaním 100 %-nou motiváciou k podnikaniu boli osobné a ekonomické motívy. Podobne 100 %-nou motiváciou boli osobné motívy aj u respondentov s úplným stredným odborným vzdelaním a s vysokoškolským vzdelaním. U respondentov s vysokoškolským vzdelaním boli 100 %-nou motiváciou a spoločensko-ekonomické motívy.
Z výsledkov ďalej vyplýva, že v priemere 81,8 % opýtaných respondentov so stredným odborným vzdelaním malo pre podnikanie osobné, finančné aj materiálne predpoklady, u respondentov s úplným stredným odborným vzdelaním tieto predpoklady malo v priemere 80,0 % opýtaných a u vysokoškolských vzdelaných respondentov malo všetky predpoklady pre podnikanie v priemere až 90,5 % opýtaných.

Z hľadiska vzdelania s najväčšou istotou do podnikania až 57,1 % išli respondenti s vysokoškolským vzdelaním a len 10 % respondentov s úplným stredným odborným vzdelaním. S 50 %-nou neistotou išli do podnikania respondenti s úplným stredným odborným vzdelaním a zároveň táto skupina respondentov išla do podnikania so 40 % rizikom. Z výsledkov ďalej vyplýva, že s rovnakým percentom 21,4 % išli do podnikania s neistotou a s rizikom respondenti s vysokoškolským vzdelaním. S neistotou a rizikom išlo do podnikania rovnaké percento 36,4 % respondentov so stredným odborným vzdelaním.

Výsledky položky č. 8 z hľadiska vzdelania sú nasledovné:
-pre 27,3 % opýtaných respondentov so stredným odborným vzdelaním je práca, ktorú vykonávajú hrou, pre 63,6 % respondentov je táto práca koníčkom a pre 9,1 % je úmorným lopotením;
-pre 20,0 % opýtaných respondentov s úplným stredným odborným vzdelaním je vykonávaná práca hrou a až 80 % respondentov je koníčkom podobný vzťah k vykonávanej práci majú respondenti s vysokoškolským vzdelaním.

Pri hodnotení položky č. 9 respondenti so stredným odborným vzdelaním s odstupom času hodnotia, že až 90,9 % sa pre túto oblasť podnikania rozhodli správne a len 9,1 % opýtaných sa rozhodlo nesprávne. 100 % opýtaných respondentov s úplným odborným vzdelaním a s vysokoškolským vzdelaním s odstupom času hodnotia, že sa pre podnikanie rozhodli správne.

S dosiahnutými výsledkami v podnikaní je spokojných 72,7 % respondentov so stredným odborným vzdelaním, 100 % respondentov s úplným stredným odborným vzdelaním a 78,6 % respondentov s vysokoškolským vzdelaním. Veľmi spokojných je 27,3 % opýtaných respondentov so stredným odborným vzdelaním a 21,4 % respondentov s vysokoškolským vzdelaním.

Ako bezproblémové podnikanie v budúcnosti vidí 45,5 % respondentov so stredným odborným vzdelaním, 30 % respondentov s úplným stredným odborným vzdelaním a až 64,3 % opýtaných respondentov s vysokoškolským vzdelaním. Svoje podnikanie s určitými obavami v budúcnosti vidí až 70 % opýtaných respondentov s úplným odborným vzdelaním. V budúcnosti pomaly a isto s podnikaním skončí 27,3 % respondentov so stredným odborným vzdelaním a 7,1 % respondentov s vysokoškolským vzdelaním.

4. 5 Analýza výsledkov podľa dĺžky doby podnikania

Z hľadiska dĺžky doby podnikania sme opýtaných respondentov zadelili do dvoch skupín :
-do 5 rokov podnikania
-nad 5 rokov podnikania.

Pri hodnotení výsledkov podľa dĺžky doby podnikania sme sa zamerali na hodnotenie položiek č. 8 až 11, t. j. na vzťah respondentov k vykonávanej práci, na spokojnosť s dosahovanými výsledkami a na perspektívou v ich ďalšom podnikaní.

Zo skupiny respondentov s dobou podnikania do 5 rokov len 20 % opýtaných uvádza, že práca, ktorú robia je pre nich horu (zábavou) a pre zostávajúcich 80 % je koníčkom. Zo skupiny respondentov s dobou podnikania nad 5 rokov rovnaké percento opýtaných 20 % uvádza, že vykonávaná práca je pre nich hrou, pre 70 % opýtaných je táto práca koníčkom, ale pre 10 % respondentov je vykonávaná práca úmorným lopotením.

S odstupom času až 100 % opýtaných respondentov s dobou podnikania do 5 rokov uvádza, že sa správne rozhodli pre túto oblasť podnikania. Zo skupiny respondentov s dobou podnikania nad 5 rokov 5 % opýtaných uvádza, že sa nesprávne rozhodli pre danú oblasť podnikania.

S dosiahnutými výsledkami je spokojných 86,7 % respondentov s dobou podnikania do 5 rokov a 80 % respondentov s dobou podnikania nad 5 rokov. Vyššie percento veľmi spokojných respondentov 20 % je s dobou podnikania nad 5 rokov. Ani jeden z opýtaných respondentov nevyjadril nespokojnosť s dosahovanými výsledkami.

Záujem o vykonávanú prácu ako aj dosahované výsledky sú činitele, ktoré priamoúmerne ovplyvňujú rozhodnutie respondentov o ich ďalšom podnikaní. Zo skupiny živnostníkov do 5 rokov podnikania 46,7 % uvádza, že svoje podnikanie v budúcnosti vidí ako bezproblémové, 40 % ho vidí s určitými obavami a 13,3 % opýtaných chce s podnikaním pomaly a isto skončiť. V skupine respondentov s dobou podnikania nad 5 rokov až polovica t. j. 50 % vidí svoje podnikanie v budúcnosti ako bezproblémové, 40 % ho vidí s určitými obavami a 10 % opýtaných chce pomaly a isto s podnikaním skončiť. 

5 RIEŠENIE A ZHODNOTENIE VÝSLEDKOV PRÁCE

V našom prieskume sme si stanovili tri ciele, viď kapitola ÚVOD, ktoré sme sa pokúsili v tejto kapitole vyriešiť.

Na základe získaných výsledkov môžeme konštatovať, že pri voľbe povolania po ukončení štúdia sa ZÁUJEM prejavil ako jeden z motivačných činiteľov osobnosti.

Zistili sme, že v vzťahu k podnikaniu majú prioritné postavenie OSOBNÉ MOTÍVY, a to najmä „ sebarealizácia„. Pri podobnom výskume v r. 1997 (SOČ 1998 „Motivácia v oblasti živnostenského podnikania„ - autori Jana Harčarová a Andrea Renčková) prioritné postavenie vtedy mali EKONOMICKÉ MOTÍVY, ktoré vyplývali najmä z uspokojenia finančných potrieb.

Z PREDPOKLADOV pre podnikanie sme zistili, že v priemere až 83,8 % opýtaných respondentov malo pre podnikanie všetky predpoklad, a to osobné, finančné i materiálne kým v r. 1997 všetky predpoklady pre podnikanie mala 1/3 opýtaných respondentov (33,3 %).

Z celkového počtu respondentov približne 1/3 išla do podnikania s istotou, 1/3 s neistotou a 1/3 s rizikom. S neznalosťou, o istom riziku neúspechu, do podnikania nešiel nikto. S najväčšou istotou išla do podnikania veková kategória respondentov od 30 – 50 rokov a to muži a respondenti s vysokoškolským vzdelaním. V r. 1997 s istotu išli do podnikania rovnaké percento mužov a žien, veková kategória nad 50 rokov, ale respondenti so základným vzdelaním.

Pre väčšinu respondentov je práca, ktorú vykonávajú hrou alebo koníčkom, ale pre 8,6 % opýtaných je vykonávaná práca však úmorným lopotením – najmä pre ženy, pre respondentov od 30 – 50 rokov so stredným odborným vzdelaním, s dobou podnikania nad 5 rokov. V r. 1997 vykonávaná práca bola úmorným lopotením až pre 16,7 % opýtaných respondentov, veková kategória 30 – 50 rokov, skupina respondentov so základným vzdelaním, s dobou podnikania do 5 rokov.

S odstupom času až 97,1 % opýtaných respondentov svoje rozhodnutie pre danú oblasť podnikania hodnotí správne. Ide najmä o mužov, o respondentov s úplným odborným vzdelaním a s vysokoškolským vzdelaním, o respondentov s dobou podnikania do 5 rokov. Len 2,9 % respondentov ženy vo vekovej kategórii od 30 – 50 rokov, so stredným odborným vzdelaním a s dobou podnikania nad 5 rokov svoje rozhodnutie pre podnikanie hodnotí ako nesprávne. V roku 1997 až 5,6 % respondentov svoje rozhodnutie pre podnikanie hodnotili za nesprávne. Boli to najmä ženy, veková kategória od 30 – 50 rokov, respondenti s dobou podnikania však do 5 rokov.

Spokojnosť s dosiahnutými výsledkami v podnikaní vyjadrilo až 82,9 % opýtaných respondentov, veľmi spokojných je 17,1 % - sú to najmä muži, veková kategória do 30 rokov, vzdelanie stredné odborné, respondenti s dobou podnikania nad 5 rokov. Nespokojnosť s dosiahnutými výsledkami nevyjadril nikto. V roku 1997 s dosiahnutými výsledkami bolo spokojných 72,2 % opýtaných respondentov, ale veľmi spokojných bolo až 19,5 % respondentov a nespokojných 8,3 % opýtaných.

Napriek záujmu o podnikanie v oblasti obchodu a spokojnosti s dosahovanými výsledkami necelá polovica opýtaných 48,6 % sa na perspektíva svojho podnikania, ako bezproblémové, pozerá optimisticky. Viac je to u mužov, u respondentov vekovej kategórii od 30 – 50 rokov, s vysokoškolským vzdelaním a u tých respondentov, ktorí podnikajú dlhšie ako 5 rokov. V roku 1997 len 13,9 % opýtaných svoje podnikanie v budúcnosti videlo ako bezproblémové. Keď v r. 1997 len 5,5 % opýtaných respondentov chcelo s podnikaním skončiť – boli to najmä ženy, veková kategória nad 50 rokov, respondenti so základným a stredným odborným vzdelaním s dobou podnikania nad 5 rokov, v r. 2005 v skúmanom súbore chce s podnikaním skončiť až 11,4 % respondentov, približne rovnaké percento žien a mužov, veková skupina od 30 – 50 rokov, so stredným odborným a vysokoškolským vzdelaním a s dobou podnikania do 5 a nad 5 rokov.

V našom prieskume sme si stanovili tri okruhy otázok (problémov). Overili sme si ich dotazníkom, urobili rozbor a zaujali vlastné stanoviská.

Vo vzťahu k prvému okruhu problémových otázok sa ukázalo, že záujem o podnikanie v skúmanom súbore živnostníkov prejavujú obidve pohlavia vo veku od 19 do 54 rokov so stredným odborným, úplným stredným odborným a vysokoškolským vzdelaním. Získané výsledky potvrdili, že o podnikanie začínajú mať väčší záujem ženy než muži. V r. 1997 to bolo opačne, vyplývalo to z akéhosi dôležitejšieho postavenia mužov v spoločenskom živote. V súčasnosti ekonomické problémy spoločnosti nudia mužov vo väčšine prípadov hľadať si zamestnanie v zahraničí, menšie pracovné príležitosti nútia ženy s vyšším vzdelaním uberať sa podnikaním aj v tejto oblasti.

Z hľadiska veku najväčší podiel predstavujú živnostníci od 30 – 50 rokov a z hľadiska vzdelania najväčší podiel predstavujú živnostníci s vysokoškolským vzdelaním 40 %. V roku 1997 to bolo 13,9 % vysokoškolských vzdelaných respondentov.

Vo vzťahu k druhému okruhu otázok sa zistilo, že pri rozhodovaní pre podnikanie viedli skúmaných živnostníkov najmä osobné motívy, ale aj ekonomické, najmä tískanie zdrojov príjmov a u niektorých aj spoločensko-ekonomické, a to vytvoriť nové pracovné miesta. Motiváciou k podnikaniu boli aj predpoklady pre podnikanie skúmaných živnostníkov. Prioritné postavenie mali osobné a finančné predpoklady a potom materiálne predpoklady.

Informácie z oblasti podnikania ako aj ďalšie faktory ovplyvnili rozhodnutie živnostníkov pre podnikanie. Približne rovnaký podiel živnostníkov išiel do podnikania s istotou, neistotou a s rizikom. Záujem o vykonávanú prácu vplýva na jej výsledky. Pre väčšinu skúmaných živnostníkov je vykonávaná práca koníčkom. Ani jeden živnostník neuvádza, aby práca, ktorú vykonáva, bola preňho nudou. Vyplýva to zo záujmu o túto činnosť a zo zodpovednosti za dosahované výsledky z činnosti.
Spokojnosť s dosahovanými výsledkami zodpovedá 97,1 % správnemu rozhodnutiu živnostníkov pre túto oblasť podnikania.

Treťou problémovou otázkou bolo zistenie, ako skúmaný súbor živnostníkov vidí svoje podnikanie v budúcnosti. Zistili sme, že podstatne vyššie percento živnostníkov až o 34,7 % viac mužov v r. 1997 vidí svoje podnikanie v budúcnosti ako bezproblémové, najmä veková kategória do 30 rokov a živnostníci s vysokoškolským vzdelaním bez ohľadu na doterajšiu dobu podnikania.

Záujmové je však zistenie, že napriek vyššiemu percentu bezproblémového podnikania, je však o 5,9 % vyššie rozhodnutie živnostníkov pomaly a isto s podnikaním skončiť, ako v roku 1997. V našom výskume, sme však nepátrali dôvody skončenia s podnikaním.