OBSAH

1 Úvod......................................................................................1
2TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ...............................................................3
2. 1 Motivácia a motív.....................................................................3
2. 1. 1 Motivácia činnosti.........................................................3
2. 1. 2 Faktory motivácie pracovníka.......................................4
2. 2 Záujem – charakteristika.........................................................4
2. 2. 1 Vymedzenie pojmu záujem...........................................4
2. 2. 2 Záujem a činnosť..........................................................5
2. 2. 3 Záujmy a schopnosti....................................................5
2. 2. 4 Záujmy a potreby..........................................................5
2. 2. 5 Záujem ako motivačný činiteľ.......................................6
2. 3 Obchodné podnikanie ............................................................6
2. 3. 1 Vymedzenie pojmu obchod..........................................6
2. 3. 2 Podnikanie a podnikateľské riziko................................7
2. 3. 3 Podnikateľ a jeho vlastnosti..........................................7
2. 3. 4 Obchodné živnosti........................................................7
3METODIKA SPRACOVANIA.................................................................9
4 VLASTNÁ PRÁCA...............................................................................11
4. 1 Analýza výsledkov v rámci skúmaného súboru..................11
4. 1. 1 Motivácia voľby povolania...........................................11
4. 1. 2 Motivácia podnikania....................................................12
4. 1. 3 Súčasné a budúce podnikanie.....................................12
4. 2 Analýza výsledkov podľa pohlavia.......................................13
4. 3 Analýza výsledkov podľa veku..............................................14
4. 4 Analýza výsledkov podľa vzdelania......................................15
4. 5 Analýza výsledkov podľa dĺžky doby podnikania...............17
5 RIEŠENIE A ZHODNOTENIE VÝSLEDKOV PRÁCE............................19
6 ZÁVER....................................................................................................23
7 ZOZNAM POUŽITEJ LITERÁTÚRY ..................................................... 25
8 PRÍLOHY................................................................................................26

1. ÚVOD

Motto:

„ Slobodný svet ponúka možnosti osobného úspechu, ktoré mnohí ľudia akoby nevideli. Nechávajú život a jeho ponuky plynúť do stratená, nevyužívajú príležitosti, ktoré sa im naskytnú a sťažujú sa, že nemajú možnosti ... Vedieť využiť životné príležitosti a vybudovať si svoju osobnú kariéru, ktorá Vám prinesie radosť, uspokojenie a spoločnosti prospech, to chce predovšetkým otvorenú hlavu, odvahu a veľa odriekania.“

Didaktis

Historickou realitou v našej súčasnej prevratnej ekonomickej reformnej etape je, že malé súkromné podnikanie sa postupne stáva tým sektorom, ktorý je najviac schopný vytvárať nové pracovné príležitosti a ktorý môže podstatnou mierou prispieť k oživeniu nášho národného hospodárstva.

Zmena podmienok fungovania spoločnosti priniesla aj väčší priestor pre uplatnenie indivídua v oblasti podnikateľskej činnosti. Zároveň sa zvýšili nároky na osobnostné dimenzie a zodpovednosť za svoje konanie.

Táto forma podnikania vyžaduje popri oduševnení a úplnom odovzdaní sa – o nemerateľnom množstve práce ani nehovoriac – špeciálne nadanie, techniku práce a osobitný prístup.

Z toho dôvodu v tejto odbornej práci orientujeme pozornosť na hlavné charakteristiky spojené s podnikaním – na motiváciu, záujmy, potreby, predpoklady a riziká podnikania. Zameriavame sa predovšetkým na ľudí, ktorí vedia byť samostatní, preberajú vlastný osud a zodpovednosť do svojich rúk, sú nositeľmi nových myšlienok, hospodárskeho rastu i nových foriem práce. Takí ľudia vedia presadiť zmenu, prispieť k rozvoju, rozoznať potreby svojho okolia a vlastným úsilím prispieť k ich uspokojeniu.

Cieľ práce:

a)v rámci skúmaného súboru živnostníkov (fyzických osôb) zistiť vplyv motivačných činiteľov na záujem o podnikanie,
b)porovnať tento záujem o podnikanie v závislosti od pohlavia, veku, vzdelania a doby podnikania,
c)zaujať stanovisko a dať podnety k rozvoju záujmu o živnostenské podnikanie.

Problémy, ktorými sa práca zaoberá:

1.Ktoré motívy viedli živnostníkov k podnikaniu.
2.Aká je spokojnosť s vykonávanou prácou a dosiahnutými výsledkami.
3.Aká je perspektíva živnostníkov pokračovať v podnikaní.

2. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ

2. 1 MOTIVÁCIA A MOTÍV

Pojem motivácia ( motív – pohyb, duševný vznet, vášeň ) sa v súčasnej psychológii vzťahuje na všetko to, čo prežívame, po čom túžime, k čomu máme odpor, čo sa snažíme dosiahnuť, aké máme ideály a podobne. „Najvšeobecnejšie by sme mohli povedať, že pod pojmom motivácia sa zahrňuje odpoveď na otázku, prečo človek koná tak, nie inak, usiluje sa o to a nie o iné.„ ( PARDEL, 1982 )

Okrem pojmu motivácia používa sa aj termín motív. Tieto dva pojmy môžeme rozlíšiť podľa aktuálnej činnosti. „Motív je tou jednotkou, ktorú v pohnútkovej regulácii správania možno vyčleniť – uvedomiť si, a v takom prípade aj formulovať vzťahy k objektom, stanoviť program, smer na dosiahnutie cieľa.„ (PARDEL, 1982)

2. 1. 1 Motivácia činnosti

Pre človeka je príznačný vedomý obraz skutočnosti, ktorý vzniká v činnosti – či už praktickej vo „vonkajšom pláne„, alebo jej abstrakcii. „Motívom môže byť všetko, čo človeka aktivizuje do činnosti, určuje cieľ a smer činnosti, t. j. môže to byť potreby, hodnoty, myšlienky, ciele, ktoré si človek uvedomuje. Za istých okolností činnosti sa motív činnosti nemusí vo všetkých vzťahoch uvedomiť a celkom sformulovať.„ (PARDEL, 1982)

Motívy, ako vnútorné pohnútky k činnosti vznikajú na základe vnútorných potrieb, ktoré podnecujú organizmus do činnosti v istom smere. Motivácia je nielen ekonomickým, ale aj psychologickým a sociologickým pojmom. Ekonomický podstata tohto pojmu súvisí s realizáciou ekonomickej zainteresovanosti. Podstatu motivácie treba vidieť v spôsobení ekonomických záujmov jednotlivých ekonomických subjektov (štátu, podnikov, jednotlivcov). „Motivácia vystupuje ako prejav vnútorných ekonomických záujmov jednotlivých ekonomických subjektov.“  (ŠLOSÁR, 1992)

2. 1. 2 Faktory motivácie pracovníka

Motivácia:

-podnecuje činnosť (vnútorne aktivizuje konanie človeka),
-podporuje pokračovanie v činnosti (reguluje a udržuje konanie človeka)
-zameriava činnosť určitým smerom.

Podľa Papulu J. a kol. rozoznávame dve skupiny faktorov motivácie pracovníka:

a)vnútorné – napr.: - individuálne potreby
- návyky
- záujmy
b)vonkajšie – napr.: - spoločensko-ekonomické podmienky štátu
- úroveň organizácie a riadenia podniku
- charakter vykonanej práce

2. 2 ZÁUJEM

2. 2. 1 Vymedzenie pojmu záujem

Je veľmi ťažké podať vyčerpávajúcu definíciu pojmu záujem. Rôzni autori sa rozchádzajú pri definovaní a charakteristike tohto pojmu. Podľa Ďuriča L. záujem ako črta osobnosti je trvalejší vzťah jedinca k objektom a činnostiam, týka sa priamo ich vlastnosti. Pri záujme vyvoláva príjemný zážitok sám objekt alebo činnosť, ktorých sa týka.

„Záujem predstavuje výberový vzťah k objektom a činnostiam. Ak by ľudia mali rovnaký vzťah ku všetkému, bolo by zbytočné hovoriť o záujmoch. Záujem je preferovanie niečoho pred ostatným.„ (ĎURIČ L., 1977)

2. 2. 2 Záujem a činnosť

Záujem je dôležitým stimulom, motívom činnosti. Človek ma spravidla určitý záujem, ktorý ho podnecuje a povzbudzuje ku konkrétnej činnosti, k dosiahnutiu objektu záujmu, motivuje ho k činnosti. Záujem povzbudzuje k činnosti a v samotnej činnosti vzniká a prehlbuje sa. Táto okolnosť má dôležitú rolu pri voľbe povolania, plnení úloh, náplni voľného času, v učení, v kvalite a hĺbke prístupu k jednotlivým druhom činnosti a aktivít. (LINHART J., 1981)

2. 2. 3 Záujmy a schopnosti

Medzi záujmami a schopnosťami sa utvára istá rovnováha tým, že človek stráca záujem o činnosti, v ktorých nedosahuje žiadúci úspech a orientuje sa záujmovo v smere svojich predností v schopnostiach. „ Záujmy a schopnosti sa navzájom ovplyvňujú. V niektorých prípadoch môže byť záujem vedúci, primárny, v iných opačne.„ (ĎURIČ, 1977)

2. 2. 4 Záujmy a potreby

Medzi potrebami a záujmami sú rozdiely. Potreba a záujem sa líšia rozličným vzťahom k predmetu. Potreba je vždy potrebou niečoho, čo je pre organizmus nevyhnutné, teda jej vzťah k predmetu je v jeho použití na uspokojenie potreby, čo sa odráža v prianiach, túžbach a snaženiach. Pri záujme ide skôr o oboznámenie sa s predmetom. „Záujmy a potreby majú spoločné to, že patria k motivačným komponentom ľudskej psychiky.“ (PARDEL, 1977)

2. 2. 5 Záujem ako motivačný činiteľ

Každá činnosť, ak sa robí bez patričného záujmu osobnosti, je málo efektívna. Za najsilnejší motivačný činiteľ pokladáme záujem, lebo záujem tvorí jednu z najdôležitejších podmienok tvorivého vzťahu k činnosti. Záujem je špecifický psychický stav, upriamenosti osobnosti na poznávanie predmetov a javov skutočnosti.

Záujem ako jeden z motivačných činiteľov osobnosti nevystupuje izolovane, v čistej podobe, ale vždy sa viaže k istým predmetom, javom a cieľom činnosti. Záujem o činnosť podporuje iniciatívu a aktivitu, hľadanie nových spôsobov riešenia úlohy, túžbu robiť všetko lepšie. „Podnikateľskou činnosťou sa realizujú podnikateľské ciele – trvalý zdroj peňažných príjmov.“ ( ŠLOSÁR )