2.1 Držanie nástrojov

Máme k dispozícii veľké množstvo nástrojov a každý z nich má svoju vlastnú charakteristiku. Napríklad na lepšiu pohyblivosť, tenké a hrubé čiary volíme pero s oceľovým hrotom, zatiaľ čo na široké, výrazné čiary sa lepšie hodí ulík alebo štetec. Inak držíme ceruzku pri popisnej práci, pri detailoch, riadenom tieňovaní, voľnom tieňovaní a pri lineárnych stopách. Inakšie držíme uhlík pri tieňovaní veľkých plôch a pri detailoch.

2.2 Cvičenie oka

Častou chybou začiatočníkov je to, že si dostatočne nepreštudujú objekt, ktorý chcú kresliť. Preto je veľmi dôležité nájsť si čas a poriadne si daný objekt preštudovať, aby sa predišlo chybám. Dobrým spôsobom, ako si cvičiť ruku aj oko, je kresliť bez pozerania na papier. Rýchlosť vašej ruky a oka by mala byť rovnaká. Spočiatku sa výsledky vášho kreslenia naslepo môžu veľmi vzďaľovať od skutočnosti, ale treba vydržať. Intenzívne pozeranie bude schopnosť, ktorá sa vám v budúcnosti neoceniteľne vyplatí.

2.3 Základy kompozície

Kompozícia je umiestnenie objektov na ploche obrazu. Najlepší spôsob, ako sa ju naučiť, je študovať obrazy iných. Cit pre kompozíciu nadobudnete cvičením. Kompozíciu môžme umiestniť v tzv. diagonálnej línii, môžeme pracovať s centrálne umiestneným objektom, možme si kompozíciu rozdeliť na tretiny alebo pracujeme s asymetriou.

2.4 Lineárna perspektíva

Svet je trojrozmerný, ťažkosti pri zobrazení predmetov na kresbe alebo maľbe tak, aby vyzerali reálne, sú spôsobené tým, že pracujeme na dvojrozmernom povrchu, ako je hárok papiera alebo maliarske plátno. Teórie o perspektíve sú veľmi zložité, avšak treba mať na mysli tri zásady. Prvou je vedomie, že predmety vyzerajú menšie, čím sú od nás vzdialenejšie, a napokon sa zdajú také malé, že sa celkom stratia z nášho dohľadu. Druhá zásada, ktorú si treba zapamätať: zdá sa nám, že rovnobežné čiary sa smerom od nás zbiehajú. Nakoniec, keď dosiahnu bod, v ktorom sa predmety stratia z dohľadu, zdá sa, že sa celkom spájajú. Do tretice si treba zapamätať, že tvar a uhly objektu sa menia podľa toho, odkiaľ sa naň dívame.

2.5 Techniky tieňovania

Tieňovanie používame vtedy, keď chceme, aby sa stvárnený objekt javil ako trojrozmerný. Existuje veľa techník tieňovania, niektoré systémy sa predsa len zaužívali ako najvhodnejšie na určité účely.
-najjednoduchšia metóda je striedať prítlak na ceruzku alebo uhlík tak, aby čiary boli v rôznych odtieňoch sivej
-čiary kreslené uhlíkom možno zmäkčiť tieňovaním tak, že jednoducho rozmazávame uhlík prstom
-klasické tieňovanie sa zaviedlo už v 15. a 16. storočí v Taliansku. Pozostáva z nakreslenia série rovnobežných čiar v približne 45-stupňovom uhle na vykrývacej ploche. Čím sú jednotlivé čiary k sebe bližšie, tým je tieňovanie hustejšie.
-pri šrafovaní krížom kreslíte čiary krížom-krážom

3. Základné štúdie

3.1 Jednoduché geometrické tvary

Základnou úlohou kreslenia je zobraziť priestorovosť predmetov, hoci sú na dvojrozmernej ploche, musia pôsobiť trojrozmerne. Vhodným spôsobom, ako sa to naučiť je, kreslenie základných geometrických tvarov. Keď zvládnete základné tvary, môžete sa pustiť do zložitejších tvarov a objektov. Napríklad peň stromu sa podobá valcu, jablká a pomaranče sa podobajú guli, tvar kužeľa nájdeme v mnohých prírodných objektoch, kocky vidíme na budovách aj na kúskoch syra.

3.2 Obrysová kresba

Kreslenie kontúr – zobrazenie predmetov líniami a nie tieňovaním – je jednou z najzložitejších a najúspešnejších techník kreslenia. Kontúrové kreslenie sa líši od náčrtu, ktorý je jednoducho plochým, dvojrozmerným zobrazením siluety predmetu. Kontúrové kreslenie vyvoláva pocit trojrozmernosti a často obsahuje línie, ktoré vedú naprieč predmetom zobrazenia alebo po jeho obvode. Čiary, ktoré kreslíte, predstavujú rôzne okraje – vnútorné a vonkajšie – vášho objektu.