Keďže už veľmi dobre vieme, že ľudia cestujú už od najdávnejších čias – za potravou, za obchodom, za dobrodružstvom, aby zistili, čo je najbližším vŕškom alebo aby objavili nové krajiny v zámorí, mali by sme spoznať aj históriu spôsobu dopravy.
Spočiatku chodili pešo alebo jazdili na zvieratách, ale už v predhistorických časoch zostrojili jednoduché člny a kolesové vozidlá používali už pred 5000 rokmi. Tieto spôsoby dopravy sa v priebehu tisícročí postupne zdokonaľovali. Stavitelia člnov vynachádzali lepšie plachetnice a spôsoby riadenia lodí; vyvinuli sa rozličné druhy vozíkov a vozov na pozemnú dopravu. Tieto zmeny prichádzali pomaly, ale mali ďalekosiahly účinok. Napríklad dokonalejšie plavidlá umožnili Vikingom podniknúť prvé ďaleké výskumné cesty a preplávať Atlantik pri hľadaní nových území, na ktorých by sa mohli usadiť. V 15. a 16. storočí zase európski výskumníci na najnovších lodiach prekonávali obrovské vzdialenosti, niektorí na plachetniciach dokonca oboplávali svet. Ale len málo ľudí cestovalo tak ďaleko. Väčšina sa vzďaľovala iba do svojho bezprostredného okolia, a ak sa vydali na veľké vzdialenosti, bola to cesta zdĺhavá, obťažná a nebezpečná.

Až v 19. storočí nastala zmena, ktorá nadobro zmenila dopravu. V Európe bola vyvinutá železnica, ktorá sprístupnila rýchlu a bezpečnú pozemnú dopravu mnohým ľuďom. Železnice umožnili aj rýchlejšiu a účinnejšiu prepravu tovarov, než bola kedykoľvek predtým, čím sa stali ľudia menej závislými od potravy a iných vecí vyrobených v blízkosti ich domova. Do začiatku 20. storočia prišlo k ďalšiemu skoku vo vývoj dopravy. Na cestách sa objavili prvé automobily a vo vzduchu prvé lietadlá. Svet sa zdal zrazu menší a tempo zmien sa zrýchlilo. Autá zlacneli a boli dokonalejšie; lietadlá sa zväčšili a zrýchlili; zaoceánske lode sa stali prepychovejšími a nákladné lode väčšími. V každej oblasti dopravy sa vyrábali výkonnejšie a účinnejšie motory, zvyšovalo sa pohodlie a bezpečnosť. V dnešnom rozvinutom svete vlastní mnoho rodín aspoň jedno auto a pravidelná letecká doprava je samozrejmosťou. Roku 1961 ohromili svet Rusi vyslaním prvého človeka do kozmu. Koncom 60. rokov 20. storočia kráčal človek po Mesiaci a v nasledujúcom desaťročí smerovali kozmické satelity ďaleko do solárneho systému. V leteckej doprave prekonalo nadzvukové dopravné lietadlo Concorde vzdialenosť medzi Londýnom a New Yorkom za tri a pol hodiny. V budúcnosti sa môže doprava na zemi a na mori ešte zrýchliť vďaka projektom rýchlejších vlakov, automobilov a lodí. Vlády a výrobcovia sa snažia o zvýšenie efektívnosti dopravy, aby sa na cestovanie nespotrebúvalo toľko cenných svetových zdrojov. Existujú už veľmi zaujímavé pokusné lode a autá poháňané slnečnou

Energiou a mnoho vedcov dúfa, že palivové články, ktoré sa dnes používajú v niektorých kozmických lodiach, budú jedného dňa zabezpečovať tichú, účinnú, nízkoenergetickú pohonnú silu pre mnoho iných vozidiel. Konštruktéri zároveň prichádzajú s novými návrhmi na výrobu aerodynamickejších automobilov, vlakov, člnov a lietadiel s cieľom znížiť odpor, a tým dosiahnuť vyššiu rýchlosť pri nižšej spotrebe paliva. Výsledné vozidlá sú výkonnejšie a často majú aj nápaditý vzhľad.
Na kolesách: Dávno pred vynálezom motorového vozidla existovalo množstvo dopravných prostriedkov – kočiare, dostavníky, dvojkolesové drožky a iné povozy. Na hrboľatých cestách bolo cestovanie nepohodlné, ale bolo možné. Keď bolo na konci devätnásteho storočia vynájdené auto, objavila sa aj snaha zakázať ho alebo obmedziť jeho rýchlosť tak, aby neplašilo kone. Vtedajšie zákony dokonca vyžadovali, aby niekto pred autom kráčal mávajúc červenou zástavkou, hoci sa to niekedy dalo ťažko uplatniť. Auto však získavalo na popularite. Roku 1908 otvorilo prvé sériovo vyrobené auto, americký Model T Ford, vyhliadky na lacnú dopravu pre každého. Len do roku 1922 sa vyrobili 2 milióny Modelov T a do roku 2000 sa vyrábalo 35 miliónov áut ročne.
Čo je to vlastne auto? Koleso bolo vynájdené pred viac ako 5000 rokmi, ale auto je tu len asi 100 rokov. V takom krátkom čase však toto vozidlo výrazne zmenilo spôsob nášho života a dopravy. Ako by sme si poradili bez tohto šikovného dopravného prostriedku, ktorý sa vyvíjal od jednoduchého koča bez koní až po technicky vyspelý cestný stroj?

Časti automobilu: Takmer všetky automobili majú štyri kolesá, z ktorých každé ma perovanie a tlmič nárazov. Motor je obyčajne vpredu a namontovaný bočne. Poháňa len predné kolesá. Trup automobilu je vyrobený z ocele, hliníka alebo z plastu. Nachádza sa sa tu i reflektor, kapota, nárazník, chladič, motor, ventilátor, smerové svetlo, výfuk, stĺpik riadenia, volant, brzdový kotúč, batožinový priestor, tlmič vnútri pružiny, vzduchový filter, rozdeľovač, kábel sviečky. Dnes existujú autá najrozmanitejších tvarov a veľkostí – sedemmiestnych osobných vozidiel po dvojmiestne športové kabriolety. Malé kompaktné vozidlá sú určené na dopravu v meste, kým terénne vozidlá prejdú aj po neupravenom povrchu.

Typy pneumatík: Všetky pneumatiky sú kruhové a čierne. Štandardné pneumatiky majú určité ryhovanie, ktoré zaručuje bezpečnú jazdu po mokrej vozovke, terénne verzie sú hlboko ryhované kvôli lepšiemu záberu v blate. Staré pneumatiky boli veľmi úzke a mali malý záber.
Aerodinamika (prúdenie vzduchu): Konštruktéri a odborníci na motory používajú na skúšanie aerodynamiky automobilu špeciálne tunely. Do tunela sa vháňa prúd dymu; tento prúd obteká automobil a ukazuje, či má hladký tvar s nízkym trením (odporom), čo znamená vyššiu rýchlosť pri menšej spotrebe. Aerodynamické štúdie sa využívajú aj na zvýšenie stability automobilov pri jazde.

Pred motormi: Doprava sa veľmi uľahčila po tom, čo ľudia objavili výhody kotúľania oproti šmýkaniu. Už 3000 rokov pred naším letopočtom zapriahali skrotené zvieratá, aby ťahali vozy, ktoré sa v priebehu storočí zdokonaľovali. Pokúšali sa využiť plachty a dokonca naťahovacie hodinové mechanizmy, ale najčastejšie boli volské záprahy.
-Čínsky fúrik: používali sa najprv v Číne okolo r. 200 nášho letopočtu. Odlišovali sa od moderných záhradných fúrikov, lebo mali náklad nad kolesom a nie za ním, čo uľahčovalo zdvíhanie. Niektoré fúriky mali dokonca pomocné plachty. Ich dĺžka bola 1,5 m, bola vyrobená z dreva s tkaninovou plachtou, max. rýchlosť dosahovala 4 km/h.

-Voz s volským záprahom: po vynájdení kolesa sa sane zmenili na jednoduché vozíky. Okolo roku 1100 sa tieto vozíky používali na poľnohospodárske práce s volským záprahom. Jeden vozík mohol naraz odviezť oveľa viac produktov ako nejaké vozidlo kedykoľvek predtým. Jeho dĺžka bola 3 m, bola vyrobená z dreva, jej max. rýchlosť bola 5 km/h.
-Rímsky vozík: ťahali dva, tri alebo štyri kone a jeden alebo dvaja cestujúci v nich obyčajne stáli. Rímska armáda ich používala na presun kopijníkov a lučištníkov. Bojové vozíky mali na kolesách pripevnené ostré čepele. Veľmi populárne boli preteky vozíkov. Vznikla v Itálii okolo r. 200 pred n. l., jej dĺžka bola 4,2 m, bola vyrobená z dreva a dosahovala rýchlosť 24 km/h.
-Šliapací koč: tento samopoháňaný koč bol jedným z mnohých pokusov o nahradenie zvieracieho záprahu. Bol ovládaný povrazom a hnaciu silu zaobstarával muž ,,kráčajúci“ na šľiapacom kolese, ktoré otáčalo zadnú nápravu. V skutočnosti by bolo bývalo ľahšie vozidlo tlačiť;tento prostriedok neuspel.
-Dostavník Concorde: od r. 1802 mohli Američania cestovať 1900 km z Bostonu do Savannah so zastávkami na rozličných kočoch. Najznámejší takýto dostavník bol Concorde, z ktorého sa vyrobilo takmer 4000 kusov. Pasažieri sedeli vnútri, kočiš a ozbrojený povozník vpredu a batožina bola navrchu koča. Kožené perovanie bolo pohodlnejšie a so šiestimi koňmi sa dosahovala vyššia rýchlosť. Vznikla v USA v r. 1830, jej dĺžka bola 3,7 m a bola vyrobená s dreva s koženým perovaním a mala kovové spevnenie. Jej max. rýchlosť bola 24 km/h. Vedela prepraviť 6 + 2 osoby.

-Hansomova drožka: túto ľahkú a elegantnú dvojkolesovú drožku vynašiel John Hansom. Vo viktoriánskom Londýne bola bežným zjavom. Kočiš stál hore vzadu a mohol sa rozprávať s cestujúcimi cez okienko v streche. Vpredu boli sklápacie dvere a nad dvoma kolesami lavicové sedadlá. Vznikla vo Veľkej Británii v r.1834, jej dĺžka bola 1,8 m a bola vyrobená z dreva a kolesá so železnými obručmi, dosahovala max. rýchlosť 10 km/h a vedela prepraviť 2 osoby plus kočiša.
-Krytý voz: vozy kryté plachtou boli obytnými a sťahovacími vozmi v polovici 19. storočia. Okolo 55 000 amerických osadlíkov v nich putovalo na západ, často v skupinách nazývaných vozové vlaky. Drevená konštrukcia mohla uniesť niekoľko ton a obyčajne ju ťahali voly alebo mulice – často v šesťčlennom záprahu. Tieto vozy denne prešli len asi 30 kilometrov.

Prvé automobily: Roku 1769 zostrojil francúzsky dôstojník Nicholas Cugnot prvé samohybné parné vozidlo traktor na ťahanie armádnych kanónov, ale toto vozidlo sa rozbilo nárazom do múra. Asi o 100 rokov neskôr vyvinuli Karl Benz a Gottlieb Daimler jednoduchý vozík s benzínovým motorom. Prvé autá boli nespoľahlivé a dosahovali rýchlosť len 15 km/h. Jednako tieto ,,koče bez koňa“ dokázali predbehnúť konské povozy a čoskoro sa objavili prvé moderne vyzerajúce automobily s motormi namontovanými vpredu.
Účelové stroje: Niektoré kolesové vozidlá sa len ťažko dajú zaradiť do istej skupiny. Sú väčšie, ťažšie, vyššie, dlhšie alebo rýchlejšie ako ktorékoľvek iné. Niektoré sú akoby pričapené na cestu, opatrené širokými kolesami a silným pretekárskym motorom. ,,Natiahnuté“ limuzíny majú zvláštny podvozok, aby si mohli cestujúci ľahnúť, sledovať televíziu a pochutnávať si na veciach z chladničky a baru. Niektoré sú určené na šport, iné na prevoz dôležitých osôb (sú odolné voči strelám a bombám) a niektoré zas na vytvorenie rýchlostného alebo vytrvalostného rekordu.

Luxusné automobily: Prvé luxusné automobily sa vyrábali ručne z najjemnejšieho dreva a boli aj ručne zafarbené, vybavené tapetovanými sedadlami, kobercami a záclonami, čo bolo odrazom luxusu ich predchodcov, kočiarov ťahaných koňmi. Dvadsiate roky 20. storočia boli svedkom vrcholu zručnosti výrobcov limuzín pre kráľovské kruhy a filmové hviezdy, ktoré si žiadali kožené sedadlá, palubnú dosku z orechového dreva a dokonca pozlátenie či postriebrenie. Trh s luxusnými autami pokračuje dnes takými prvkami, ako sú konzoly pre multimédiá a navigačné systémy kozmického veku.
Ľudové vozidlá: Mnohé najstaršie automobily mohli odviezť štyroch ľudí, ale ich cena bola pre priemernú rodinu príliš vysoká. Až keď Henry Ford uviedol do sériovej výroby svoj slávny Model T, stal sa rodinný motorizmus reálnou možnosťou. Odvtedy je tento typ automobilu s množstvom sedadiel a dvier nesmierne populárny, mnohí výrobcovia si tvrdo konkurujú, aby ovládli trh. Dnes sú ,,ľudové vozidlá“ veľmi v móde, najmä vo väčších rodinách, ale po autách stredných rozmerov je ako vždy rovnaký dopyt.

Malé automobily: majú malé motory, malú spotrebu, a preto je ich prevádzka lacnejšia. Pre svoju veľkosť sú ideálne na manévrovanie v hustej mestskej premávke a na parkovanie v stiesnených priestoroch. Okolo roku 1950 začali tento trend trojkolesové ,,bublinové autá“ s motorom vzadu, ale až príchod typu Fiat 500 a Mini koncom 50. rokov vydláždil cestu rozmachu malých vozidiel. Neskoršie modely, ako Renault 5 a Clio alebo Volkswagen Polo a Golf, pokračovali v popularite malých autíčok (kompaktov).
Športové automibily: Športové vozidlá sú konštruované tak, aby dosiahli zrýchlenie z 0 na 100 km/h za niekoľko sekúnd, a niektoré dosahujú rýchlosť až 300 km/h. Hoci sú tieto rýchlosti vysoko nad zákonnými cestnými obmedzeniami, ľudia majú radi vzrušenie z ovládania takýchto silných strojov, najmä v porovnaní s rodinnými automobilmi, ktoré sú ťažšie, pomalšie a menej reagujú na rýchle obrátky alebo plyn. Typické športové automobily sú dvojsedadlové a vybavené mäkkou plátennou strechou, ktorú možno zvinúť.

Terénne vozidlá: Prvým terénnym automobilom bolo vozidlo General Purpose (viacúčelové), skrátené na Gpa a známe pod prezývkou ,,Jeep“. Preslávilo sa v čase druhej svetovej vojny (1939-1945) ako dopravný prostriedok americkej armády. Jeho silný motor, štvorkolesový náhon(predchádzajúce automobily mali len dvojkolesový náhon) a široké, hlboko ryhované pneumatiky umožňovali vojsku ísť púšťou, ľadom blatom a iným ťažkým terénom. Po vojne začali ľudia používať džípy a podobné autá na rekreačné a poznávacie cesty. Dnešné džípy sú oveľa pohodlnejšie, majú kožené sedadlá a klimatizáciu.
Autobusy: Niektoré z prvých autobusov boli vlastne dvojpodlažné ,,električky“ ťahané koňmi: premávali po uliciach po koľajniciach. Autobusy poháňané motorom a trolejbusy sa objavili až počiatkom 20. storočia. Väčšina dnešných autobusov má vlastný motorový pohon, kým trolejbusy sú napájané elektrinou zo závesných sietí. Diaľkové autobusy majú osvetlenie nad jednotlivými sedadlami, zariadenie na reguláciu vzduchu, sklápacie sedadlá a sú vybavené toaletami.
Pedálový pohon: Väčšina moderných bicyklov je založená na princípoch starších ako 150 rokov. Prvý pedálový bicykel bol velocipe z roku 1865, ktorý zostrojil Michaux vo Francúzsku. Bol veľmi ťažký a hrubé železné obruče spôsobovali, že jazda na ňom bola sprevádzaná otrasmi, takže dostal prezývku ,,kostitras“. Dnes sú niektoré bicykle také ľahké, že sa dajú zdvihnúť jedným prstom. HPV (human powered vehicles – vozidlá poháňané človekom) sú tiež poháňané pedálmi, ale jazdec je opretý o sedadlo s operadlom a riadi pákou.

Motocykle: sú dvojkolesové vozidlá s motorom, vodič sedí rozkročmo ako na bicykli. Niektoré majú tretie koleso a na ňom vozík pre spolujazdca. Mopedy sú motocykle s nižšou výkonnosťou, opatrené pedálmi na pomoc motoru. Existujú cestné aj terénne motocyklové preteky (motokros).

Na vode: Člny a lode sú najrozmanitejšie zo všetkých druhov dopravných prostriedkov – ich podoby siahajú od člnov dlhých len niekoľko metrov po obrovské tankery, ktoré sú také dlhé, že prechádzka z jedného konca po druhý zaberie viac ako päť minút. Tieto prostriedky plnia rôzne úlohy, od vojnových až po windsurfing.

Najstarším člnom bolo kanoe, vyhĺbené v kamennej dobe do kmeňa stromu. Potom prišli veslá a plachty, nasledovala para a benzínové motory. Dnes sú lode poháňané prúdovými motormi alebo slnečnou energiu – rýchlostný rekord na vode sa v súčasnosti pohybuje okolo 511 km/h (317 míľ/h).
Luxusné dopravné lode: prevážajú dovolenkárov do exotických prístavov na celom svete. Tieto lode neboli nikdy také populárne ako dnes. Napríklad Queen Mary 2 spoločnosti Cunard, ktorá má byť spustená na vodu roku 2003, odvezie 2800 cestujúci rýchlosťou 55 km/h (34 míľ/h) s ekologickým pohonom – plyn/dieselová turbína. Bude päťkrát dlhšia ako prvá parná loď spoločnosti Cunard, Britannia