- Včela severná je pomerne veľká, ale má krátke končatiny aj cuciak. Pancier má prevažne tmavý, tmavohnedý. Jej domovom je stredná a severná Európa. Je usilovná a vytrvalá. Matky sú farby tmavohnedej až skoro čiernohnedej. Robotnice sú tiež tmavé a bez žltých pásikov na brušku. Trúdy sú skoro čierne. Táto včela je mierne rojivá. Je prispôsobená drsnému severskému podnebiu.
- Včela norická - Kranská. Je jasnejšej farby, obrvy má sivé a staršie včely majú žlté pásiky, najmä prvý pásik je žltkavý. Je rozšírená od východných Álp cez Čechy, Moravu a Karpaty do nížin obklopených Karpatmi a na juhu až po Balkánske pohorie. Farbu nemá jednotnú, ale prevláda u nej tmavá farba. Veľkosť včely závisí od výšky polohy. Vo vysokých polohách je väčšia. Končatiny má tým väčšie, čím v nižšej polohe žije. Je krotká a usilovne zbiera med. Pri práci v úli je pokojná, sedí na pláste.
- Včela talianska - Italka. Jej domov je Taliansko. Jej chitín má jasnožltú farbu. Veľkosťou, tvarom a povahou je veľmi blízka včele norickej. Krúžky na brušku má žlté. Niektoré jej kmene sú celkom žlté, okrem tergitu (chrbtovej šupinky) posledného krúžku. Chĺpky má tiež žltkasté. Je to včela energická, vynachádzavá, ale je prispôsobená životu v miernejšom podnebí. Američania ju priniesli do svojich krajín a tam našla druhý domov.
- Včela kaukazská žije na Kaukaze. Vyskytuje sa tam v niekoľkých variantoch. Chitín má rozmanite sfarbený. Sú druhy jednotne sfarbené, ale i také, ktoré majú 1.-3. krúžok bruška červenožltý. Je pokojná, usilovná a má pomerne dlhý cuciak. Je rojivá. Oproti iným včelám, ktoré majú 10-30 materských buniek táto včela má 100 až 200 materských buniek. Strpí aj niekoľko matiek, ktoré pokojne pracujú jedna vedľa druhej.
- Ďalšie druhy včiel: egyptská, sírska, africká, cyperská. Sú to menej známe druhy včiel.
STAVBA TELA VČELY MEDONOSNEJ
Stavba tela dospelej včely sa podobá stavbe tela ostatného hmyzu. Pozostáva z hlavy, hrude a bruška. Liahne sa z vajíčka vyvinutý už do konečnej podoby. Po vyliahnutí už nerastie. V ďalšom raste mu bráni chitínový pancier, ktorým je chránené celé telo včely. Chitínový pancier plní úlohu kostry. V každej časti tela včely sú životne dôležité orgány. Sú to: hlava, oči, tykadlo, nervová sústava, ústne orgány, cuciak, hltanová žľaza, hruď, nohy, krídla, bruško, tráviace orgány, medový vačok a česlo, žalúdok, výkalový vak, žihadlo a jedová žľaza, včelí jed, voskotvorné žľazy, vôňová žľaza, srdce, tukové telieska, dýchací systém, rozmnožovacie ústrojenstvo: matka a trúd.
Hlava má pri pohľade spredu tvar trojuholníka. Na prednej strane je plochá. S trupom je spojená tenkým, kašovitým, po-hyblivým krkom, cez ktorý prechádzajú otvorom na zadnej časti hlavy do trupu pažerák, nervy, cievy a vývody žliaz. V hlave sú umiestnené zmyslové orgány, telesné orgány a žľazy.
Oči má včela dva druhy. Tri jednoduché na vrchnej strane hlavy a dve zložité umiestnené po stranách. Jednoduché oči registrujú svetelné podnety. Zloženými očami si včela vytvára obraz. Včely vnímajú aj polarizované svetlo. Zložené oči tvorí množstvo jednoduchých očí a každé z nich zaberá malý kúsok zor-ného poľa. Včela nevidí dostatočne ostro. Oko robotnice pozostáva z 3000 jednoduchých očí a oko trúda asi zo 6500 očí. Oko včely vníma málo farieb. Ultrafialové žiarenie vidí včela najostrejšie. Hlavné farby sú pomarančová, žltá, zelená, modrozelená, modrofialová, ultrafialová. Včela vidí najostrejšie žlté a modré kvety. Kvety rozlišujú podľa tvaru. Najlepšie si zapamätajú členité, bohato tvarované kvety.
Tykadlo je na prednej strane hlavy. Sú to dva výčnelky. O hlavu sú prichytené dvomi mäkkými membránami. Reagujú na vô-ňové a dotykové podnety. Včely majú dobre vyvinutý hmat a čuch.
Nervová sústava je vybudovaná tak, aby vyhovovala životu včelstva. Telo včely je chránené pevným chitínovým pancierom a preto sa vyvinulo množstvo vlasov spojených so zmyslovou bunkou, ktoré sú citlivé aj na najmenší dotyk. Vlasy sú pohyblivé. Ústredná nervová sústava má jednoduchú stavbu. Mozog je umiestnený v dutinách hlavy, hrude a bruška. Nervové uzly sú spojené so svalmi. Impulzy ústredná nervová sústava hneď prepracuje a odovzdáva pohybovým orgánom.
Ústne orgány sú umiestnené po oboch stranách ústneho otvoru na spodnej časti hlavy a prechádzajú do cuciaka. Ústnymi orgánmi včela spracováva vosky, peľ, žuje nimi potravu a vykonáva všetky úkony v úli. Nemôže však nimi prehryznúť šupku ovocia. Horné čeľuste matky sú väčšie ako čeľuste robotníc. Matka má na dolnej vnútornej časti hryzadiel silný zubovitý hrot.
Blízko ústnych orgánov je mandibulárna žľaza. Robotniciam slúži na vylučovanie sekrétu, na zmäkčovanie vosku. Trúdy túto žľazu nemajú a matky ju majú výrazne vyvinutú. Produkujú v nej feromón zvaný materská látka, ktorým matky poznačia každého príslušníka úľa.
Cuciak slúži na nasávanie nektáru, medovice, medu a vody. Skladá sa z viacerých častí, napr. z jazyka. Cuciak sa dá zatiahnuť. Má rôznu dĺžku. Maximálna dĺžka je 7 mm.
Hltanové žľazy sú dve. Majú ich len robotnice. Sú to dve vetvičky viackrát esovite ohnuté. Sú umiestnené po bokoch dutiny v hlave. Tvorí sa v nich materská kašička, ktorou robotnice kŕmia larvy.
