JEDNOTLIVÉ POHLAVNÉ FORMY VČIEL A ICH FUNKCIA

Včelstvo je samostatná biologická a hospodárska jednotka, s prísne zavedenou deľbou práce. Zahrňuje včely, včelie dielo so zásobami a úľ. Čeľaď pozostáva z matky, robotníc, trúdov a plodu. Všetky zložky navzájom závisia a nemožno ich oddeliť.

Matka je samička včely medonosnej, ktorá má dobre vyvinuté pohlavné orgány. Od podstatne menších robotníc sa líši na prvý pohľad. Je dlhá 20 až 25mm, jej hmotnosť po vyliahnutí je okolo 0,25g. Od robotnice sa líši nielen veľkosťou, ale aj tým, že nemá zbieracie orgány, peľové košíčky, voskotvorné a hltanové žľazy. Na prácach v úli sa nezúčastňuje. Sústavne sa o ňu musia starať robotnice, ktoré ju kŕmia kašičkou, čistia a vnímajú jej prítomnosť.

Vývoj matky je na začiatku taký istý ako vývoj robotnice. Rozdiel je len v tom, že larvička matky dostáva od začiatku až do konca larválneho vývoja vo veľkom množstve kŕmnu kašičku bohatú na bielkoviny. Pri príprave na rojenie, prípadne pri tichej výmene, položí matka na dno materskej misky, ktorá má polguľovitý tvar, oplodnené vajíčko. Materské misky stavia včelstvo najčastejšie na okraji plástov. Po položení vajíčka do materskej misky vystaví včelstvo z materskej misky materskú bunku, ktorá má žaluďovitý tvar. Z vajíčka sa po troch dňoch vyliahne larvička, ktorá rýchlo rastie a za 5 dní zaplní materskú bunku. Na konci larválneho vývoja robotnice bunku zaviečkujú, larva sa zakukľuje a kukla sa premieňa na dospelý hmyz. Štádium kukly trvá 8 dní. Matka sa liahne na 16. deň od položenia vajíčka. Vyhryzie na viečku kruhovitý otvor, viečko bunky a materský plod usmrtí žihadlom. Ak sa v úli vyliahne súčasne viac matiek, nastane medzi nimi súboj, pri ktorom jedna z nich, spravidla slabšia hynie. Niekedy býva poranená i víťazná matka a stávajú sa dokonca aj prípady, že v súboji zahynú obidve. Na 2. - 4. deň po vyliahnutí matka vychádza na orientačné prelety. V tom čase dospieva a stáva sa rujnou. Ak je v nasledujúcich dňoch pekné počasie, spári sa s trúdmi a viac úľ neopúšťa. Na tretí deň po spárení začína matka klásť oplodnené vajíčka. Matky najintenzívnejšie kladú vajíčka v lete. Na vrchole vývoja včelstva kladú matky denne až 2500 vajíčok, ktoré sú ťažšie než ony samé. Kvalitné matky nakladú ročne okolo 200 000 vajíčok. Matka kladie oplodnené a neoplodnené vajíčka. Z oplodnených vajíčok sa liahnu robotnice a matky, z neoplodnených trúdy. Matka žije 3 - 5 rokov. Ku koncu života už kladie menej vajíčok.

Robotnice tvoria vo včelstve najpočetnejšiu skupinu. Sú to samičky včely medonosnej, ktoré majú zakrpatené pohlavné orgány, a preto sa nemôžu spáriť s trúdmi. Robotnice merajú 12 – 14 mm a ich hmotnosť dosahuje okolo 100 mg. Liahnu sa z oplodnených vajíčok v robotničích bunkách, ktorých býva na 1 dm2 plástu približne 400. V čase zimného pokoja je v úli 10 000 - 20 000 robotníc a v čase hlavnej znášky 30 000 - 50 000. Podľa počtu robotníc hodnotíme hmotnosť včelstva. Robotnice vykonávajú všetky práce v úli a mimo neho. Robotnica sa liahne z oplodneného vajíčka na 21. deň od jeho položenia do bunky. V každej bunke je spravidla len jedno vajíčko. Trúdice sú robotnice, ktoré včely pri strate matky alebo pred rojením kŕmia kŕmnou kašičkou. Vplyvom tejto vysokokvalitnej potravy im začnú pracovať vaječníky – stavajú sa trúdicami, trúdice ich kladú prevažne na steny buniek.

Z vajíčok, ktoré matka položí do robotničích buniek, sa na 4. deň vyliahnu larvy. Larvy kŕmia včely dojčičky v prvých troch dňoch kŕmnou kašičkou, potom až do zakuklenia dostávajú potravu zloženú z kŕmnej kašičky, medu, peľu a vody. Vplyvom prechodu na menej hodnotnú potravu sú pohlavné orgány robotníc zakrpatené a ich vývoj sa v porovnaní s vývojom matky predlžuje. Po 6 dňoch larválneho vývoja včely bunku zaviečkujú a larva sa zakukľuje. V štádiu kukly, ktorá trvá v optimálnych tepelných podmienkach 12 dní, prebieha premena na dospelý hmyz. Na 21. deň od položenia vajíčka dospelá včela prehryzie viečko a vyjde z bunky. Po vyliahnutí má mladá včela - mladuška svetlosivé zafarbenie, je slabá a nemotorná. Včely kŕmičky jej ponúknu med, alebo sa ho nacicia sama z najbližšej bunky so zásobami. Po 2 – 3 hodinách zosilnie natoľko, že začína pracovať. V prvých troch dňoch je čističkou. Čistí bunky, do ktorých bude matka klásť vajíčka alebo robotnice nektár, medovicu a peľ. Na 4. deň sa mladuška stáva kŕmičkou. Kŕmi štvordňové a staršie larvičky kŕmnou kašičkou, medom, peľom a vodou. Pri šesťdňovej robotnici sa zvyšuje sekrečná činnosť hltanových žliaz uložených v hlave, stáva sa dojčičkou. Kŕmnou kašičkou, ktorú produkujú jej hltanové žľazy, kŕmi mladé larvičky od ich vyliahnutia až do troch dní života. Na 12. deň sa začne činnosť voskotvorných žliaz, ktoré má robotnica na šupinkách bruška, stáva sa staviteľkou. Stavia včelie dielo. Na 18. deň života sa stáva strážkyňou - stráži letáč a robí orientačné prelety. Na 21. deň sa stáva lietavkou – nosí vodu, nektár, medovicu a peľ. Vodu, nektár a medovicu prináša v medovom vačku uloženom v prednej časti bruška a peľ v peľových košíčkoch umiestnených na 3. páre nôh. Lietavkou ostáva robotnica až do konca života. V období výdatnej znášky sa deľba práce značne mení. Za znáškou vyletujú len včely staršie ako 21-dňové a veľká časť mladušiek je zamestnaná tým, že odberá prinesený nektár a ukladá ho do buniek.

V období intenzívnej činnosti žije robotnica 30 – 40 dní a v období bez znášky podstatne dlhšie. Dĺžka života robotníc závisí od výživy a práce. Ak robotnice dostávajú v období larválneho vývoja potravu bohatšiu na bielkoviny, ako včely jesennej generácie, žijú niekoľkonásobne dlhšie než včely v období rastu včelstiev, ktoré sa vzhľadom na veľké rozlohy plodu živia potravou chudobnou na bielkoviny. Na včely letnej generácie pôsobí negatívne aj práca.

Trúd je samec včely medonosnej. Meria 15 – 17 mm a váži okolo 200mg. Trúd sa liahne z neoplodneného vajíčka, ktoré mat-ka kladie do trúdej bunky odlišujúcej sa od robotničích buniek veľkosťou. Trúdie bunky sú väčšie než robotničie a na 1 dm2 trúdieho diela pripadá priemerne 270 trúdích buniek. Trúdy žijú spravidla len v letnom období. Ich počet veľmi kolíše. Vo včelstve ich môže byť niekoľko sto až niekoľko tisíc, ale aj pri prerušení znášky v dôsledku dlhšie trvajúceho priaznivého počasia včely trúdy z úľov vyženú. Z týchto trúdov prezimujú len ojedinelé jedince. V úli nevykonávajú trúdy nijakú prácu. Nevyhľadávajú si potravu, ale sú odkázané na zásoby v úli. Trúdy nemajú žihadlo ani zbieracie ústroje. Chýbajú im aj voskotvorné a hltanové žľazy. Pretože trúdy konzumujú značné množstvo zásob, ich počet v úľoch obmedzujeme tak, že vo včelstvách nechávame len niekoľ-ko dm2 plástu s trúdími bunkami. Ich prítomnosť však vo včelstve priaznivo vplýva na pracovné úsilie robotníc. Trúdy sa stávajú rujnými na 8. – 15. deň po vyliahnutí. Ich jediným poslaním je oplodniť matku. Z úľov vyletujú najčastejšie v poludňajších hodinách, keď je najteplejšie.