OBSAH

Úvod...........................................................1
Včelárstvo...................................................2
Plemená včiel..............................................3-4
Stavba tela včely medonosnej.......................5-8
Vzťah medzi včelstvom a prostredím..............9
Vzájomný vzťah medzi pohlavnými formami...10
Jednotlivé pohlavné formy včiel a ich funkcia..11-13
Včelie produkty............................................14-16
Historický vývoj obydlia včiel.........................17
Použitá literatúra..........................................18
Záver..........................................................19

ÚVOD

Človek chová včely už veľa stáročí ako úžitkové zvieratá. No napriek tomu sa včely nestali domácimi zvieratami, ako napr. pes. Charakteristickým znakom domácich zvierat je totiž skutočnosť, že im hospodár zabezpečuje obydlie, potravu a podľa potreby ich vie rozmnožovať. Včelár síce zabezpečuje aj pre včely obydlie – úly, čiastočne reguluje rozmnožovanie, ale nezabezpečuje im potravu. Včely zhromažďujú med a peľ ako zásoby na zimné obdobie a človek im tieto zásoby odoberá. Odobraté zásoby nahradzuje stráviteľnejším cukrovým sirupom. Včely musia zbierať svoju potravu – nektár a peľ v kvetoch, pričom plnia základnú úlohu, ktorú majú v prírode, t. j. opeľujú hmyzomilné rastliny.

VČELÁRSTVO

Včelárstvo je v našom poľnohospodárstve uznávaným činiteľom. Význam včelárstva stále rastie lebo pomocou neho dosahujeme vyššie úrody poľnohospodárskych plodín a zvýšenú produktivitu lesného hospodárstva. Máme však nedostatok včelstiev a ško- lených včelárov. Všetci zainteresovaní pracovníci musia poznať včelu, včelstvo, úlohy včely v prírode a v poľnohospodárstve. Potrebujeme veľa mladých včelárov. Naše hospodárstvo by malo využiť všetky výhody, ktoré mu včely poskytujú. Zavčelenie jednotlivých oblastí by malo byť maximálne. Každý včelár musí:
a) poznať a ovládať prirodzenú povahu včely, jej životné prostredie, toto prostredie zámerne meniť a prispôsobovať ho našim cieľom;
b) neustále poznávať zákonitosti včelárenia a poznané zákony správne využívať;
c) učiť sa poznávať aj najvzdialenejšie dôsledky včelárenia a predchádzať prípadným škodlivým vplyvom.

PLEMENÁ VČIEL

Včely patria medzi blanokrídly hmyz a do kmeňa článkonožcov. Medonosné a spoločenské včely sa delia na 4 druhy: včela zlatá, včela indická, včela kvetná, včela medonosná.

Včela zlatá je najväčšia, nazývajú ju aj včela obrovská. Je veľká ako matka našej včely medonosnej. Jej robotnice sú väčšie ako robotnice včely medonosnej, ale trúdy sú menšie než robotnice. Žije v Indii a na susedných ostrovoch. Má sýtožltú farbu. Stavia iba jeden plást v chránených priestoroch, najčastejšie v korunách stromov vo výške 30-40 metrov. Bunky sú šesťboké. Plást dosahuje okolo 100cm šírky a 65cm dĺžky. Slúži na plodovanie a ukladanie zásob. Včela zlatá sa nedá hospodársky využiť.

Včela indická je príbuzná včele medonosnej, je však trochu menšia. Žije v Indii, Číne, Japonsku a priľahlých oblastiach Sibírie. Má odlišnú stavbu plástov umiestnených vedľa seba v puklinách skál a dutinách stromov. Jej hospodárske využitie je pomerne nízke.

Včela kvetná je najmenšia. Žije v Ázii a len na rovinách. Stavia si len jeden plást. Plást je 26cm dlhý a 20cm široký. V pláste je 1400 medných, 7000 robotníčiek a 300 trúdích buniek. Plásty si pripevňuje na tenké konáriky kríkov a stromov. Buduje si osobitné materské bunky, ktoré visia po obvode plástu. Nedá sa hospodársky využiť.

Včela medonosná je rozšírená na celom svete. Jej pôvodná vlasť je Európa, India a Afrika, kým do ostatných častí sa dostala pomocou chovateľov. Podľa farby, tvaru a vnútornej povahy sa včela medonosná delí na druhy: včela severná, včela norická, včela talianska, včela kaukazská.