Vlastná práca

Futbal patrí medzi najobľúbenejšie a najrozšírenejšie kolektívne hry na celom svete. Pre-šiel zložitým vývojom a získal si popularitu všetkých vrstiev obyvateľstva vo väčšine krajín. Futbal kladie vysoké nároky na pripravenosť hráčov v oblasti pohybovej kultúry, v precíznosti ovládania lopty, vo zvládnutí kolektívnych akcií, ale nesmieme zabudnúť aj na myslenie, pretože hráč sa musí rozhodnúť v momente sekundy. Nie je len fyzickou záťažou na človeka, ale čoraz väčšmi je zaťažovaná psychika hráča. Výrazne vplýva na telesný vývin, na upevňovanie zdravia, na zvyšovanie zdatnosti a odolnosti, upevňuje morálne a vôľové kva-lity človeka.

Predhistória prafutbalu

Za priekopníka prafutbalu možno podľa zachovaných dokumentov označiť cisára Huang Ti. Ten už v roku 2697 pred n.l. dal hre nazvanej tsuh-küh výchovný význam a zaviedol ju do svojich vojenských útvarov ako súčasť výcviku. Cieľom hry bolo viesť bojovníkov v jednotlivých družstvách k spolupráci, pestovať a rozvíjať obratnosť, zvyšovať fyzickú zdat-nosť a zároveň vypĺňať voľný čas.

Prafutbal bol záležitosťou cisárskeho dvora. Na turnajoch, ktoré sa usporadúvali pre po-techu aristokracie, boli víťazi oslavovaní a odmeňovaní, kým kapitán porazeného družstva dostal niekoľko rán bičom. Len s pribúdaním rokov a prenikaním futbalu na vidiek sa hra zbavila despotického finále. Zopár storočí pred novým letopočtom sa tsuh-küh stala najobľú-benejším koníčkom nejedného cisára. Cisár z dynastie Han dokonca kvôli futbalu zanevrel aj na kráľovskú hru - šach.

Technika hry, pravidlá, oblečenie hráčov a aj lopta sa neustále menili a vyvíjali. Kým na samom začiatku bola lopta zošitá z dvanástich kúskov farebných koží a vyplnená perím, vlasmi alebo konskou srsťou. Neskôr, v čase čínskej prafutbalovej explózie, sa základom lopty stal zvierací mechúr, naplnený vzduchom a obšitý kožou. Na začiatku čínskeho futbalu neboli na ihrisku brány, ale dlhé čiary, ktoré ohraničovali celý hrací priestor. Časom sa posta-vili brány z bambusu. Vrcholom futbalovej revolúcie bolo objavenie sietí. Vyrábali sa z hodvábu. Svojskou postavou čínskeho futbalového praveku bol rozhodca. Nazývali ho „pán hry a otrok predstáv“. Jedným z nich bol aj cisár Seng Ti. Na ihrisku mal neobmedzenú prá-vomoc. Protestujúceho hráča bez mihnutia oka poslal na popravisko.

Základom čínskeho futbalu bola pravdepodobne snaha udržať loptu čo najdlhšie tak, aby sa nedotkla zeme. Prvý futbal mal teda akúsi rugbyovo-volebalovo-futbalovú podobu. Lopta sa prihrávala predovšetkým nohami, bol však dovolený aj dotyk päsťou, no chytiť sa nesmela. Postupne sa zakázala aj hra päsťou a hráči sa začali špecializovať na obrancov a útočníkov.

Druhou krajinou sveta, kde sa hral prafutbal, bolo Japonsko. Najpravdepodobnejšie je , že ho sem importovali čínski kupci. Japonci ho pomenovali kemari a podľa všetkého súvisel so svätením jesennej úrody. Hra jestvovala už okolo roku 2600 pred n.l.. Japonský prafutbal sa líšil od čínskeho viacerými detailmi. Napríklad okolo roku 600 pred n.l. sa stretnutie začínalo slávnostným ceremoniálom vynášania lopty na ihrisko. Rozmery ihriska vyznačovali štyri paličky. Podstatou hry bolo udržať loptu čo najdlhšie nad zemou. Jeden zo starých záznamov hovorí o 2000 prihrávkach. V roku 1683 zaznamenali japonskí futbalisti-kemaristi za 4 hodi-ny 5188 prihrávok.

Prafutbal za kanálom La Manche

Hoci Anglicko sa honosí, že je kolískou futbalu, prvé futbalové stretnutia za kanálom La Manche nepochybne zohrali rímski legonári, ktorí tu pod Ceasarovym vedením dobývali nové územia. V Auguste, dedine, ktorá sa neskôr stala Londýnom, si dve legionárske mužstvá zme-rali sily. Domorodci, odetí do medvedích koží, sa na čudnú zábavu ľahkoodencov iba pozera-li. Koncom 4. storočia n.l. sa rímske impérium rozpadlo, no futbalové hry pád Rímskej ríše prežili.

Stredoveký európsky futbal, potomok rímskych futbalových hier, sa zrodil zo snahy na-podobniť zábavku dobyvateľov, no rozhodne aj zo vzdoru, pretože feudalizmus zakazoval všetky svetské zábavy.

Prvú zmienku o futbale nachádzame v anglickej kronike z 9. storočia. Hovorí sa v nej o zápase medzi Anglickom a Škótskom. Skončil sa víťazstvom Anglicka v pomere 3:2.

Futbalové a rugbyové prvky žili vo svornej jednote. Pomaly však dochádzalo k diferenciácii. Podmieňovalo ju nielen prostredie, v ktorom sa futbal hral, ale aj sociálne zlo-ženie hráčov. V niektorých mestách sa s loptou hralo už zväčša nohami. Počet hráčov bol ne-obmedzený, vyžadovala sa iba vzájomná rovnováha síl. Začala sa už aj špecializácia hráčov. Napríklad prvá zmienka o brankárovi pochádza z roku 1582.

Futbal bol hrou ľudu, jeho sviatosťou. Ponáral sa do neho ako do očistca, lebo prinášal uvoľnenie, vzrušenie, zážitky. Tí najlepší sa stávali hrdinami dňa, týždňa či mesiaca – ako dnes. To každému stačilo.