Kanonieri

Najviac gólov v jednom futbalovom stretnutí v súťažiach seniorov strelil nórsky internacionál Bretwille. V roku 1927 zaťažil konto brankára mužstva Victoria Hannan 17 gólmi, čo znamenalo, že gól strelil každú štvrtú či piatu minútu.

Strelením šestnástich gólov v jednom stretnutí sa môže pochváliť Francúz Stains z mužstva Aubry Asturies. Rekordný počet gólov dosiahol 13.decembra 1942 v stretnutí s RC Lens. Jeho 16 gólov registruje Guinessova kniha rekordov ako najlepší svetový výkon.

Trinásť gólov v jedinom stretnutí strelil John Paetrie z klubu Abroath dňa 5. decembra 1885.

Rekordérsku tabuľku v počte gólov strelených v medzištátnom stretnutí vedie Dán Nielsen, ktorý na OH 1908 v Londýne zaťažil konto francúzskeho reprezentačného brankára desiatimi gólmi.

Číslo osem patrí v štatistikách menu Pelé. Osem gólov v jedinom zápase dal aj český futbalista Jan Košek.

Sedem ráz v jedinom zápase skóroval Ted Drake v dueli Arsenal – Aston Villa roku 1935. Na bránku vystrelil osem krát. Jeho jediná neúspešná strela trafila brvno.

Futbaloví kanonieri, ako vidno z uvedených príkladov, boli, sú a budú, hoci strieľať góly je čoraz ťažšie. Upozorňujú na seba už v súťažiach najmladších.

Najrýchlejšie góly

Za najrýchlejšie dosiahnutý gól sa považuje ten, ktorý dosiahol Jim Fryalls v zápase Bradford – Tranmere Rovers 25. apríla 1964. Hneď po úvodnom hvizde rozhodcu kopol loptu na súperovu bránu a tá na všeobecné prekvapenie skončila v sieti. Na rozhodcových hodinkách ubehli štyri sekundy.

Štyri sekundy na strelenie gólu potrebovali aj ďalší dvaja futbalisti. Obaja boli Brazílčania. 30. októbra 1973 bol v zápase Juventus Bahia – FC 15 Octube úspešný Laurinho. Ani nie o rok zopakoval tento kúsok Roberto Rivelino v stretnutí Corinthians Sao Paulo – America. Rivelino kopol loptu na bránu asi zo vzdialenosti 40 metrov a brankár hostí na strelu ani nezareagoval, lebo pózoval pre domáceho fotoreportéra.

Gól na samom začiatku hry, tentoraz v šiestej sekunde dal Angličan Tommy Longley v októbri 1980 v zápase druhej divízie Q.P.Rangers – Bolton.

O dve sekundy bol pomalší Argentínčan Soppogieura. Di Stefano dal gól v deviatej sekunde hry.

Kuriózne góly

Dejiny futbalu registrujú rôzne góly – šťastné i nešťastné, hlúpe i šibalské. Niektoré rozhodli zápas a niektoré neboli ani tak dôležité, ale stali sa známymi vďaka svojej kuriozite.

Vôbec najhlúpejší dostal juhoslovanský brankár Zoran Mišič z GAK Graz. V ligovom zápase s Wackerom Insbruck vyhrávali domáci 1:0. Keď začínal druhý polčas, hostia vyrovnali hneď po otvorení hry strelou z polovice. Brankár si na loptu ani nesiahol. Ukázalo sa, že Mišič sa jednoducho zabudol v kabíne.

V roku 1966 v Juhoslávii brankár Dinama Zahreb Mutak zneškodnil súperovu strelu, no pri zákroku mu spadla čiapka a odletela za bránkovu čiaru. Mutak si išiel po ňu lenže s loptou pod pazuchou a tak rozhodca odpískal kuriózny gól.

Strelcom ďalšieho kuriózneho gólu je vietor. V roku 1980 v stretnutí Švajčiarskej juniorskej ligy Dotringen – Boringen brankár domácich Kurt Haas vyhodil loptu spoluhráčom stojacim blízko šestnástky, prudký vietor ju však vrátil späť do pokutového územia, tam sa odrazila od zem a s novým náporom vetra preskočila brankára a skončila v sieti.

Nepríjemne originálny gól si dal trnavský brankár Imrich Stacho. 2.apríla 1958 sa hralo v Prahe priateľské stretnutie Československo – NSR (3-2), ktoré bolo pre obe mužstvá prípravou na MS vo Švédsku. Krátko po začiatku druhého polčasu za stavu 1:1 sa Stacho chystal vykopnúť loptu. Pred výkopom ju ako zvyčajne udieral o trávnik, lenže pred ním odchádzal od brány Čadek a lopta náhodou trafila jeho pätu, od ktorej sa odrazila do brány. Čadek, jeden z najväčších smoliarov nášho futbalu,iba lakonicky skonštatoval: „To sa môže stať iba mne.“

Kuriózny gól padol aj v Brazílii počas stretnutia mužstiev Santosu a Palmeirasu v roku 1983. Niekoľko minút pred koncom viedol Santos 2:1. Útočník Palmeirasu nevedel,čo s loptou, a tak ju vystrelil na bránu. Lopta smerovala vedľa,a tak jej domáci brankár nevenoval pozornosť, no tá zrazu zmenila smer a skončila v sieti. Rozhodca Aragao sa vyhýbal lopte tak neobratne a nešťastne, že ju usmernil do siete.

V roku 1981 sa hral v nemenovanom brazílskom mestečku zápas dvoch podnikových jedenástok. Jedna z nich jasne prevyšovala tú druhú a viedla 18:0. Tesne pred koncom stretnutia hráč slabšieho mužstva vyslal na bránu súpera slabú a pomalú strelu. Obrancovia jej nevenovali pozornosť, lebo sa spoliehali, že brankár ju bez problémov zneškodní. No ten na loptu ani nepomyslel. Opretý o žrď zaspal od nudy.