Žongléri s loptou

Za kráľa futbalových žonglérov sa považuje Švéd Lars Michael Palmqvist. V jeden deň v roku 1979 si vyhodil loptu nad hlavu a postupne si ju začal prehadzovať z nohy na hlavu a späť. Len 88 pokusov chýbalo do čísla 60 000. O dva roky neskôr 8. mája 1981 vo švédskom Gävle tento rekord prekonal. Loptu udržal vo vzduchu vyše desať hodín. Za tento čas ju nohami alebo hlavou nadhodil 80 357 ráz. Tento mladý Švéd utvoril aj rekord v hlavičkovaní. V júni 1980 hlavičkoval nepretržite 20 101 ráz.

Palmqvistov rekord nemal dlhé trvanie. Zakrátko ho prekonal jeho krajan Lindström, ktorý si loptu nadhodil 103 000 krát bez toho, aby spadla na zem.

V roku 1982 však padol aj Lindströmov rekord. Prekonal ho Švajčiar Rothenfluh, ktorý sa zabával s loptou šesť hodín a štyridsať minút. Za tento čas mu rozhodcovia narátali 105400 dotykov.

K virtuózom loptovej techniky môžeme zaradiť aj Josefa Lochmana z východočeských Vyprachtíc. Dlhé roky obdivoval techniku brazílskych futbalistov, až sa napokon rozhodol, že ich napodobní. Pravda, v trochu inej podobe, lebo svoje žonglérske kúsky robí zásadne iba s malými loptičkami. So stolnotenisovou loptičkou dokázal žonglovať okolo desať minút. Roku 1984 ju dokázal vykopnúť a zachytiť 524 ráz za sebou. S plastickou loptičkou s priemerom jeden centimeter urobil 208 dotykov.

Štadióny - giganty

Slávnemu anglickému dramatikovi Williamovi Shakespearovi dali literárny kritici, historici či básnici desiatky prívlastkov a prímení. Podobné bohatstvo ozdobuje aj futbalový chrám par excellence – Maracanu. Keď si odmyslíme Spartakiádny štadión na Strahove a jazdecké superštadióny starých Rimanov z prvých troch storočí nášho letopočtu, ešte koncom roku 1985 to bol najväčší a najmodernejší štadión na svete. O Maracane možno vysloviť len jedinú pravdu: Maracana je Maracana. Nemohli ju postaviť inde ako v Brazílii, kde je futbal povýšený na náboženstvo. Štadión začali stavať 10. augusta 1948 a postavili ho v rekordne rýchlom čase za 22 mesiacov a 27 dní. Futbalový trávnik Maracany je večne zelený. Má rozmery 110×75 metrov. Vo dne i v noci ho osvetľuje 220 reflektorov s výkonmi 1500 wattov. Maracana je architektonický skvost. Architekti pri jej projektovaní mysleli vari na všetko. Aby krotili temperament juhoamerických divákov, zapojili do služieb dobrej veci psychológiu farby a navrhli natrieť sedadlá na belaso. Pravdaže nespoliehali sa len na to. Preniknutiu na ihrisko bráni predovšetkým široká a hlboká priekopa, ktorú možno za päť minút naplniť prívalom víriacej a hučiacej vody. Pokiaľ nie je štadión preplnený pohodlne sa doň vojde 163523 sediacich divákov. Keď je väčší záujem o stretnutie, kapacita sa zvýši na 200000 divákov. Na štadióne je 30 kabín pre televíznych a rozhlasových komentátorov. Telefónna ústredňa na štadióne má 110 liniek. Namontovaných je 220 reproduktorov a tri svetelné tabule. Už roku 1973 bolo na štadióne 69 hygienických zariadení a 98 pokladníc. Súčasťou štadióna je aj pošta, 46 reštaurácií a 130 barov. Pod západnou stranou je aj hotel so sto posteľami. Futbalisti majú k dispozícii päť luxusných šatní, masážne miestnosti, fínske sauny a lekárske ambulancie. V sedemdesiatich rokoch správa štadióna Maracanu upravila. Predovšetkým z bezpečnostných dôvodov obmedzila jej kapacitu najprv na 178000 a na začiatku osemdesiatich rokov na 155000 miest. V roku 1983 hrozili zatvorenie štadióna, lebo i napriek úpravám nevyhovoval sprísneným bezpečnostným podmienkam. Napokon sa dala prednosť rekonštrukcii, po ktorej je kapacita štadióna 128120 miest. Maracana sa vlastne nazýva štadión Maria Filha. Mestská rada ju tak nazvala na počesť novinára, ktorý sa zaslúžil o jej výstavbu. Názov Maracana mala iba prekrásna alej, ktorá vedie k štadiónu. Keďže tento názov je ľúbozvučný a predovšetkým jednoduchý, rýchlo sa ujal namiesto pôvodneho trojslovného pomenovania.

Najslávnejším európskym štadiónom je futbalový chrám vo Wembley (Londýn). Otváral sa finálovým zápasom Anglického pohára 28. apríla 1923. O stretnutie prejavilo záujem 200000 divákov, ale kvôli bezpečnosti sa predalo iba 126047 vstupeniek. Maracanu preslávila architektúra a Wembley zase hracia plocha. Trávnik na tomto štadióne nemá konkurenciu ani medzi kráľovskými záhradami. Futbalu je dnes na Wembley pomenej. Do roka sa tu zohrá iba niekoľko pohárových a medzištátnych stretnutí a tradičné futbalové derby medzi univerzitami Oxforde a Cambridge. Nepochybne najväčším sviatkom býva finále Anglického pohára. V posledných rokoch sa tento historický štadión využíva aj na nefutbalové podujatia. Pravidelne tu prebiehajú majstrovstvá sveta na plochej dráhe. jazdecké preteky, rugbyové zápasy a medzištátne zápasy v pozemnom hokeji žien. Najčastejšie, vždy v pondelok a piatok, zapĺňajú Wembley diváci zvedaví na preteky chrtov.

Najviac veľkých štadiónov v jednom meste je v metropole Argentíny Buenos Aires. Mesto má 11 štadiónov. Kluby Huracán a Racing majú štadióny pre 100000 divákov, River Plate pre 90000, Boca Juniors pre 85000, Velez Sarsfield a Independiente pre 80000 a Ferrocarril so San Lorenzom pre 60000 divákov.

Divácke rekordy

Štadióny bez divákov sú ako ovocné stromy bez ovocia. Diváci sú súčasťou futbalového života, poháňaju futbalistov k lepším výkonom. Pravda aj tu platí pravidlo spojených nádob. Dobrý futbal je zárukou vysokých návštev. Na zlý, ťažkopádny futbal bez dramatických zápletiek, gólov a športovej poézie je zvedavý málokto. Nudný, mŕtvolny futbal diváci ignorujú, lebo dnes je mnoho iných spôsobov ako stráviť voľný čas.

Negatívne rekordy:

Absolútny negatívny rekord v návštevnosti stretnutia zaznamenali v roku 1981 v malom švajčiarskom mestečku neďaleko Luzernu. Majstrovský zápas oblastnej súťaže sledoval jeden jediný divák. Ani ten však nepochodil dobre, lebo päť minút pred koncom stetnutia ho rozhodca za nemiestne pokrikovanie vykázal z hľadiska.

Na prelome 60. a 70. rokov prežívalo Rakúsko veľkú futbalovú krízu. Na vyvrcholenie PVP ročníka 1969/1970 sa predalo vo Viedni 2000 vstupeniek! Ešte horšie dopadol v ďalšom pohárovom stretnutí domáci Rapid. Na jeho meranie síl s Juventusom Turín sa pozeralo 653 divákov, z toho 283 platiacich. Zisk z predaja vstupeniek nestačil ani na vyplatenie cestovného rozhodcom.

V kolíske futbalu Anglicku sú tiež podobné rekordy. Dňa 7. mája 1921 sa hralo stretnutie tretej divízie Stockport – Leicester. Stockport mal uzavreté ihrisko a tak svoj zápas odohral v Manchestri. Na známy Old Trafford prišlo vtedy 13 divákov.

Kladné rekordy:

Za divácky rekord prvej anglickej divízie patrí návšteva 83260 ľudí na stretnutí Manchester UTD.– Arsenal Londýn. V Anglicku bol utvorený aj svetový rekord v návštevnosti nižšej amatérskej súťaže. Stretnutie Hillsborough – Sheffield videlo na jar 1980 49000 divákov.

Najväčšiu návštevu na stretnutí dorastencov zaznamenali v Kórejskej republike. Víťazstvo Kórei nad reprezentantmi Československa 3:0 sledovalo v roku 1982 50000 divákov.

Rekord v návštevnosti žiackeho stretnutia sa zrodil v Anglicku. Zápas najmladších nádejí Anglicka a NSR (2:1) videlo 55000 ľudí.
Najvyššia návšteva na ligovom stretnutí v Južnej Amerike sa spája s Maracanou. 4. apríla 1976 tam prišlo na stretnutie medzi Flamengom a Vasco de Gama 174 770 divákov.