Vlastná práca

Futbal patrí medzi najobľúbenejšie a najrozšírenejšie kolektívne hry na celom svete. Pre-šiel zložitým vývojom a získal si popularitu všetkých vrstiev obyvateľstva vo väčšine krajín. Futbal kladie vysoké nároky na pripravenosť hráčov v oblasti pohybovej kultúry, v precíznosti ovládania lopty, vo zvládnutí kolektívnych akcií, ale nesmieme zabudnúť aj na myslenie, pretože hráč sa musí rozhodnúť v momente sekundy. Nie je len fyzickou záťažou na človeka, ale čoraz väčšmi je zaťažovaná psychika hráča. Výrazne vplýva na telesný vývin, na upevňovanie zdravia, na zvyšovanie zdatnosti a odolnosti, upevňuje morálne a vôľové kva-lity človeka.

Predhistória prafutbalu

Za priekopníka prafutbalu možno podľa zachovaných dokumentov označiť cisára Huang Ti. Ten už v roku 2697 pred n.l. dal hre nazvanej tsuh-küh výchovný význam a zaviedol ju do svojich vojenských útvarov ako súčasť výcviku. Cieľom hry bolo viesť bojovníkov v jednotlivých družstvách k spolupráci, pestovať a rozvíjať obratnosť, zvyšovať fyzickú zdat-nosť a zároveň vypĺňať voľný čas.

Prafutbal bol záležitosťou cisárskeho dvora. Na turnajoch, ktoré sa usporadúvali pre po-techu aristokracie, boli víťazi oslavovaní a odmeňovaní, kým kapitán porazeného družstva dostal niekoľko rán bičom. Len s pribúdaním rokov a prenikaním futbalu na vidiek sa hra zbavila despotického finále. Zopár storočí pred novým letopočtom sa tsuh-küh stala najobľú-benejším koníčkom nejedného cisára. Cisár z dynastie Han dokonca kvôli futbalu zanevrel aj na kráľovskú hru - šach.

Technika hry, pravidlá, oblečenie hráčov a aj lopta sa neustále menili a vyvíjali. Kým na samom začiatku bola lopta zošitá z dvanástich kúskov farebných koží a vyplnená perím, vlasmi alebo konskou srsťou. Neskôr, v čase čínskej prafutbalovej explózie, sa základom lopty stal zvierací mechúr, naplnený vzduchom a obšitý kožou. Na začiatku čínskeho futbalu neboli na ihrisku brány, ale dlhé čiary, ktoré ohraničovali celý hrací priestor. Časom sa posta-vili brány z bambusu. Vrcholom futbalovej revolúcie bolo objavenie sietí. Vyrábali sa z hodvábu. Svojskou postavou čínskeho futbalového praveku bol rozhodca. Nazývali ho „pán hry a otrok predstáv“. Jedným z nich bol aj cisár Seng Ti. Na ihrisku mal neobmedzenú prá-vomoc. Protestujúceho hráča bez mihnutia oka poslal na popravisko.

Základom čínskeho futbalu bola pravdepodobne snaha udržať loptu čo najdlhšie tak, aby sa nedotkla zeme. Prvý futbal mal teda akúsi rugbyovo-volebalovo-futbalovú podobu. Lopta sa prihrávala predovšetkým nohami, bol však dovolený aj dotyk päsťou, no chytiť sa nesmela. Postupne sa zakázala aj hra päsťou a hráči sa začali špecializovať na obrancov a útočníkov.

Druhou krajinou sveta, kde sa hral prafutbal, bolo Japonsko. Najpravdepodobnejšie je , že ho sem importovali čínski kupci. Japonci ho pomenovali kemari a podľa všetkého súvisel so svätením jesennej úrody. Hra jestvovala už okolo roku 2600 pred n.l.. Japonský prafutbal sa líšil od čínskeho viacerými detailmi. Napríklad okolo roku 600 pred n.l. sa stretnutie začínalo slávnostným ceremoniálom vynášania lopty na ihrisko. Rozmery ihriska vyznačovali štyri paličky. Podstatou hry bolo udržať loptu čo najdlhšie nad zemou. Jeden zo starých záznamov hovorí o 2000 prihrávkach. V roku 1683 zaznamenali japonskí futbalisti-kemaristi za 4 hodi-ny 5188 prihrávok.

Prafutbal za kanálom La Manche

Hoci Anglicko sa honosí, že je kolískou futbalu, prvé futbalové stretnutia za kanálom La Manche nepochybne zohrali rímski legonári, ktorí tu pod Ceasarovym vedením dobývali nové územia. V Auguste, dedine, ktorá sa neskôr stala Londýnom, si dve legionárske mužstvá zme-rali sily. Domorodci, odetí do medvedích koží, sa na čudnú zábavu ľahkoodencov iba pozera-li. Koncom 4. storočia n.l. sa rímske impérium rozpadlo, no futbalové hry pád Rímskej ríše prežili.

Stredoveký európsky futbal, potomok rímskych futbalových hier, sa zrodil zo snahy na-podobniť zábavku dobyvateľov, no rozhodne aj zo vzdoru, pretože feudalizmus zakazoval všetky svetské zábavy.

Prvú zmienku o futbale nachádzame v anglickej kronike z 9. storočia. Hovorí sa v nej o zápase medzi Anglickom a Škótskom. Skončil sa víťazstvom Anglicka v pomere 3:2.

Futbalové a rugbyové prvky žili vo svornej jednote. Pomaly však dochádzalo k diferenciácii. Podmieňovalo ju nielen prostredie, v ktorom sa futbal hral, ale aj sociálne zlo-ženie hráčov. V niektorých mestách sa s loptou hralo už zväčša nohami. Počet hráčov bol ne-obmedzený, vyžadovala sa iba vzájomná rovnováha síl. Začala sa už aj špecializácia hráčov. Napríklad prvá zmienka o brankárovi pochádza z roku 1582.

Futbal bol hrou ľudu, jeho sviatosťou. Ponáral sa do neho ako do očistca, lebo prinášal uvoľnenie, vzrušenie, zážitky. Tí najlepší sa stávali hrdinami dňa, týždňa či mesiaca – ako dnes. To každému stačilo.

A narodil sa futbal...

Šport v prosperujúcom Anglicku sa stal súčasťou výchovného pôsobenia. Populárna bola atletika, organizovali sa cyklistické preteky, pravidelné súťaže rugby. K slovu sa hlásila aj hra, ktorá sa uberala iným smerom – futbal.

Ako pri rugby, aj tu boli na počiatku nové pravidlá. Prvenstvo v ich zostavení patrí uni-verzite v Oxforde. Stalo sa to v roku 1848. Žiaľ, nezachovali sa a rovnaký osud postihol aj niekoľko ďalších návrhov. Úspech dosiahol až rektor univerzity v Uppinghame Thring, ktorý v roku 1862 vypracoval pre svojich študentov pomerne precízne pravidlá s 13 ustanoveniami. Cieľom týchto ustanovení bolo zamedziť možnosti zranenia. Thringove boli súhrnom dovte-dajších skúseností a stali sa základom prvých oficiálnych pravidiel. Okrem Anglicka sa futbal ujímal aj v ďalších častiach britských ostrovov – najmä v Škótsku. Škóti vypracovali aj prvý futbalový zákonník. Roku 1861 usporiadali aj prvý kongres futbalových nadšencov.

Londýn, Freemasons Tavern, Great Queen Street – takto znie adresa miesta, kde sa 26.10.1863 o siedmej večer podarilo vytvoriť prvý futbalový zväz na svete: The Football As-sociation. Pravidlá, ktoré vznikli zároveň s anglickou asociáciou, sú v mnohom podobné dnešným. Podľa nich malo stretnutie trvať 2x45 minút. Rozmery ihriska boli 120x90 yardov. Počet hráčov sa ustálil na 19. Potom prichádzali ďalšie úpravy, ktoré dali futbalu dnešnú tvár:

-1866-začalo sa uplatňovať pravidlo o postavení mimo hry
-1869-hra rukou sa pokladá za nedovolenú
-1870-strkanie do protihráča odzadu je zakázané. Počet hráčov je 11.
-1871-strkanie do protihráča sa trestá voľným kopom
-1872-zmena veľkosti brány, až sa ustálila na miere 7,3x2,44 m
-1873-1x boli použité chrániče nôh
-1874-začali sa používať kopačky – za vynálezcu sa považuje Sam Widdowson
-1878-rozhodcovia používajú píšťalky, k ich povinnostiam patrilo tiež ošetrovanie a masírovanie zranených a unavených hráčov
-1880-vyšlo upravené pravidlo o rozhodcovských povinnostiach, úlohou rozhodcu bolo vyriešiť každý spor, určiť koľko gólov sa dosiahlo, dbať na regulárnosť stretnutia.
-1882-vyšlo nové pravidlo o vhadzovaní lopty od postrannej čiary. Lopta sa musela vho-diť dvoma rukami, zdvihnutím nad hlavu, bez zdvihnutia nohy zo zeme
-1883-určila sa jednotná hmotnosť aj veľkosť lopty. Spresnilo sa pravidlo o postavení mimo hry. Upravila sa právomoc postranných rozhodcov-mali pomáhať hlavnému.
-1887-na futbalovú scénu prišla píšťalka. Schválilo sa nové pravidlo: lopta je mimo hry iba vtedy, ak celým objemom opustí hraciu plochu.
-1888-Wiliam McGregor (manažér Aston Vily) predložil návrh na zriadenie dlhodobej ligovej súťaže. Mužstvá mali bojovať medzi sebou systémom každý s každým a to doma i vonku. Zároveň navrhol systém bodovania: za výhru dva body, za remízu jeden bod, za prehru nič. V tomto roku sa tiež objavil návrh na ďalšie kritérium určovania poradia muž-stiev – skóre.
-1890-J.A.Brodie z Liverpoolu zavesil na bránu sieť. Novinka sa osvedčila, lebo sa mohlo ľahko dokázať, či lopta preletela cez bránu alebo nie.
-1891-Írsky futbalista McCormick navrhol pokutový kop vo forme ako ho poznáme dnes. Dovtedy sa mohol zahrávať z ktoréhokoľvek miesta trestného územia vo vzdialenosti dvanásť yardov od brány. Zároveň sa určilo, že všetky mužstvá musia mať siete.
-1892-vyšlo nariadenie, že rozhodcovský zápis o stretnutí musí byť napísaný v jednotnom formulári.
-1903-vyšiel súbor kompletných pravidiel
-1904-zrodilo sa pravidlo o výhode
-1905-podľa nového pravidla brankár pri pokutovom kope nesmel opustiť bránu. Dovte-dy sa mohol nielen pohybovať, ale aj vybiehať proti strele.
-1908-zmenilo sa pravidlo o rozhodcovskej lopte. Do tých čias sa lopta vhadzovala medzi hráčov ako pri basketbale. Ďalšie pravidlo z tohto roku obmedzilo hru brankárov rukami iba na pokutové územie.
-1913-vzdialenosť medzi loptou a múrom brániacich hráčov pri zahrávaní trestného kopu vzrástla zo šiestich na deväť metrov.
-1924-od tohto roku možno dosiahnuť gól priamo z rohu.
-1938-boli zhrnuté všetky doterajšie pravidlá uplatňované na celom svete do jednej sústa-vy.

Koho v športe a napokon aj v iných odvetviach nezaujímavujú prvenstvá a rekordy? Pod-necujú záujem, stávajú sa mierou na porovnávanie, robia šport zaujímavejším. O niektorých jestvujú celé legendy. Niet na svete športu, ktorý by ich mal viac ako futbal. Poznáme rekord-né výsledky, najrýchlejšie góly, gólové rekordy dosiahnuté v jednom zápase, góly strelené v posledných minútach, vlastné góly, brankárske série bez gólov, najrýchlejšie hatricky, góly dosiahnuté priamo z výkopu - skrátka eviduje sa všetko.

Poľovačky na góly

Osobité miesto vo futbalových štatistikách majú futbalové maratóny. Sú to organizované poľovačky na góly. V roku 1975 sa uskutočnilo v Dunedine na Novom Zélande stretnutie dvoch miestnych jedenástok, ktoré trvalo 31 hodín a 30 minút. Za tento čas padlo 168 gólov. V roku 1979 tisícka fínskych futbalistov tento rekord prekonala o dve hodiny. No ešte v tom istom roku ho prekonala skupina mladých juhoslovanských futbalistov z Novej Gorice. Bol to naozajstný futbalový maratón, lebo stretnutie trvalo 101 hodín, teda viac ako štyri dni! V mužstvách sa vystriedalo po 32 hráčov a každý futbalista nabehal okolo 400 kilometrov. Viac gólov padlo už iba v zápase Brazília-Anglicko, ktoré skončilo výsledkom 1458:1204. Stretnutie trvalo desať hodín. Treba však poznamenať, že išlo o stolový futbal.

V roku 1978 nastúpili proti sebe dve jedenástky vytrvalých futbalistov v Sydney. Stretnu-tie sa po 42 hodinách skončilo 204:194. Pozoruhodnosťou tohto stretnutia bolo, že mužstvá nesmeli stiedať ani jedného hráča.

Po skončení ligovej sezóny 1982/1983 nastúpili v Belehrade proti sebe fanúšikovia Cer-venej zvezdy a Partizana. Mužstvá mali po 25 hráčov. Stretnutie trvalo 40 hodín a skončilo sa víťazstvom fanúšikov Partizana 376:288.

Gólové hody

Najvyššie víťazstvo v regulárnej súťaži dospelých futbalistov je zaznamenané v kronike belgického futbaku: klub Verviers porazil roku 1912 mužstvo Bene Star 42:0. V roku 1975 sa zdalo, že tento výsledok prekonalo kamerunské mužstvo, ktoré vyhralo 47:0, lenže Kamerunská futbalová federácia vyhlásila výsledok za zmanipulovaný a mužstvá dostali päťročný dištanc.

Podobný prípad sa stal v Juhoslávii. V júli 1979 sa v našich novinách objavila správa: „Veľkým škandálom sa skončilo posledné kolo majstrovstiev Ochridského okresu. O prvé miesto bojovali dve mužstvá. Jedno vyhralo svoj posledný zápas 139:0 a druhé 87:0. V prvom stretnutí dal Špakarovski 59 gólov, v druhom Crkovski 29! Futbalový zväz Macedónie hráčov a funcionárov týchto štyroch mužstiev doživotne dištancoval“.

Podobná situácia sa zopakovala v Indii. V roku 1983 sa v tretej lige hrali záverečné zápasy. Mužstvá Kalkaty a Ibamu bojovali o záchranu a na udržanie potrebovali body i skóre. Podľa toho sa aj hralo. Kalkatskí futbalisti rozdrvili svojho súpera 80:0, ale ich sused z konca tabuľky až 114:0. Prípadom sa zaoberala Indická futbalová federácia. Výsledky anulovala a všetky štyri mužstvá preradila do nižšej súťaže.

Za podobnými špekuláciami netreba chodiť do Indie či Juhoslávie. V roku 1973 písal denník šport: „V nedeľu, v poslednom kole majstrovstiev nitrianskeho okresu sa malo medzi Družstevníkom Lehota a Družstevníkom Sládečkovce rozhodnúť o postupujúcom. Lehoťania mali postup takmer istý, potrebovali iba dva body zo stretnutia na domácej pôde. Zápas vyhrali 3-2. Aj Sládečkovce hrali posledný zápas doma. Na postup však potrebovali nielen dva body, ale tretiemu mužstvu súťaži nastrielať 25 gólov. Zápas sa skončil 23:0, no rozhodca po dohovore s domácimi funkcionármi upravil výsledok na 25:0...“

Kroniky futbalu však registrujú aj veľa vysokých výsledkov, ktoré nikdy nikto nepovažoval za zmanipulované. Napríklad v roku 1984 porazil v škótskom pohári Albion mužstvo Selkirchu 20:0. Ešte väčšia výhra sa v tejto súťaži zrodila pred sto rokmi. Stretnutie Abroath – Bon Accord v roku 1885 sa skončilo 36:0.

V medzištátnom stretnutí sa dosiahol rekordný výsledok v roku 1908 v Kodani. Dáni zvíťazili nad Francúzskom B 17:0.

Druhým najvyšším výsledkom v medzištátnom meraní síl je ten, ktorý sa zrodil v zápase Nový Zéland – Fidži. Novozélanďania zvíťazili 13:0.Kanonieri

Najviac gólov v jednom futbalovom stretnutí v súťažiach seniorov strelil nórsky internacionál Bretwille. V roku 1927 zaťažil konto brankára mužstva Victoria Hannan 17 gólmi, čo znamenalo, že gól strelil každú štvrtú či piatu minútu.

Strelením šestnástich gólov v jednom stretnutí sa môže pochváliť Francúz Stains z mužstva Aubry Asturies. Rekordný počet gólov dosiahol 13.decembra 1942 v stretnutí s RC Lens. Jeho 16 gólov registruje Guinessova kniha rekordov ako najlepší svetový výkon.

Trinásť gólov v jedinom stretnutí strelil John Paetrie z klubu Abroath dňa 5. decembra 1885.

Rekordérsku tabuľku v počte gólov strelených v medzištátnom stretnutí vedie Dán Nielsen, ktorý na OH 1908 v Londýne zaťažil konto francúzskeho reprezentačného brankára desiatimi gólmi.

Číslo osem patrí v štatistikách menu Pelé. Osem gólov v jedinom zápase dal aj český futbalista Jan Košek.

Sedem ráz v jedinom zápase skóroval Ted Drake v dueli Arsenal – Aston Villa roku 1935. Na bránku vystrelil osem krát. Jeho jediná neúspešná strela trafila brvno.

Futbaloví kanonieri, ako vidno z uvedených príkladov, boli, sú a budú, hoci strieľať góly je čoraz ťažšie. Upozorňujú na seba už v súťažiach najmladších.

Najrýchlejšie góly

Za najrýchlejšie dosiahnutý gól sa považuje ten, ktorý dosiahol Jim Fryalls v zápase Bradford – Tranmere Rovers 25. apríla 1964. Hneď po úvodnom hvizde rozhodcu kopol loptu na súperovu bránu a tá na všeobecné prekvapenie skončila v sieti. Na rozhodcových hodinkách ubehli štyri sekundy.

Štyri sekundy na strelenie gólu potrebovali aj ďalší dvaja futbalisti. Obaja boli Brazílčania. 30. októbra 1973 bol v zápase Juventus Bahia – FC 15 Octube úspešný Laurinho. Ani nie o rok zopakoval tento kúsok Roberto Rivelino v stretnutí Corinthians Sao Paulo – America. Rivelino kopol loptu na bránu asi zo vzdialenosti 40 metrov a brankár hostí na strelu ani nezareagoval, lebo pózoval pre domáceho fotoreportéra.

Gól na samom začiatku hry, tentoraz v šiestej sekunde dal Angličan Tommy Longley v októbri 1980 v zápase druhej divízie Q.P.Rangers – Bolton.

O dve sekundy bol pomalší Argentínčan Soppogieura. Di Stefano dal gól v deviatej sekunde hry.

Kuriózne góly

Dejiny futbalu registrujú rôzne góly – šťastné i nešťastné, hlúpe i šibalské. Niektoré rozhodli zápas a niektoré neboli ani tak dôležité, ale stali sa známymi vďaka svojej kuriozite.

Vôbec najhlúpejší dostal juhoslovanský brankár Zoran Mišič z GAK Graz. V ligovom zápase s Wackerom Insbruck vyhrávali domáci 1:0. Keď začínal druhý polčas, hostia vyrovnali hneď po otvorení hry strelou z polovice. Brankár si na loptu ani nesiahol. Ukázalo sa, že Mišič sa jednoducho zabudol v kabíne.

V roku 1966 v Juhoslávii brankár Dinama Zahreb Mutak zneškodnil súperovu strelu, no pri zákroku mu spadla čiapka a odletela za bránkovu čiaru. Mutak si išiel po ňu lenže s loptou pod pazuchou a tak rozhodca odpískal kuriózny gól.

Strelcom ďalšieho kuriózneho gólu je vietor. V roku 1980 v stretnutí Švajčiarskej juniorskej ligy Dotringen – Boringen brankár domácich Kurt Haas vyhodil loptu spoluhráčom stojacim blízko šestnástky, prudký vietor ju však vrátil späť do pokutového územia, tam sa odrazila od zem a s novým náporom vetra preskočila brankára a skončila v sieti.

Nepríjemne originálny gól si dal trnavský brankár Imrich Stacho. 2.apríla 1958 sa hralo v Prahe priateľské stretnutie Československo – NSR (3-2), ktoré bolo pre obe mužstvá prípravou na MS vo Švédsku. Krátko po začiatku druhého polčasu za stavu 1:1 sa Stacho chystal vykopnúť loptu. Pred výkopom ju ako zvyčajne udieral o trávnik, lenže pred ním odchádzal od brány Čadek a lopta náhodou trafila jeho pätu, od ktorej sa odrazila do brány. Čadek, jeden z najväčších smoliarov nášho futbalu,iba lakonicky skonštatoval: „To sa môže stať iba mne.“

Kuriózny gól padol aj v Brazílii počas stretnutia mužstiev Santosu a Palmeirasu v roku 1983. Niekoľko minút pred koncom viedol Santos 2:1. Útočník Palmeirasu nevedel,čo s loptou, a tak ju vystrelil na bránu. Lopta smerovala vedľa,a tak jej domáci brankár nevenoval pozornosť, no tá zrazu zmenila smer a skončila v sieti. Rozhodca Aragao sa vyhýbal lopte tak neobratne a nešťastne, že ju usmernil do siete.

V roku 1981 sa hral v nemenovanom brazílskom mestečku zápas dvoch podnikových jedenástok. Jedna z nich jasne prevyšovala tú druhú a viedla 18:0. Tesne pred koncom stretnutia hráč slabšieho mužstva vyslal na bránu súpera slabú a pomalú strelu. Obrancovia jej nevenovali pozornosť, lebo sa spoliehali, že brankár ju bez problémov zneškodní. No ten na loptu ani nepomyslel. Opretý o žrď zaspal od nudy.Žongléri s loptou

Za kráľa futbalových žonglérov sa považuje Švéd Lars Michael Palmqvist. V jeden deň v roku 1979 si vyhodil loptu nad hlavu a postupne si ju začal prehadzovať z nohy na hlavu a späť. Len 88 pokusov chýbalo do čísla 60 000. O dva roky neskôr 8. mája 1981 vo švédskom Gävle tento rekord prekonal. Loptu udržal vo vzduchu vyše desať hodín. Za tento čas ju nohami alebo hlavou nadhodil 80 357 ráz. Tento mladý Švéd utvoril aj rekord v hlavičkovaní. V júni 1980 hlavičkoval nepretržite 20 101 ráz.

Palmqvistov rekord nemal dlhé trvanie. Zakrátko ho prekonal jeho krajan Lindström, ktorý si loptu nadhodil 103 000 krát bez toho, aby spadla na zem.

V roku 1982 však padol aj Lindströmov rekord. Prekonal ho Švajčiar Rothenfluh, ktorý sa zabával s loptou šesť hodín a štyridsať minút. Za tento čas mu rozhodcovia narátali 105400 dotykov.

K virtuózom loptovej techniky môžeme zaradiť aj Josefa Lochmana z východočeských Vyprachtíc. Dlhé roky obdivoval techniku brazílskych futbalistov, až sa napokon rozhodol, že ich napodobní. Pravda, v trochu inej podobe, lebo svoje žonglérske kúsky robí zásadne iba s malými loptičkami. So stolnotenisovou loptičkou dokázal žonglovať okolo desať minút. Roku 1984 ju dokázal vykopnúť a zachytiť 524 ráz za sebou. S plastickou loptičkou s priemerom jeden centimeter urobil 208 dotykov.

Štadióny - giganty

Slávnemu anglickému dramatikovi Williamovi Shakespearovi dali literárny kritici, historici či básnici desiatky prívlastkov a prímení. Podobné bohatstvo ozdobuje aj futbalový chrám par excellence – Maracanu. Keď si odmyslíme Spartakiádny štadión na Strahove a jazdecké superštadióny starých Rimanov z prvých troch storočí nášho letopočtu, ešte koncom roku 1985 to bol najväčší a najmodernejší štadión na svete. O Maracane možno vysloviť len jedinú pravdu: Maracana je Maracana. Nemohli ju postaviť inde ako v Brazílii, kde je futbal povýšený na náboženstvo. Štadión začali stavať 10. augusta 1948 a postavili ho v rekordne rýchlom čase za 22 mesiacov a 27 dní. Futbalový trávnik Maracany je večne zelený. Má rozmery 110×75 metrov. Vo dne i v noci ho osvetľuje 220 reflektorov s výkonmi 1500 wattov. Maracana je architektonický skvost. Architekti pri jej projektovaní mysleli vari na všetko. Aby krotili temperament juhoamerických divákov, zapojili do služieb dobrej veci psychológiu farby a navrhli natrieť sedadlá na belaso. Pravdaže nespoliehali sa len na to. Preniknutiu na ihrisko bráni predovšetkým široká a hlboká priekopa, ktorú možno za päť minút naplniť prívalom víriacej a hučiacej vody. Pokiaľ nie je štadión preplnený pohodlne sa doň vojde 163523 sediacich divákov. Keď je väčší záujem o stretnutie, kapacita sa zvýši na 200000 divákov. Na štadióne je 30 kabín pre televíznych a rozhlasových komentátorov. Telefónna ústredňa na štadióne má 110 liniek. Namontovaných je 220 reproduktorov a tri svetelné tabule. Už roku 1973 bolo na štadióne 69 hygienických zariadení a 98 pokladníc. Súčasťou štadióna je aj pošta, 46 reštaurácií a 130 barov. Pod západnou stranou je aj hotel so sto posteľami. Futbalisti majú k dispozícii päť luxusných šatní, masážne miestnosti, fínske sauny a lekárske ambulancie. V sedemdesiatich rokoch správa štadióna Maracanu upravila. Predovšetkým z bezpečnostných dôvodov obmedzila jej kapacitu najprv na 178000 a na začiatku osemdesiatich rokov na 155000 miest. V roku 1983 hrozili zatvorenie štadióna, lebo i napriek úpravám nevyhovoval sprísneným bezpečnostným podmienkam. Napokon sa dala prednosť rekonštrukcii, po ktorej je kapacita štadióna 128120 miest. Maracana sa vlastne nazýva štadión Maria Filha. Mestská rada ju tak nazvala na počesť novinára, ktorý sa zaslúžil o jej výstavbu. Názov Maracana mala iba prekrásna alej, ktorá vedie k štadiónu. Keďže tento názov je ľúbozvučný a predovšetkým jednoduchý, rýchlo sa ujal namiesto pôvodneho trojslovného pomenovania.

Najslávnejším európskym štadiónom je futbalový chrám vo Wembley (Londýn). Otváral sa finálovým zápasom Anglického pohára 28. apríla 1923. O stretnutie prejavilo záujem 200000 divákov, ale kvôli bezpečnosti sa predalo iba 126047 vstupeniek. Maracanu preslávila architektúra a Wembley zase hracia plocha. Trávnik na tomto štadióne nemá konkurenciu ani medzi kráľovskými záhradami. Futbalu je dnes na Wembley pomenej. Do roka sa tu zohrá iba niekoľko pohárových a medzištátnych stretnutí a tradičné futbalové derby medzi univerzitami Oxforde a Cambridge. Nepochybne najväčším sviatkom býva finále Anglického pohára. V posledných rokoch sa tento historický štadión využíva aj na nefutbalové podujatia. Pravidelne tu prebiehajú majstrovstvá sveta na plochej dráhe. jazdecké preteky, rugbyové zápasy a medzištátne zápasy v pozemnom hokeji žien. Najčastejšie, vždy v pondelok a piatok, zapĺňajú Wembley diváci zvedaví na preteky chrtov.

Najviac veľkých štadiónov v jednom meste je v metropole Argentíny Buenos Aires. Mesto má 11 štadiónov. Kluby Huracán a Racing majú štadióny pre 100000 divákov, River Plate pre 90000, Boca Juniors pre 85000, Velez Sarsfield a Independiente pre 80000 a Ferrocarril so San Lorenzom pre 60000 divákov.

Divácke rekordy

Štadióny bez divákov sú ako ovocné stromy bez ovocia. Diváci sú súčasťou futbalového života, poháňaju futbalistov k lepším výkonom. Pravda aj tu platí pravidlo spojených nádob. Dobrý futbal je zárukou vysokých návštev. Na zlý, ťažkopádny futbal bez dramatických zápletiek, gólov a športovej poézie je zvedavý málokto. Nudný, mŕtvolny futbal diváci ignorujú, lebo dnes je mnoho iných spôsobov ako stráviť voľný čas.

Negatívne rekordy:

Absolútny negatívny rekord v návštevnosti stretnutia zaznamenali v roku 1981 v malom švajčiarskom mestečku neďaleko Luzernu. Majstrovský zápas oblastnej súťaže sledoval jeden jediný divák. Ani ten však nepochodil dobre, lebo päť minút pred koncom stetnutia ho rozhodca za nemiestne pokrikovanie vykázal z hľadiska.

Na prelome 60. a 70. rokov prežívalo Rakúsko veľkú futbalovú krízu. Na vyvrcholenie PVP ročníka 1969/1970 sa predalo vo Viedni 2000 vstupeniek! Ešte horšie dopadol v ďalšom pohárovom stretnutí domáci Rapid. Na jeho meranie síl s Juventusom Turín sa pozeralo 653 divákov, z toho 283 platiacich. Zisk z predaja vstupeniek nestačil ani na vyplatenie cestovného rozhodcom.

V kolíske futbalu Anglicku sú tiež podobné rekordy. Dňa 7. mája 1921 sa hralo stretnutie tretej divízie Stockport – Leicester. Stockport mal uzavreté ihrisko a tak svoj zápas odohral v Manchestri. Na známy Old Trafford prišlo vtedy 13 divákov.

Kladné rekordy:

Za divácky rekord prvej anglickej divízie patrí návšteva 83260 ľudí na stretnutí Manchester UTD.– Arsenal Londýn. V Anglicku bol utvorený aj svetový rekord v návštevnosti nižšej amatérskej súťaže. Stretnutie Hillsborough – Sheffield videlo na jar 1980 49000 divákov.

Najväčšiu návštevu na stretnutí dorastencov zaznamenali v Kórejskej republike. Víťazstvo Kórei nad reprezentantmi Československa 3:0 sledovalo v roku 1982 50000 divákov.

Rekord v návštevnosti žiackeho stretnutia sa zrodil v Anglicku. Zápas najmladších nádejí Anglicka a NSR (2:1) videlo 55000 ľudí.
Najvyššia návšteva na ligovom stretnutí v Južnej Amerike sa spája s Maracanou. 4. apríla 1976 tam prišlo na stretnutie medzi Flamengom a Vasco de Gama 174 770 divákov.Na záver by som chcel ešte doplniť víťazov doterajších Majstrovstiev sveta.

MS 1930 – URUGUAJ
finále: URUGUAJ – ARGENTÍNA 4 – 2

MS 1934 – TALIANSKO
inále: TALIANSKO – ČESKOSLOVENSKO 2 – 1

MS 1938 – FRANCÚZSKO
finále: TALIANSKO – MAĎARSKO 4 – 2

MS 1950 – BRAZÍLIA
finále: URUGUAJ – BRAZÍLIA 2 – 1

MS 1954 – ŠVAJČIARSKO
finále: NEMECKO – MAĎARSKO 3 – 2

MS 1958 - ŠVÉDSKO
finále: BRAZÍLIA – ŠVÉDSKO 5 – 2

MS 1962 – CHILE
finále: BRAZÍLIA – ČESKOSLOVENSKO 3 – 1

MS 1966 – ANGLICKO
finále: ANGLICKO – NSR 4 – 2 po predĺžení

MS 1970 – MEXIKO
finále: BRAZÍLIA – TALIANSKO 3 – 1

MS 1974 – NSR
finále: NSR – HOLANDSKO 2 – 1

MS 1978 – ARGENTÍNA
finále: ARGENTÍNA – HOLANDSKO 3 – 1 po predĺžení

MS 1982 - ŠPANIELSKO
finále: TALIANSKO – NSR 3 – 1

MS 1986 – MEXIKO
finále: ARGENTÍNA – NSR 3 – 2

MS 1990 – TALIANSKO
finále: NSR – ARGENTÍNA 1 – 0

MS 1994 – USA
finále: BRAZÍLIA – TALIANSKO 3 – 2 na pokutové kopy, zápas /0-0/

MS 1998 – FRANCÚZSKO
finále: BRAZÍLIA – FRANCÚZSKO 3 – 0

Záver

V závere by som chcel vysloviť želanie, aby táto hra, ktorá bola a je populárna na celom svete aj takou zostala. Aký príťažlivý a očarujúci je futbal, o tom sa každodenne presvedčujú milióny priaznivcov tohto športu na celom svete. Čo tvorí jeho krásu a príťažlivosť? Je to nanapodobiteľné umenie Pelého, Eusébia, Cruyffa, Jašina, Viktora i súčasných hviezd – Zidana, Schevcenka, Schmeichela, Ronalda, Rivalda, Del Piera a i. Sú to skvelé hráčske kolektívy – Real Madrid, Manchester United, Dynamo Kijev, Ajax Amsterdam, FC Barcelona, Glasgow Rangers, Juventusu Turín. Sú to burácajúce štadióny – Maracana, Wembley, Delle Allpi, Lužniky. Sú to jedinečné a nazabudnuteľné chvíle napätia pri víťazstvách, ale aj slzy smútku a sklamania po neúspechoch.

Obsah

Úvod.............................................................1
Metodika práce...............................................2
Vlastná práca.................................................3
Predhistória prafutbalu....................................3
Prafutbal za kanálom .....................................4
A narodil sa futbal ..........................................4
Poľovačky na góly...........................................6
Gólové hody...................................................6
Kanonieri.......................................................7
Najrýchlejšie góly...........................................7
Kuriózne góly.................................................8
Žongléry s loptou............................................8
Štadióny-giganty............................................9
Divácke rekordy...........................................10
MS...............................................................11
Záver...........................................................12
Použitá literatúra...........................................13
Obrazová príloha...........................................14

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

História futbalu