1.3.3. Počasie

Pacifik, moreplavcom Fernãom Magalhãesom nazvaný „Tichý oceán“ je hniezdom častých a ničivých tropických cyklónov a uragánov, ktoré rok čo rok postihujú rozsiahle oblasti , rútia sa tristokilometrovou rýchlosťou a ničia palmové háje, búrajú krehké obydlia  a usmrcujú stovky ľudí. Najhoršie účinky nadobúdajú na koralových ostrovoch, ktoré spod hladiny mora vytŕčajú sotva pár metrov.

1.3.4. Flóra a fauna

Pestrosť flóry a fauny ubúda smerom od západu na východ. Prevládajú tu ázijské druhy, iba na Havajských ostrovoch sa vyskytujú druhy severoamerické.

Rastlinstvo: nie je veľmi bohaté, rastú tu druhy odolné voči slanej vode, najmä rôzne traviny, popínavé kríčky, mangrovníky. Hlboko vo vnútrozemí rastie hlavne kokosová palma, chlebovníky, pandana4, indické mandľovníky, papradie, ibišky.

Živočíšstvo: pôvodne tu nežili žiadne cicavce, okrem netopierov. Suchozemské vtáky, slimáky, jašterice a hmyz sa sem dostali vďaka tropickým víchriciam, ktoré sú schopné prenášať drobné živočíšstvo za krátky čas do značných vzdialeností. Bohato je zastúpený hmyz, najmä komáre prenášajúce zimnicu a trypanozómy5 spôsobujúce elefantiázu6. Nežije tu komár roznášajúci maláriu. Po príchode Európanov pribudli najmä úžitkové zvieratá ako kravy, kone, kozy a psy.

2. Niečo z histórie Polynézie

2.1. Objavenie ostrovov

Ostrovy a ostrovčeky patriace do Polynézie neboli objavené súčasne. Bolo to kvôli veľkej vzájomnej vzdialenosti jednotlivých súostroví a kvôli tomu, že niektoré ostrovy boli jednoducho príliš malé na to, aby stálo za to ich objaviť.

Ostrov Vanuatu bol objavený v roku 1606 Portugalcami. V roku 1906 ho spravovali Veľká Británia a Francúzsko, v roku 1980 sa Vanuatu stalo samostatnou republikou a členom Commonwealthu7.

Nový Zéland bol objavený v roku 1642. Osídlený bol asi od 9. storočia n. l. Maormi. V roku 1792 sa vďaka výskumom Jamesa Cooka začalo osídľovanie kolonistami. V roku 1863 boli Maorom odňaté akékoľvek práva na pôdu a dodnes im nie sú priznávané.

Fidži je súostrovie, ktoré bolo objavené v roku 1643 Abelom Tasmanom (podľa neho je pomenovaný ostrov Tazmánia, ktorý tiež objavil). V roku 1874 sa takisto vďaka Jamesovi Cookovi stalo britskou kolóniou, ktorá sa v roku 1974 stala republikou.

Ostrovy Tonga boli objavené v 17. – 18. storočí anglickými a holandskými výpravami. V roku 1900 boli vyhlásené za britský protektorát, v 1970 získali nezávislosť.

Ostrovy Samoa boli objavené v rokoch 1721 – 1722 Holanďanmi. Od  roku 1920 boli pod nadvládou Nového Zélandu, v 1961 získali nezávislosť.

3. Polynézania

3.1. Odkiaľ prišli?

3.1.1. Prvé hypotézy

V 18. storočí bol najrozšírenejší názor, že Polynézania sa prisťahovali zo západu, a bádatelia usudzovali, že sú príbuzní obyvateľom Indonézie, Filipín a Mikronézie. Nikdy ich však nespájali s čiernymi Austrálčanmi alebo Melanézanmi. James Cook si do svojho denníka napísal: „... vykazujú výrazné znaky podobnosti s niektorými domorodcami, čo obývajú Mariány a Karolíny. A takú istú podobnosť možno konštatovať vo vzťahu k Batakom a Malajcom. Nie je ľahké vypátrať, kedy sa tieto udalosti odohrali (t. j. príchod do Tichomoria). Pravdepodobne nie v nedávnej minulosti, lebo sú to veľmi ľudnaté kmene a o svojom pôvode majú len úplne fantastické povesti. Na druhej strane nenarušený charakter ich jazyka a prevládajúca jednoduchosť zvykov a obyčají nasvedčujú, že to nebolo vo veľmi vzdialenej minulosti.“8

V 19. storočí sa hypotézy o pôvode Polynézanov opierali najmä o nesystematické údaje a zozbieranú slovesnosť európskych misionárov. Podliehali vplyvom Biblie, a ich vysvetlenia boli často kuriózne. Napríklad misionár S. Marsden, pôsobiaci na Novom Zélande, predpokladal, že Maorovia9 sú potomkami Židov, ktorí sa rozpŕchli po Ázii a nejakým neznámym spôsobom sa dostali až na ostrovy tejto časti Pacifiku.