5. Raj na Zemi? Áno!
5.1. Tahiti
5.1.1. Charakteristika
Tahiti nie je len ostrov nádherných pláží s čiernym pieskom a perfektnými podmienkami na surfovanie a potápanie. Vo vnútrozemí ukrýva zákutia, o akých sa v dávnych dobách rozprávali legendy a rôzne príbehy. Jaskyne, vodopády, doliny, kde sa hrajú svetlo a tieň, a naopak, hluk a špina, predražené obchody a bary hlavného mesta Papeete, to všetko je Tahiti.
Jeho dominantou je hora Orohena (2241 m.n.m.) a väčšinu jeho územia vypĺňajú pohoria Tahiti Iti a Tahiti Nui. Prechádzky týmito pohoriami ponúkajú turistom nezabudnuteľné zážitky. Objavujú strmé vodopády, skryté jaskyne, kde kedysi žili dávne kmene Tahiťanov. Údolie rieky Papenoo, ktorá ústi do kráterového jazera Vahiria a preteká cez prírodnu rezerváciu Fenua patrí k najkrajším oblastiam vnútrozemia.
5.1.2. Vzbura na Bounty
V novembri roku 1788 priplávala k brehom Tahiti loď Bounty a zakotvila v prístave Matavai. Jej kapitánom bol William Bligh, ktorý sa kedysi plavil s Jamesom Cookom. Bligh sa stretol s jedným náčelníkom, inak celkom bezvýznamným, a mylne sa domnieval, že je to tahitský kráľ. Náčelník sa volal Tu. Kedysi mal veľký majetok, ktorý dostal od Cooka a ktorý mu ostatní náčelníci závideli a spustošili ho. Preto Tu prosil kapitána lode, aby jeho a jeho manželku vzal so sebou do Anglicka. Blighovi sa však podarilo vyhovoriť mu to a zahrnul ho ďalšími darmi a zbraňami, aby sa mohol brániť.
4. 4. 1789 po dlhej dobe loď opustila Tahiti. Prísny kapitán, dbajúci na poslušnosť a tvrdá práca na palube sa zdala posádke po rajskom živote medzi krásnymi ženami neznesiteľná. 28. 4. 1789 sa posádka vzbúrila a vysadila kapitána aj s 18 vernými mužmi do člna.
Bounty sa vrátila do Matavai po zásoby potravín a zvyšok posádky sa rozhodol usadiť na Tubuai. O tri mesiace sa však zo strachu pred Blighovu pomstou opäť priplavili k Tahiti, vysadili tu 16 mužov, ktorí sa dostali pod Tuovu ochranu. Jedného dňa sa strhla bitka medzi Tuom a ostatnými náčelníkmi. Na Tuovu stranu sa postavili všetci Angličania z Bounty aj so zbraňami, ktoré Tuovi daroval Bligh a medzikmeňovú vojnu vyhrali. To bol začiatok Tuovho vzostupu na najvyššieho vládcu ostrova.
5.1.3. Štefánik na Tahiti
Milana Rastislava Štefánika považujú vo Francúzskej Polynézii za zakladateľa systematického meteorologického pozorovania. V roku 1910 postavil na Tahiti v súvislosti s pozorovaním Halleyho kométy observatótrium, a to na vŕšku Faiere nad hl. mestom Papeete. Dnes už neexistuje, keďže ho nahradila radová výstavba rodinných domov.
28.10.1994 bol za prítomnosti najvyšších predstaviteľov vlády, mesta, ozbrojených síl a vysokého komisára Francúzskej republiky slávnostne odhalený pamätník M. R. Štefánika.
5.2. Rapa Nui (Veľkonočný ostrov)
Tento ostrov, ktorý sa nachádza najvýchodnejšie zo všetkých ostrovov Polynézie sa považuje za najosamelejšie miesto na Zemi. Najbližší ostrov je od neho vzdialený 1600 km, pevnina Južnej Ameriky, konkrétne pobrežie Chile, 3218 km. Bol objavený na Veľkonočnú nedeľu roku 1722 (odtiaľ aj ten názov). Objavitelia, Holanďania, si ako prvé všimli obrovské sochy rozmiestnené po celom ostrove. Nešiel im do hlavy kontrast medzi odľahlým, nehostinným ostrovom a na pohľad biednym obyvateľstvom na jednej strane a obrovskými sochami, takými ojedinelými v celej Polynézii na strane druhej. Dodnes nevie nik s istotou povedať, ako sa tam obrovské sochy, moai, nabrali. Teóorie sa rôznia. Jedni tvrdia, že ostrov je len zvyškom potopenej pevniny s tisícročnou kultúrou a ľudskou rasou, ktorá nás rozhodne prevyšovala. Druhí zas tvrdia, že sošky pochované s mŕtvymi majú znaky nejakej neznámej rasy, možno rasy ľudí poškodenej žiarením. Preto sa na tomto ostrove neprestajne zisťujú pôsobivé geologické nejasnosti a nevylučuje sa ani kontakt s mimozemskou civilizáciou.
5.2.1. Moai
Moai, čiže ozrutné sochy z tufu, niektoré vysoké až 5,5 m sa navzájom veľmi podobajú. Majú podlhovasté hlavy, výrazne profilované črty tváre, krátke trupy s rukami pritisnutými k bokom. Väčšina z nich stojí na zadnej strane ahu16. Počas obradov sa do nich vteľovali duchovia bohov alebo predkov, keď ich privolali žreci. Vznikli v tunajších kameňolomoch, hoci spôsob ich prevozu a inštalácie ostáva pre nás neznámy.
