ÚVOD
V dnešnom svete preplnenom informáciami nám denne prejde hlavou množstvo vecí – či sú to udalosti z politiky, zo sveta vedy a techniky, športu, možno medicíny, titulok v novinách o novej vesmírnej sonde, ktorý si prečítame od nášho spolusediaceho v autobuse cestou do práce, respektíve do školy... Len málo z nich nás zaujme natoľko, že si ich zapamätáme na dlhšiu dobu, celý život. Z vlastných skúseností viem, že človek si skôr zafixuje poznatky, ktoré sú mu podané spôsobom jednoduchým, zrozumiteľným a jemu príjemným. Každý z nás pozná rozprávku o Červenej Čiapočke, ale len niekoľkí by vedeli povedať, aké je hlavné mesto Uzbekistanu. Preto som si za cieľ tejto práce určila podať informácie presné, ale ľahko zrozumiteľné, spôsobom vyjadrovania, ktorý si nevyžaduje použitie Slovníka cudzích slov. Nechcem čitateľovi poskytnúť iba holé fakty, ktoré som si vyhľadala v knihách, alebo na internetových stránkach. Do svojej práce sa pokúsim vložiť vlastný názor, aspoň do takej miery, ako mi to jej téma dovolí.
Už od detstva ma zaujímali všetky krajiny. Blízke, či vzdialené, republiky alebo monarchie, chudobné alebo bohaté... Najskôr to bola ohnivá Afrika a jej úžasná príroda, jej klíma, jej história, jej Egypt. Fascinovalo ma na nej, že je kolískou ľudstva, na jej pôde kráčal prvý človek. Dodnes je pre mňa krásnou neskrotnou krajinou, ktorá pre jej originálnu jednoduchosť bude pre mňa navždy veľkým tajomstvom. Postupom času ma uchvátila India, Tibet, Čína, Polynézia, všetky exotické krajiny. Už stovky rokov si zachovávajú svoje typické a nemenné prvky, kultúru, zvyky, tradície. Tieto oblasti sa vd’aka dobrej dostupnosti rôznych materiálov, dokumentárnych seriálov, publikácií a ponúk cestovných kancelárií v súčasnej dobe dostávajú „do kurzu“. Mienka, ktorú sme si o nich vytvorili, je do istej miery skreslená a zidealizovaná. Tahiti, Bora-Bora, Havajské ostrovy – nie sú to len pojmy, pod ktorými si predstavíme luxusnú štrnásťdňovú destináciu, horúci biely piesok, exotické jedlá a tanečnice ovešané vencami kvetov. Je to mnoho ostrovov, každý s vlastnou, jedinečnou kultúrou tak odlišnou a napriek tomu tak podobnou. Polynézia je krajina, ktorá učarovala nejednému človeku. Spomeniem aspoň Paula Gauguina, alebo „nášho“ Milana Rastislava Štefánika, ktorý tu 29.4.1911 pozoroval zatmenie Slnka. Tu, v Polynézii. Tu, v poslednom raji na Zemi.
METODIKA PRÁCE
Po vybratí témy som navštívila knižnicu a vypožičala som si zopár kníh, ktoré uvádzam v bibliografii. Ďalšie údaje som si vyhľadala na internetových stránkach, čo nebolo až také jednoduché, ako by sa to mohlo zdať. Informácie neboli presné a často sa opakovali. S obrazovou prílohou som nemala žiaden problém, najmä vd’aka hojnému počtu stránok cestovných kancelárii, ktoré krajiny Polynézie ponúkali ako miesta, kde je možné uskutočniť svoje dovolenkové plány. Po zhromaždení materiálu a jeho dôkladnom preštudovaní som mohla začať pracovať.
1. Polynézia všeobecne
1.1. Čo je to Oceánia?
Oceánia je súbor obrovského množstva ostrovov roztrúsených vo vodách v tropickom, ale aj subtropickom pásme Tichého oceána. Hranicu s Áziou a Austráliou tvorí Filipínska priekopa, Arafurské more a Koralové more.
Väčšina súostroví Oceánie sa rozkladá medzi obratníkmi a medzi 105° z.z.d. a 129° v.z.d. Najďalej na západ zasahuje Nová Guinea, na východ ostrov Clipperton, na sever Midwayské ostrovy a na juh Ostrovy Cambell.
Podľa fyzickogeografických (reliéf, pôdy) a etnických (kultúra obyvateľstva, zvyky a tradície) prvkov, môžeme Oceániu rozdeliť na tri časti:
- Melanéziu (z gr. melas = čierny) – má najpestrejšie rastlinstvo a živočíšstvo (areková palma, taro, bataty, ságová palma) - obyvateľstvo žije v kmeňových spoločenstvách, ktorým vládnu čarodejníci
- Mikronéziu (z gr. micros = malý, drobný) – tvoria ju drobné ostrovy v západnej časti Tichého oceána
- Polynéziu (poly = mnoho, veľa) – zaberá východ Oceánie tvorí ju mnoho ostrovov a ostrovčekov, napr. Veľkonočný ostrov, Nový Zéland, Havajské ostrovy, Tuvalu, Tokelau a iné.
1.2. Čo je to Polynézia?
„Je ešte na svete raj? Ticho, neprerušený tok šťastia? Je ešte na svete raj? Raj na svete... Čo je vlastne svet? Moria a pevniny? Lesy, rieky, vypínajúce sa pohoria? Nie, pre mňa – a to budem opakovať večne – svet je saint-exupéryovskou Zemou ľudí. Nádhernou, stofarebnou zemou ľudí. A môže tam – v zemi ľudí – byť raj? Vravia, že môže. Že je. Že jestvuje! Posledný raj našej planéty...“¹
