V prvom rade som si vyhľadala informácie na internete, aby som sa bližšie oboznámila s témou a zistila, čo presne chcem hľadať. Na webovej stránke trenčianskej knižnice som si zistila, aké knihy majú k dispozícii. Predpokladala som, že neskôr tam len prídem a knihy si na určitú dobu môžem bez ťažkostí požičať. Problém nastal, keď som sa pokúšala si niečo vypožičať. Polovica kníh bola k dispozícii len v študovni, zvyšok už bol vypožičaný.J ediná voľná kniha bola v angličtine, zato jej názov hovoril presne o tom, o čom som chcela písať – Sex in history (Sex v histórii). V istom ohľade bola teda pre moju prácu dokonalá, na druhej strane však plná anglických výrazov, o ktorých som doteraz nepočula. Dosť mi pri vyhľadávaní informácií pomohla kamarátka a náhoda, že som objavila v kníhkupectve knihu „Láska a sex v starom Grécku“. Zostávalo „len“ skĺbiť knihy a iné dostupné materiály do jednej práce. Stále sa mi však zdalo, že to ešte nestačí. Z týchto dôvodov som sa rozhodla, že sa pokúsim prepojiť minulosť so súčasnosťou. A tým spojivom sa stala anketa, ktorú som urobila so súčasnou generáciou vo veku od 16 do 24 rokov. Poskytnuté údaje som percentuálne vyhodnotila a tiež som uviedla niekoľko zaujímavých názorov opýtaných.
3. Vlastná práca
Manželská láska v Grécku bola veľmi neobvyklým javom. Láska k chlapcom bola pre mnoho Aténčanov oveľa dôležitejšia ako láska k ženám. Aténčania sa ženili najmä kvôli tomu, aby mali deti a ich rod bol zachovaný. Grécka žena sa vydávala vo veku 14-16 rokov s nedostatočným vzdelaním (spartská žena sa vydávala až po dovŕšení 18. roku a mala celkovo lepšie postavenie ako ostatné grécke ženy). Samotní muži im bránili, aby sa vzdelávali, pretože ich považovali za neschopné triezvo rozmýšľať. Žena sa, v podstate, niekedy nedokázala postarať ani o domácnosť, lebo doma ju viedli len k tomu, aby striedmo pila, jedla, čo najmenej počúvala a na nič sa nevypytovala. O všetkom sa musela radiť s manželom. Nezriedka sa stávalo, že sa svojho muža bála čo len osloviť. Antická láska sa teda celkom vyhýbala rodinnému kozubu a prvé prejavy individuálnej lásky sa mohli vyskytnúť len pri vyšších druhoch prostitúcie, v styku mužov s chlapcami a mladíkmi a žien k iným ženám, z čoho sa neskôr vyvinula homosexuálna prostitúcia.
3.1 Homosexualita
Treba si uvedomiť, že pojem nie je odvodený z latinského slova „homo“, čiže „človek“, ale z gréckeho slova „homos“, čo znamená „ten istý“. Použitie pojmu homosexualita sa uskutočnilo po prvýkrát až v devätnástom storočí, v roku 1869. Vyšlo z popudu istého maďarského lekára žiadajúceho jeho právne schválenie. Homosexualita je istý, od normy odklonený variant sexuálnej orientácie. Nejde o abstraktný pojem, vznášajúci sa kdesi nad hlavami poslucháčov, ale sa bezprostredne dotýka citlivého, často veľmi bolestivého miesta v hlbokom, priam v tom najintímnejšom centre srdca konkrétnych živých ľudských bytostí. Je tiež stavom existencie, spôsobom bytia, ktorý je osudom danej osoby. To však samozrejme neznamená, že ide o stav zodpovedajúci norme. Homosexualitou tiež možno označiť istý biologický, psychologický a spoločenský fenomén, ktorý je prejavom poruchy v zložitej oblasti sexuality. Pod pojmom homosexualita sa mieni pohlavný pocit orientovaný na rovnaké pohlavie, teda lásku k rovnakému pohlaviu. Pokým je náklonnosť k partnerovi rovnakého pohlavia tvorená u homosexuálneho človeka silno sexuálne, je pre neho nemožné, aby naviazal emocionálne podobný a silný vzťah k partnerovi druhého pohlavia. V literatúre sa možno stretnúť aj s názormi označujúcimi homosexualitu za vážnu neurózu. Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí o homosexualite ako o vzťahoch medzi osobami mužského alebo ženského pohlavia, pociťujúcich výlučnú alebo prevládajúcu pohlavnú príťažlivosť voči osobám toho istého pohlavia. Je však potrebné rozlišovať medzi homosexuálnymi sklonmi či cítením a vlastným aktívnym homosexuálnym životom, prejavujúcim sa fyzickým pohlavným kontaktom s osobami rovnakého pohlavia.
