V súčasnosti je slovo pederastia všeobecne používané na opis dospelého človeka, ktorého sexuálne priťahujú neplnoleté deti, ale pre Grékov to označovalo lásku muža voči chlapcovi, ktorý prekročil prah puberty, ale ešte nedospel. „Sviežosť dvanásťročného chlapca je vzrušujúca, ale v trinástich rokoch je omnoho rozkošnejšia. Sladší je kvet lásky, ktorý kvitne v štrnástich rokoch a jeho šarm narastá v pätnástke. A šestnástka je božský vek.“1 Homosexualita v modernom zmysle medzi dvoma dospelými rovnakého veku je zriedkakedy spomínaná v antických Aténach, navyše milostný pomer s chlapcom v predpubertálnom veku bol rovnako nelegálny ako vo väčšine ostatných civilizácií. Nedá sa teda hovoriť ani o pedofílii. Pederastia prekvitala od zač. 6.st. pred Kristom do zač. 4.st. pred Kristom. Čo sa vlastne dialo? V antickom Grécku bola pederastia spoločnosťou prijatá medzi dospelým mužom a chlapcom vo veku 12-18 rokov. Dospelý muž – erast si na niekoľko rokov bral pod svoje krídla chlapca – eroména. Po skončení tejto etapy musel erast skončiť s pederastickým aktivitami a oženiť sa. Zvyčajne to bolo po tridsiatke. Chlapcov si erasti vyberali pre ich krásu, resp. pre ich krásne telo, ktoré si prípadní erasti mohli prezerať na cvičiskách, kde mladí chlapci cvičili nahí. Keď si dospelý muž vybral svojho zverenca, začal ho „zasypávať“ rôznymi darčekmi. V počiatkoch pederastie išlo len o drobnosti, ktoré mali chlapca potešiť. Neskoršie (poučené) generácie mladíkov sa snažili z náklonnosti staršieho muža vyťažiť čo najviac a žiadali hodnotnejšie, prípadne finančné dary. V týchto prípadoch už možno hovoriť o forme homosexuálnej prostitúcie. Niekedy bolo možné veľmi ťažko rozlíšiť, či ide ešte stále o pederastiu alebo už o prostitúciu (viď. 3.2.6). Ak rodina chlapca súhlasila, chlapec sa stal teda eroménom. Erast mal chlapca pripraviť na život dospelého občana, čiže pederastia mala aj pedagogický charakter. V prípade, že si pekného chlapca z dobrej rodiny nikto nevybral, znamenalo to potupu, pretože takéto odmietnutie bolo zrejme spôsobené zlou povahou chlapca. Medzi hraničným vekom eroména (18 rokov) a vekom, kedy sa mládenec stáva erastom, bolo prechodné obdobie, kedy boli zakázané akékoľvek pederastické prejavy. Bolo to z dôvodu, aby sa predišlo tomu, že by mládenec chcel naďalej zostať pasívnym objektom (čiže tým, do ktorého sa vniká). Po prekročení dvadsiateho piateho roku sa predpokladalo, že mládenec je už dospelý, obdobie sexuálnej dvojznačnosti je prekonané, a že už inklinuje viacej k aktívnej úlohe v sexe.Pederastické aktivity sa nevyhýbali ani najvýznamnejším osobnostiam doby. Solón, aténsky zákonodarca, zobrazil vo svojej poézii svoje očarenie chlapcami.Podľa filozofa Aristoténa nepriateľstvo medzi Themistoklom, aténskym stratégom, ktorý porazil Peržanov v námornej bitke pri Salamise, a štátnikom Aristidom, ktorý bojoval pri Maratóne a ľuďmi bol nazývaný „spravodlivý“, začalo v ich mladosti, keď sa obaja zamilovali do toho istého chlapca. Neskôr boli tiež politickí nepriatelia. Sofokles, predstaviteľ poézie klasického obdobia Atén, bol vždy pripravený podľahnúť šarmu chlapcov. Niekoľko z jeho ľúbostných dobrodružstiev bolo spojených s Aténeusom. Euripides, najmladší z troch významných aténskych tragikov; raz, keď sa o Euripidovi rozprávalo, že je mizogýn, Sofokles odpovedal: „Iba v jeho hrách, v posteli má rád prítomnosť žien.“ Je tu však dôležitá výnimka. Jedna z Euripidových stratených hier, tragédia nazvaná „Chrisipos“, ktorá jednala o láske kráľa Laiosa, Oidipovho otca, k spomenutému chlapcovi. Je veľmi pravdepodobné, že dôvodom k napísaniu hry bola Euripidova vlastná skúsenosť z lásky k chlapcovi menom Agaton, ktorý bol vtedy vychvaľovaný pre svoju krásu, ako aj pre svoju kultivovanosť, a ktorý sa neskôr sám stal rešpektovaným spisovateľom. V Platónovom Sympóziu sa objavuje ako hostiteľ na oslave, kde sa oslavuje cena, ktorú vyhral za svoju drámu. Podľa všetkého vzťah medzi dvoma poetmi zostal ľúbostný a sexuálny dlho potom, čo ten mladší „prešvihol“ vek, kedy to bolo ešte považované za vhodné, a preto Aristofanes z nich urobil terč nevkusných vtipov. Sokrates, najvplyvnejší aténsky mysliteľ. Diogenes Laertius hovorí, že ako chlapec bol Sokrates milovaný svojím učiteľom Archelaom, čo je potvrdené Pofyriom, ktorý hovorí, že Sokrates vo veku 17 rokov nepohrdol láskou Archelaa, pretože bol vtedy veľmi zmyselný. Neskôr to dokázal prekonať svojím mysliteľstvom. Sokrates sám nič nenapísal. Jeho poznámky o pederastii, ako sú interpretované ostatnými, nie sú jednoznačné. V závere sa môžeme domnievať, že ako Grék si všimol krásu chlapcov a mladých mužov. Tiež bolo preňho absolútne nevyhnutné stýkať sa s mladými, ale obyčajne sa zriekol fyzických prejavov tejto lásky. Nepotreboval fyzickú zmyselnosť, pretože si ju kompenzoval jeho neporovnateľnou schopnosťou ovplyvňovať duše mladých a smerovať ich, ako je len možné, k dokonalosti. Prezentoval túto schopnosť zdržanlivosti ako vzor aj ostatným; dosiaľ nie je nikde doložené, že vyžadoval od každého, aby nasledoval jeho príklad, čo by okrem iného bolo v rozpore s označením „najmúdrejší zo všetkých Grékov“. Sokratov najznámejší žiak Platón založil Aténsku akadémiu r. 386 p.n.l. „Platonická“, t.j. zdržanlivá, pederastia je častou a dôležitou témou jeho tvorby. Medzi chlapcov, ktorých miloval, patrili Agathon, Dion, Alexis, Aster. Súčasní odborníci sa však nevedia dohodnúť, či grécka pederastia zahŕňala len lásku duševnú alebo aj lásku telesnú. Tí, ktorí majú názor na homosexualitu prevzatý z Biblie, uprednostňujú názor, že išlo len o duševnú lásku a niektoré jadrnejšie vyjadrenia majú byť brané len metaforicky. O opaku svedčia maľby na vázach, kde sú zobrazené rôzne scény z pederastických praktík: erasti aj eroméni sú nahí, erasti majú bradu, eroméni sú bez brady, sú znázorňované rôzne polohy, dotyky v oblasti pohlavia.