Hetéry sa považovali za elitu gréckej prostitúcie. Neplatili pre ne takmer žiadne pravidlá. Stať sa hetérou bolo snom každej mladej prostitútky, ale okrem fyzickej krásy a dokonalého umenia zvádzať museli byť inteligentné a vynaliezavé, aby sa dostali vysoko. Najslávnejšie hetéry sa zvykli vypracovať úplne zdola. Mnohí ich pôvodní zákazníci, ktorí ich mali za pár drobných, sa sťažovali, že keď sa vypracovali, si ich už nemohli dovoliť. Hetéra nehľadala len muža do postele, ale aj spoločníka na rozhovory. Usilovala sa vzdelávať, aby mohla komunikovať na vysokej úrovni. Známa bola Periklova hetéra Aspasia, o ktorej sa predpokladá, že ho ovplyvnila v mnohých jeho politických rozhodnutiach. Rozdiel medzi obyčajnou prostitútkou a hetérou bol niekedy veľmi jemný, pretože nie každá hetéra mala predpoklady stať sa úspešnou. Dá sa však predpokladať, že hetéra je menej promiskuitná ako obyčajná prostitútka. Hetéra mala obyčajne dlhšie trvajúci vzťah, pričom jej zárobok nezávisí od počtu pohlavných stykov na rozdiel od prostitútky. Hetéra vychádzala oveľa drahšie, pretože mala lepšie vystupovanie, bola krajšia a ak zákazník chcel zabrániť tomu, aby odišla za iným, musel dostatočne financovať jej rozmary. Hetéra mala oveľa lepšie postavenie ako manželka, bola vlastne paňou svojho osudu. Manželia im venovali takú pozornosť, akú by svojim manželkám nikdy neprejavili. Manželky si vyberali kvôli venu, resp. lebo museli, hetéry, lebo chceli. Hetéry, na rozdiel od manželiek, mohli chodiť na verejné miesta, zúčastňovať sa sympózií. Boli znakom bohatstva. Slávnymi hetérami boli tie, ktorým sa rezervovali miesta v divadlách. Túžili po nich umelci, intelektuáli, obchodníci. Politici ich využívali pri volebnej kampani – ukazovali sa s nimi v spoločnosti. Vzťah medzi hetérou a zákazníkom niekedy vyústil do tesnejšieho zväzku, avšak hetéra sa nemohla uchádzať o počestné manželstvo.
3.2.2 Dikteriady
Dikteriady podliehali nižším úradníkom, takže ich príjmy boli oveľa nižšie ako príjmy hetér, a navyše boli prísne kontrolované a zdaňované. Atény ochotne trpeli prostitúciu, lebo im z nej plynuli nemalé dane, z ktorých financovali stavbu lodí a nákladnú výzbroj. Neviestky boli pre štát také dôležité, že museli žiadať zvláštne povolenie, ak chceli prekročiť aténske hranice, a poskytnúť záruky, že sa vrátia. V Grécku a neskôr v ostatných starovekých mestách museli dikteriady nosiť zvláštne oblečenie určitej farby alebo jasné znamenie, aby sa odlíšili od počestných žien. Tiež nevestince museli byť označené, napr. nezameniteľným obrazom či reliéfom pred vchodom.
3.2.3 Auletridy
Pre hráčky na flautu a tanečnice neplatili také prísne pravidlá, pretože neboli nútené zarábať si vlastným telom. Hoci nezriedka sa stávalo, že po predstaveniach si prostitúciou zlepšovali svoju mzdu. Boli využívané hlavne pri slávnostiach a hrách.
3.2.4 Konkubíny
V spoločenskom meradle pod hetérami stáli konkubíny, čo boli vydržované milenky. Zvyk vydržovať si konkubínu upadal. V boji s pôvabnými chlapcami, múdrymi hetérami a lacnými a ochotnými prostitútkami, konkubíny strácali svoje postavenie. Navyše ich položenie aj tak nebolo jednoduché, nemali slobodu hetér ani teoretickú ochranu zákonom, ktorú požívali manželky. Ak už svojho pána omrzeli, nič mu nebránilo v tom, aby ich predal do nevestinca.
3.2.5 Pouličné prostitútky
Ďalšou skupinou boli pouličné prostitútky s novou neošúchanou technikou, ktoré fungovali dosť úspešne na nevydláždených chodníkoch. Odtlačok sandálu pouličnej prostitútky prežil storočia. Prostitúcia prekvitala najmä vo väčších mestách s prístavmi a rozvinutým obchodom. Pouličné prostitútky napríklad „obsluhovali“ námorníkov, ktorí boli práve v prístave. Veľa prostitútok sa opovážilo odchytiť si zákazníka dokonca na verejnom priestranstve, v agore, kde chodievali vždy slušne oblečené. Niektoré lákali klientov veľmi dômyselne: vyzuli si sandále a ich šľapaj nechávala v blate alebo prachu odtlačok so slovom „akélouthy“ – „nasleduj ma“.
