Drogy
Ùvod Súčasný spoločenský trend kladie čoraz väčšie nároky na ľudskú psychiku a z toho vyplývajúc vnútorné a vonkajšie konflikty, akými sú prepracovanosť a stres.Dnešný človek žije v neustálom zmätku a uponáhľanosti a častokrát si nenájde čas, aby sa zamyslel nad svojím životným štýlom a odstránil nahromadené konflikty. Mnohí, a stále čoraz mladší ľudia, sa takto stavajú zaslepenými obeťami terajšieho konzumného životného štýlu, ktorý ich láka kráčať cestou menšieho odporu a tak nezriedka siahajú po cigaretách, alkohole, liekoch, či dokonca po tvrdej droge. Dôsledkom tohto spôsobu života však neraz býva krutá daň. Užívanie drog prináša nedohľadné škody na organizmus po somatickej aj psychickej stránke. A preto som aj do teoretickej časti zaradila kapitolu ktorá sa venuje k prevencii. Droga sa stala realitou našej súčasnosti a považuje sa za závažný problém takmer vo všetkých krajinách sveta. Najčastejší dôvod, prečo niektorí jedinci siahajú po droge je na prvom mieste u mladých zvedavosť.
Chcú skúsiť čo to s nimi urobí. Je to túžba prežiť niečo mimoriadne, neobyčajné. Hľadá sa dobrodružstvo a vzrušenie. Inokedy je to vyvolanie lepšej nálady, únik z nudy, únik z nepríjemných situácií, z tvrdej reality. Inokedy je to zase snaha upozorniť na seba, vyvolať protest proti autoritám.Na svete je nespočetné množstvo obetí závislých na drogách. Pomôcť im však nie je vôbec ľahké, ba dokonca niekedy aj úplne nemožné.1. Vymedzenie základných pojmovProblematika drogovej závislosti je veľmi zložitá, či už vzhľadom na náročnosť samotnej témy, ale i pre množstvo teórií a koncepcií, ktoré často vychádzajú z odlišných stanovísk a kladú si rôzne ciele. Aj preto považujem za nevyhnutné v úvode teoretickej časti mojej práce vymedziť a definovať niektoré základné pojmy, ktoré sa priamo dotýkajú problematiky drogovej závislosti.Pod pojmom droga sa pôvodne rozumie sušená rastlina alebo jej časť, ako napríklad koreň, listy, kvety.
Medzi užívanými látkami nie sú len rastlinné drogy, ale aj lieky a rôzne iné syntetické látky, ktoré chemický priemysel vyrába v bezpočetnom množstve. U nás sa vžil a všeobecne sa používa názov „droga“, ktorý vznikol mechanickým prenesením z anglického slova „drug“, kde má širší význam. Takže u nás ju berieme ako látku, ktorá mení duševný stav (náladu, stav vedomia, psychiku vnímania) Z toxikologického hľadiska teda drogu (niekedy sa tiež používa termín „psychoaktívna látka“, „omamná látka“, „psychotropná látka“ či „narkotikum“) vieme definovať ako prírodnú alebo syntetickú látku, ktorá pôsobí na organizmus a svojím účinkom naň mení pocity a správanie sa a vzniká od nej závislosť. Nebezpečenstvo užívania drog pre človeka treba uviesť najmä v súvislosti s ich návykovosťou. Je možné, že človek sa už po ich jednorazovom užití môže stať závislým od ich ďalšieho používania.
Vytvára sa chorobná závislosť od drogy, ktorá sa nazýva toxikománia. Vieme ju definovať ako: vášnivú až chorobnú túžbu po jedoch. V odborných kruhoch sa toxikománia definuje ako: stav opakujúcej sa náhlej alebo chronickej otravy, vyvolanej opakovaným podávaním drog. Droga je teda látka, schopná navodiť stav chorobnej závislosti. Z tohoto dôvodu sa namiesto slova toxikománia začalo používať označenie drogová závislosť. V nej sa človek dostáva do stavu závislosti, nesamostatnosti voči droge, je ňou zotročený. Ide o určitý stav, keď si telo alebo duša zvykne na drogu, ktorú človek berie, prispôsobí sa jej, a telo ju začne brať ako súčasť svojho metabolizmu. Drogovú závislosť teda definujeme ako psychický a fyzický stav, ktorý vyplýva zo vzájomného pôsobenia medzi živým organizmom a drogou. Charakterizujú ho zmeny správania sa a iné reakcie, ktoré vždy zahrňujú nutkanie prijímať drogu stále alebo pravidelne, pre jej účinky na psychiku.
Niekedy aj pre to, aby sa zabránilo nepríjemným pocitom, tzv. abstinenčným príznakom, vyplývajúcim z neprítomnosti drogy. Závislosť od drogy sa prejavuje v duševnej (psychickej) aj telesnej (somatickej) oblasti.Drogová závislosť je determinovaná nasledujúcimi charakteristikami:1. neodolateľná túžba po opakovanom užívaní drogy2. tendencia k zvyšovaniu dávky3. somatická a psychická závislosť od účinku drogPsychická závislosť – je duševný stav človeka, ktorý vzniká po podaní drogy a prejavuje sa rôznym stupňom túžby užívať ju znova a mať z nej príjemné pocity. Táto túžba môže siahať od jednoduchého želania, ktorému sa dá odolať, až po neodolateľné nútenie, a to aj pri vedomí, že droga je škodlivá.Somatická závislosť – znamená adaptáciu ľudského organizmu na chemickú zlúčeninu, čo sa prejaví po vysadení drogy tzv. odvykajúcimi príznakmi alebo abstinenčným syndrómom. Taktiež je charakterizovaná poruchami vegetatívnymi funkcií. Organizmus somaticky závislí od drogy ju potrebuje aj napriek tomu, že mu škodí.
Nedostatok drogy je prežívaný ako nepríjemný stav.Pri opakovanom používaní drogy si telo na ňu zvyká a jej účinky pri ďalšom podaní sa tlmia, tento jav nazývame tolerancia voči droge. Ak sa má dosiahnuť rovnaký účinok ako predtým, musí sa zobrať väčšie množstvo (veľká pravdepodobnosť predávkovania), a postupne už droga nenavodzuje príjemný stav, ale len vracia človeka z „absťáku“ do „normálneho“ stavu. Priamo úmerne je spojená so závislosťou.Abstinenčný syndróm („absťák“) je stav, ktorý nastane, ak závislý prestane brať drogu, na ktorú sa stal závislý. Prejavuje sa ťažkými telesnými (zvracanie, triaška, kŕče, bolesti) a psychickými (depresie, agresivita, samovražedné myšlienky) príznakmi, ktoré trvajú niekoľko dní. V tomto stave, sa myseľ postihnutého človeka sústreďuje na jediný cieľ: dať si ďalšiu dávku. Z hľadiska oprávnenosti užívania drogy (najčastejšie liečiva) možno v medicínsko-právnej rovine hovoriť o troch rovinách kontaktu človeka s látkou takéhoto charakteru:a) usus –užívanie drog (liečiv) v súlade s oprávnenými záujmami i potrebami jedinca i spoločnosti.
Ide v podstate o užívanie liečiv, či iných látok charakteru drog v primeraných dávkach v súlade s potrebami užívateľa podľa aktuálnych poznatkov lekárskej vedy;b) misus –užívanie drog (liečiv) takým spôsobom, ktorý nie je v súlade s náhľadom medicíny na aktuálne potreby konzumenta. Ide obvykle o neprimerané prekračovanie terapeutických dávok liečiv;c) abusus –zneužívanie drog (liečiv) predovšetkým ich nadmerným používaním natoľko, že u osôb dochádza k manifestácii negatívnych javov, ktoré pramenia zo zneužívania drogy.2. Drogy a ich delenieDôkladne poznať účinky drog a ako aj ich zaradenie nie je možné. No z veľkého hľadiska by sme ich vedeli rozdeliť na „mäkké“ a „tvrdé“, aj keď tieto termíny sú dosť nepresné a diskutabilné na také veľké množstvo omamných látok. Pod „tvrdými“ drogami sa zväčša rozumejú také látky, ktoré účinky sú silné a rýchle a na ktoré pomerne rýchlo vzniká fyzická závislosť.
Tiež sa používa formulácia: mäkká droga „nasadá“ na osobnosť, tvrdá ju mení.Každý súhlasí, že kokaín, heroín a marihuana sú drogy. Väčšina ľudí dnes už vie, že aj alkohol je droga. Taktiež aj nikotín v tabaku a kofeín v káve sú veľmi silné drogy.Väčšina ľudí užíva lieky, ktoré sú fakticky tiež jednými z drog. No len malé percento ich zneužíva, aby sa dostali do narkotického stavu.Ako drogy sa používajú stovky látok. Niektoré z nich sú veľmi ojedinelé alebo celkom nové. Každá látka inak pôsobí na ľudský organizmus. Urýchľujú alebo spomaľujú telesné procesy, alebo zapríčiňujú zmeny stavu vedomia, či správania. Veľmi zjednodušene, účinky drog sú trojaké: utlmujúce, povzbudzujúce a halucinačné.V súčasnej dobe, už nie je veľkým problémom, aby si obyčajný jedinec zaobstaral nejakú psychotropnú látku. Existujú mnohé podoby drog a ich kontakt s konzumentom. Môžu sa vyskytovať vo forme tabletiek, práškov, alebo vo forme roztokov. Zvyčajne sa aplikujú prehltnutím, vdychovaním, fajčením a injekčne.V publikácii som sa stretla s nasledovným členením drog:-sedatíva-povzbudzujúce prostriedky-halucinogény-narkotické látky-SedatívaDo tejto skupiny patrí:-alkohol-barbituráty, utišujúce prostriedky a nebarbiturátové sedatíva-inhalačné prostriedkyTieto všetky sedatíva, sú legálnymi drogami. K ich prístupu má takmer každý, môžu sa voľne kupovať a predávať. Tým sa zvyšuje aj riziko možnosti zneužitia. Zďaleka najznámejším utišujúcim prostriedkom je alkohol. Je pravdepodobne najviac zneužívanou drogou na svete. V našich podmienkach je najčastejšia závislosť na benzodiazepínoch (Diazepam). Tento liek je nebezpečný hlavne v kombinácii s alkoholom. Pri dlhšom užívaní dochádza vzniku tolerancie a vyvíja sa fyzická závislosť. Inhalačné prostriedky môžu byť tiež veľmi nebezpečné, pretože, ako je známe, obsahujú rozpúšťadlá, ktoré poškodzujú srdce, pečeň, obličky, mozog a nervovú sústavu. Takýchto rozpúšťadiel sú stovky. Nájdeme ich v kvapalných čistiacich prostriedkoch: v odlakovači nechtov, benzíne, lepidle, vo farbách a riedidlách lakov, atď. .Povzbudzujúce prostriedkyDo tejto skupiny patrí:-kofeín, nikotín-kokaín-amfetamín Podľa telesných príznakov sú povzbudzujúce prostriedky pravým opakom utišujúcich prostriedkov. Povzbudzovaním centrálnej nervovej sústavy (CNS) namiesto upokojovania sa zmysly neotupujú, ale dráždia. Podobne ako utišujúce aj povzbudzujúce prostriedky patria medzi legálne drogy.
Najrozšírenejšie látky tohto typu sú kofeín a nikotín. Dokonca sú rozšírenejšie ako alkohol. Nikotín, ktorý sa nachádza v tabakových výrobkoch sa stal osobitným problémom mládeže. Taktiež nikotín, ako aj ostatné látky sú zdraviu nebezpečné. Nesmierne silné povzbudzujúce účinky má kokaín alebo jeho varianty crack či rock, na ktoré si možno navyknúť už po prvej dávke.HalucinogényDo tejto skupiny patrí:-marihuana, hašiš-LSD, psilocybín, meskalín a umelé drogy-PCP (fencyklidin)Ich názov je odvodený z ich schopnosti navodzovať poruchy vnímania. Halucinogény majú vyvolať predstavu, že každodenný svet sa zdá zvláštny. Možno povedať, že halucinogény majú zo všetkých drog najtypickejšie príznaky. Pôsobia skôr priamo na mozog ako na CNS. Veľkým problémom halucinogénov je, že nielenže vplývajú na každého inak, ale pri rozdielnom dávkovaní aj pri každom užití majú odlišný účinok. Namiesto očakávaného príjemného omámenia sa môže odrazu dostaviť nepríjemná halucinácia, ktorá sa končí strachom a nie raz aj so sebavražednými sklonmi.
Najbežnejšou psychoaktívnou drogou je marihuana. Kvôli vysokej koncentrácii dechtu, môže spôsobovať aj dlhodobé zdravotné riziká ako je rakovina pľúc. (Niektoré zložky marihuany, ako THC – tetrahydrokanabinol, sa používajú v medicíne, napríklad na potlačenie pocitu nevoľnosti pri chemoterapii.) No mimoriadne nebezpečná droga je PCP, ktorá má zväčša škodlivé účinky. Môžu presne podobať účinkom všetkých ostatných kategórií drog súčasne. Narkotické látkyDo tejto skupiny patrí:-heroín, kodeín, ópium-morfiumSú to prípravky z ópiových alkaloidov. Narkotiká majú schopnosť potlačiť, dokonca až zbaviť bolesť. Táto vlastnosť sa využíva v medicíne pri rôznych poraneniach, nehodách a chorobách. V posledných rokoch sa vyvinuli syntetické formy, nerafinované z ópia, ktoré majú vyvolávať blahodárne účinky opiátov, zbavovať bolesť bez telesnej závislosti. Konzumovanie heroínu je zriedkavejšie než ostatné omamné látke, môže to byť spôsobené aj s odradeným, tým, že prvé dávky sú nesmierne nepríjemné, ale účinok narkotík možno lepšie predvídať ako účinok iných kategórií drog, so všetkými formami vedúcimi zvyčajne v nízkych dávkach k eufórii a vo vysokých k apatickej otupenosti.3. Typy drogovej závislostiV súčasnosti existuje niekoľko typológií drog a drogových závislosti.
Zatiaľ však odborníci nenašli jednotne stanovisko pri delení drog, pretože sa neustále objavujú nove látky, ktoré majú tendenciu vytvárať po dlhšom užívaní závislosť. Vo svojej práci sa budem širšie zaoberať delením závislostí, ktoré navrhla komisia expertov Svetovej zdravotníckej organizácie.Vyčlenila tieto typy drogovej závislosti:1.morfínový typ2.barbiturátovo – alkoholový typ3.kokaínový typ4.kanabisový typ5.amfetamínový typ6.katový typ7.halucinogénový typ8.analgetický a antipyretický typ9.kofeinizmus10.tabakizmusMorfínový typNázov je odvodený od morfia. Morfium je hlavným účinným alkaloidom ópia, ktoré sa získava zo šťavy nezrelých makovíc.Morfium v malých dávkach vyvoláva príjemné pocity a stupňuje aktivitu. Vyššie dávky spôsobujú bolesti hlavy, zvracania, zmeny vedomia, spánok, až bezvedomie. V primeraných dávkach pôsobí ako liek (v medicíne sa využíva napríklad na potláčanie bolesti).
To, čo ľudí na morfiu najviac priťahuje, sú jeho účinky, vyvolávajúce dobrú náladu (eufóriu) a to, že navodzujú zdanlivý pocit šťastia, mimovoľného pokoja a vyrovnanosti.Pri morfínovej intoxikácii je vnímanie zníženie, narkoman zvyčajne vyhľadáva ticho a samotu. K chorobnému postihnutiu dochádza vo fáze somatickej závislosti od morfia, kedy je už cesta späť pre narkomana bez cudzej pomoci takmer nemožná. Ak v tejto fáze poklesne účinok drogy, dostavujú sa somaticky podmienené abstinenčné príznaky, ktoré vo vyšších stupňoch závislosti môžu končiť smrťou. Tento úpadok často končí i samovražednými úmyslami.Za najnebezpečnejšiu závislosť morfínového typu sa pokladá závislosť od heroínu - heroinizmus. Heroín je chemický derivát morfia pripravený v laboratórnych podmienkach. Závislosť od heroínu vzniká ľahšie a rýchlejšie ako morfinizmus. Jedna podkožná dávka sa vyrovná asi 4 – 5 dávkam morfia.
Ďalším derivátom ópia je kodeín, ktorý sa napríklad bežne používa ako súčasť liečiv na liečenie chorobných stavov úzkosti alebo iných ochorení.K morfínovému typu závislosti patrí aj závislosť na pervitíne.Barbiturátovo – alkoholový typTento typ drogovej závislosti je charakterizovaný ako závislosť od utišujúcich a uspávajúcich prostriedkov (barbiturátov) a alkoholu. Najčastejšie ide o lieky známe ako hypnotiká, sedatíva alebo trankvilizéry. Hypnotiká navodzujú stav podobný spánku. Sedatíva spôsobujú celkové uspokojenie. Trankvilizéry znižujú nadmerne zvýšené psychické napätie.Z hypnotík sú najvýznamnejšou skupinou barbituráty. Možno ich dostať len na predpis odborného lekára.Okrem liekov je častým prostriedkom na navodenie spánku aj alkohol, kedy na konzumentov, okrem priameho, stimulujúceho účinku alkoholu pôsobia aj niektoré ďalšie prítomné látky – alkaloidy (napr. v pive je to alkaloid „lupulín“ s utlmujúcimi účinkami).Je zaujímavé, že akútna otrava alkoholom prebieha bez väčších následkov.
Chronická otrava však spôsobuje trvalé poškodenie životne dôležitých orgánov ako je pečeň, srdce, mozog.Kokaínový typNázov závislosti je odvodený od alkaloidu kokaín. Vyrába sa z rastliny – koky pravej (coca vulgaris), ktorá sa ešte aj dnes vo veľkom pestuje v krajinách Strednej ale najmä Južnej Ameriky, predovšetkým v chudobných oblastiach Ánd a Peru, Kolumbie a Bolívie.V laboratóriách vyrábaný syntetický kokaín sa nazýva prokaín. Používa sa napríklad v medicíne na znecitlivenie pri niektorých lekárskych zákrokoch.Pri kokaíne spravidla až opakované dávky tejto drogy vyvolávajú príjemné pocity dobrej nálady, eufóriu, celkové oživenie. Pravidelné a dlhodobé užívanie kokaínu vedie k vzniku závislosti a prejavom chronickej intoxikácie. Prejavuje sa to stavom otupenosti a rezignácie, prechodnými stavmi chorobnej zmätenosti, neskôr sa dostávajú i halucinácie. Typické pre chronického užívača kokaínu sú trýznivé kožné a zmyslové poruchy.Novší spôsob kokainizmu súvisí s fajčením kryštalickej formy kokaínu. Toto spojenie kokaínu s nikotínom sa šíri pod menom crack.
Pomenovanie obrazne vyjadruje rýchlosť a silu s akou sa navodzuje stav narkotického opojenia.Kanabisový typTento typ závislosti súvisí s užívaním hašiša a marihuany. Obe látky sa získavajú z konopy siatej pochádzajúcej z oblasti Himalájí (Canabis sativa, varietta indica). Čistá živica z kvetov sa nazýva hašiš. Sušením listov a kvetov, prípadne ďalšou úpravou sa pripravuje marihuana. Droga v oboch formách sa zväčša fajčí, alebo sa pije v rôznych nápojoch. Postihuje predovšetkým mozog.Pri akútnej intoxikácii hašišom a marihuanou sa dosahuje najprv stav úzkosti, ktorý vystrieda euforická fáza s pocitom telesnej a psychickej pohody a šťastia. Neskôr nastávajú poruchy vnímania a strata orientácie. Citové vzrušenie sa stupnńuje, často dochádza k impulzívnym prejavom radosti, úzkosti, agresivity ap.Dlhodobé užívanie drogy môže viesť k chronickej otrave, ktorá môže viesť k poruchám pamäti, chápavosti a celkového intelektu.Amfetamínový typPredstavuje závislosť od alkaloidu efedrínu a niektorých iných látok s podobným účinkom.
Akútny účinok efedrínu je povzbudzujúci. Používa sa preto najmä ako súčasť dopingu v športe. Dlhodobé užívanie spôsobuje podráždenie nervovej sústavy, povahové zmeny. Navodzuje psychické stavy s chorobne vystupňovanou žiarlivosťou, zmätenosťou, útočnosťou, ďalej i nepokoj a samovražedné sklony. Príznačné sú i stavy nadmernej únavy ako prirodzená reakcia na predchádzajúce stavy predráždenosti. Chronická intoxikácia efedrínom vyvoláva okrem trvalého poškodenia pečene a srdca, aj ťažké chorobné psychické stavy s protispoločenským konaním, ktoré je často podobné ochoreniu na schizofréniu. Opísané sú i negatívne emócie, bludy, prenasledovania, agresivita a podobne.Katový typTento typ drogovej závislosti je pomenovaný podľa rastliny katy jedlej (Catha edulis) pochádzajúcej z Etiópie. Užíva sa žuvaním listov, alebo pitím rôznych nálevov. V menších dávkach má droga povzbudivý účinok.
U konzumenta tejto drogy je charakteristický najmä upretý pohľad. Neskôr sa dostavuje štádium útlmu, depresie, únava, spánok. Chronický katizmus prináša chátranie v psychickej i somatickej oblasti. Postupne sa stráca zmysel pre reálny život, povinnosti, dostavuje sa apatia a neschopnosť sústrediť sa na pracovný výkon.Halucinogénny typIde tu o užívanie látok vyvolávajúcich halucinácie (vidiny), zdanlivé vnemy, vznikajúce v dôsledku poruchy bez vonkajšieho podnetu, ktorý stihnutý pokladá za skutočné. Medzi takéto drogy patrí LSD a meskalín. Somatická závislosť od halucinogénu sa nevytvára, a ani psychická závislosť nebýva silná. Ich hlavné nebezpečenstvo je v tom, že predsa len môžu narušiť zdravie človeka.K tomuto typu závislosti patrí aj závislosť od prchavých látok (toluén, benzém, chloroform, éter), ktoré sa vdychujú. V malých dávkach vedie fetovanie k zmenám nálady. Vo vyšších dávkach vyvoláva zmeny vnímania. K tomuto sa pridružuje mylné chápanie skutočnosti a nakoniec sa narkotizujúci účinok drogy prejavuje spánkom. Závislosť od prchavej látky vedie často k telesným poruchám a komplikáciám. Môžu sa končiť smrťou.Analgetický a anitipyretický typPredstavuje závislosť od liekov proti bolesti a proti horúčke. Účinným alkaloidom je chiním. Injekčné podanie vodných roztokov analgetík vedie k vzniku drogovej závislosti morfínového typu. Označuje sa ako neomorfinizmus a predstavuje najvážnejšiu nealkoholovú toxikomániu u nás.KofeinizmusZávislosť od drog, obsahujúcich také účinné alkaloidy ako sú: kofeín, teín a teobramín. Nachádzajú sa v káve, čaji, kakau, coca-cole, ap. Patria medzi najrozšírenejšie psychotropné látky. Kofeín v nízkych koncentráciách pozitívne ovplyvňuje funkciu buniek mozgovej kôry, vo vyšších dávkach môže kofeín pôsobiť ako jed. Časté pitie čiernej kávy môže ma za následok zvýšenie krvného tlaku, zvýšené vylučovanie žalúdkovej kyseliny, prípadne aj trvalé poškodenie zdravia.
TabakizmusPatrí spolu s alkoholizmom a kofeinizmom medzi najrozšírenejšie druhy toxikománie. Účinným alkaloidom tabaku je nikotín. Aj keď je to prudký jed, ľudský organizmus si na menšie dávky pomerne rýchlo privykne a časom sa vyvinie drogová tolerancia. To je dôvod, prečo fajčiar môže prekročiť aj niekoľkonásobok smrtiacej dávky bez momentálnych chorobných dávkach tlmí prenos nervových signálov, negatívne pôsobí na srdcovo-cievnu, tráviacu i dýchaciu sústavu. Pomerne vysoká je aj pravdepodobnosť vzniku rakovinového ochorenia. 4. Prevencia drogových závislostíV súčasnej dobe sa v oblasti drogovej problematiky prichádza ku stanovisku že jedine kvalitná prevencia vedie k úspechu v boji proti drogovej závislosti a môže pomôcť mladému človeku oddialiť vstup na drogovú scénu. Preventívnovýchovná činnosť sa týka nás všetkých, počnúc rodičmi, lekármi, učiteľmi a končiac politikmi.
Iba dobre informovaný človek má nádej, že obstojí v dobe v ktorej teraz žijeme a ktorú niekto nazval „vek drog“Prevenciu drogovej závislosti možno definovať ako aktivitu, ktorá vedie k posilneniu a k ochrane zdravie a zároveň človeka, ponúka zdravý spôsob života. V súvislosti s pojmom protidrogová prevencia sa najčastejšie stretávame s týmto delením:Primárna prevenciaJe zameraná na udržanie a podporu zdravia jedinca a spoločnosti. Jej prvoradým cieľom je vytváranie optimálnych podmienok na telesný, psychický a sociálny vývin jednotlivca. Možno sem zaradiť všetky aktivity smerujúci k tomu, aby drogový problém vôbec nevznikol. V rámci primárnej prevencie sa pracuje so zdravou populáciou, ktorú je potrebné motivovať k plnohodnotnému životu.SekundárnaJe orientovaná na pomoc v už existujúcom nebezpečí závislosti. Má zabrániť vzniku porúch sociálneho a psychického vývinu, zachytiť ich v počiatočnom štádiu, okamžite zabezpečiť opatrenie pre ohrozených jedincov a eliminovať podmienky vzniku aj šírenia sociálnopatologických javov.
Cieľom sekundárnej prevencie je zmeniť získané systémy závislosti a dosiahnuť stav zdravia, ktoré je chápané ako výsledok vlastného pričinenia.Terciárna Zahrňuje opatrenia zabraňujúce návratu akútneho štádia závislosti. Jej podstatou je podporenie výsledkov liečby a postupné odstránenie následkov spôsobených závislosťou.Procesy získané v priebehu terapie je nutné v reálnom živote, v zamestnaní, ale i vo voľnom čase neustále trénovať a upevňovať. V rámci terciárnej prevencie ide predovšetkým o podporu pri vytváraní aktívneho spôsobu života a sociálnej zodpovednosti.Podľa Presla sem patrí i distribučný program čistých striekačiek a ihiel a tzv. substitúcia. Základnou myšlienkou je nahradiť branie ilegálnej i nečistej drogy - drogou chemicky čistou a podanou legálne v zariadení k tomu prispôsobenom. Substitúcia sa používa zásadne tam, kde všetky iné preventívne či liečebné postupy zlyhali. Ide o voľbu menšieho zla, menšieho rizika. Droga sa podáva tak, sa nemusela vpichovať do žily – čím odpadá riziko prenosu infekcie. Je možné dávku drogy po dohode s pacientom postupne znižovať a dostať sa nakoniec až k úplnej abstinencii. Pri tomto postupe treba zdôrazniť, že ide v prvom rade o sociálnu pomoc, následne potom o terapiu.
U nás je v súčasnosti rozšírená dietanová a methadonová substitúcia.4.1. Cielená protidrogová primárna prevenciaVo svojej práci chcem vyzdvihnúť práve túto oblasť preventívnovýchovnej činnosti, pretože tu sa ponúka priestor kde sa môže čo najjefektívnejšie zapojiť cela spoločnosť. Teda rodičia, škola, študenti, zákonodarné ustanovizne, centra voľného času, náboženské organizácie, atd. Od nich všetkých závisí do akej miery budú presadzovať zásadu, že užívať alkohol a drogy je škodlivé a nebezpečné. Preventívnovýchovná práca v súčasnosti vyžaduje odbornosť, citlivý prístup a ľudí s osobným nasadením. Napríklad v škole by mala zahŕňať tieto kritériá:-prevádzaná ako kontinuálny proces;-primeraná a prispôsobená rôznym vekovým skupinám;-mala by zahŕňať informácie a poznatky o problémoch závislosti na drogách;-orientovaná na vytvorenie postojov a zručností, ktoré žiakom umožnia zvládanie životných situácií bez drog;-opretá o obľúbené a smerodajné osoby s primeranou autoritou a schopnosťou vytvárať vzťah s deťmi;-prepojená s prevenciou iných sociálnych a zdravotných rizík a zároveň orientovaná na zdravý spôsob života;-schopná zapojiť rodinu žiada a zlepšiť schopnosť komunikovať o problémoch a vyrovnávať sa s nimi.
K tomu, aby sa mohli pozitívne rozvinúť vyššie uvedené predpoklady primárnej prevencie na školách, bolo by žiadúce zaistiť školenie intermediátorov, to znamená výcvik pre učiteľov a vychovávateľov s cieľom získať teoretické, ale i praktické vedomosti a zručnosti pri realizácii preventívnych programov. Takýto intermediátor by mal byť na každej väčšej škole. Podobná aktivita by sa mala presadzovať i v zariadeniach pre deti a mládež, ktoré ponúkajú využitie voľného času.5. ZáverV predkladanej práci som sa zamerala na problematiku drog, drogových závislostí. Z množstva faktov, údajov a informácií som na základe odbornej literatúry spracovala tie problémy, ktoré sú blízke môjmu uhlu pohľadu a prostredníctvom ktorej môžem pomôcť aj vrstovníkom zorientovať sa v danej problematike.V teoretickej časti práce som venovala kapitolu aj k prevencii drogových závislostí, ktorá sa črtá ako jedna z najúčinnejších ciest v boji proti drogám.V tejto súvislosti by som chcela vyzdvihnúť predovšetkým primárnu protidrogovú prevenciu.
|