Ùvod
Súčasný spoločenský trend kladie čoraz väčšie nároky na ľudskú psychiku a z toho vyplývajúc vnútorné a vonkajšie konflikty, akými sú prepracovanosť a stres.Dnešný človek žije v neustálom zmätku a uponáhľanosti a častokrát si nenájde čas, aby sa zamyslel nad svojím životným štýlom a odstránil nahromadené konflikty. Mnohí, a stále čoraz mladší ľudia, sa takto stavajú zaslepenými obeťami terajšieho konzumného životného štýlu, ktorý ich láka kráčať cestou menšieho odporu a tak nezriedka siahajú po cigaretách, alkohole, liekoch, či dokonca po tvrdej droge. Dôsledkom tohto spôsobu života však neraz býva krutá daň. Užívanie drog prináša nedohľadné škody na organizmus po somatickej aj psychickej stránke. A preto som aj do teoretickej časti zaradila kapitolu ktorá sa venuje k prevencii. Droga sa stala realitou našej súčasnosti a považuje sa za závažný problém takmer vo všetkých krajinách sveta. Najčastejší dôvod, prečo niektorí jedinci siahajú po droge je na prvom mieste u mladých zvedavosť.

Chcú skúsiť čo to s nimi urobí. Je to túžba prežiť niečo mimoriadne, neobyčajné. Hľadá sa dobrodružstvo a vzrušenie. Inokedy je to vyvolanie lepšej nálady, únik z nudy, únik z nepríjemných situácií, z tvrdej reality. Inokedy je to zase snaha upozorniť na seba, vyvolať protest proti autoritám.Na svete je nespočetné množstvo obetí závislých na drogách. Pomôcť im však nie je vôbec ľahké, ba dokonca niekedy aj úplne nemožné.1. Vymedzenie základných pojmovProblematika drogovej závislosti je veľmi zložitá, či už vzhľadom na náročnosť samotnej témy, ale i pre množstvo teórií a koncepcií, ktoré často vychádzajú z odlišných stanovísk a kladú si rôzne ciele. Aj preto považujem za nevyhnutné v úvode teoretickej časti mojej práce vymedziť a definovať niektoré základné pojmy, ktoré sa priamo dotýkajú problematiky drogovej závislosti.Pod pojmom droga sa pôvodne rozumie sušená rastlina alebo jej časť, ako napríklad koreň, listy, kvety.

Medzi užívanými látkami nie sú len rastlinné drogy, ale aj lieky a rôzne iné syntetické látky, ktoré chemický priemysel vyrába v bezpočetnom množstve. U nás sa vžil a všeobecne sa používa názov „droga“, ktorý vznikol mechanickým prenesením z anglického slova „drug“, kde má širší význam. Takže u nás ju berieme ako látku, ktorá mení duševný stav (náladu, stav vedomia, psychiku vnímania) Z toxikologického hľadiska teda drogu (niekedy sa tiež používa termín „psychoaktívna látka“, „omamná látka“, „psychotropná látka“ či „narkotikum“) vieme definovať ako prírodnú alebo syntetickú látku, ktorá pôsobí na organizmus a svojím účinkom naň mení pocity a správanie sa a vzniká od nej závislosť. Nebezpečenstvo užívania drog pre človeka treba uviesť najmä v súvislosti s ich návykovosťou. Je možné, že človek sa už po ich jednorazovom užití môže stať závislým od ich ďalšieho používania.

Vytvára sa chorobná závislosť od drogy, ktorá sa nazýva toxikománia. Vieme ju definovať ako: vášnivú až chorobnú túžbu po jedoch. V odborných kruhoch sa toxikománia definuje ako: stav opakujúcej sa náhlej alebo chronickej otravy, vyvolanej opakovaným podávaním drog. Droga je teda látka, schopná navodiť stav chorobnej závislosti. Z tohoto dôvodu sa namiesto slova toxikománia začalo používať označenie drogová závislosť. V nej sa človek dostáva do stavu závislosti, nesamostatnosti voči droge, je ňou zotročený. Ide o určitý stav, keď si telo alebo duša zvykne na drogu, ktorú človek berie, prispôsobí sa jej, a telo ju začne brať ako súčasť svojho metabolizmu. Drogovú závislosť teda definujeme ako psychický a fyzický stav, ktorý vyplýva zo vzájomného pôsobenia medzi živým organizmom a drogou. Charakterizujú ho zmeny správania sa a iné reakcie, ktoré vždy zahrňujú nutkanie prijímať drogu stále alebo pravidelne, pre jej účinky na psychiku.

Niekedy aj pre to, aby sa zabránilo nepríjemným pocitom, tzv. abstinenčným príznakom, vyplývajúcim z neprítomnosti drogy. Závislosť od drogy sa prejavuje v duševnej (psychickej) aj telesnej (somatickej) oblasti.Drogová závislosť je determinovaná nasledujúcimi charakteristikami:1. neodolateľná túžba po opakovanom užívaní drogy2. tendencia k zvyšovaniu dávky3. somatická a psychická závislosť od účinku drogPsychická závislosť – je duševný stav človeka, ktorý vzniká po podaní drogy a prejavuje sa rôznym stupňom túžby užívať ju znova a mať z nej príjemné pocity. Táto túžba môže siahať od jednoduchého želania, ktorému sa dá odolať, až po neodolateľné nútenie, a to aj pri vedomí, že droga je škodlivá.Somatická závislosť – znamená adaptáciu ľudského organizmu na chemickú zlúčeninu, čo sa prejaví po vysadení drogy tzv. odvykajúcimi príznakmi alebo abstinenčným syndrómom. Taktiež je charakterizovaná poruchami vegetatívnymi funkcií. Organizmus somaticky závislí od drogy ju potrebuje aj napriek tomu, že mu škodí.

Nedostatok drogy je prežívaný ako nepríjemný stav.Pri opakovanom používaní drogy si telo na ňu zvyká a jej účinky pri ďalšom podaní sa tlmia, tento jav nazývame tolerancia voči droge. Ak sa má dosiahnuť rovnaký účinok ako predtým, musí sa zobrať väčšie množstvo (veľká pravdepodobnosť predávkovania), a postupne už droga nenavodzuje príjemný stav, ale len vracia človeka z „absťáku“ do „normálneho“ stavu. Priamo úmerne je spojená so závislosťou.Abstinenčný syndróm („absťák“) je stav, ktorý nastane, ak závislý prestane brať drogu, na ktorú sa stal závislý. Prejavuje sa ťažkými telesnými (zvracanie, triaška, kŕče, bolesti) a psychickými (depresie, agresivita, samovražedné myšlienky) príznakmi, ktoré trvajú niekoľko dní. V tomto stave, sa myseľ postihnutého človeka sústreďuje na jediný cieľ: dať si ďalšiu dávku. Z hľadiska oprávnenosti užívania drogy (najčastejšie liečiva) možno v medicínsko-právnej rovine hovoriť o troch rovinách kontaktu človeka s látkou takéhoto charakteru:a) usus –užívanie drog (liečiv) v súlade s oprávnenými záujmami i potrebami jedinca i spoločnosti.

Ide v podstate o užívanie liečiv, či iných látok charakteru drog v primeraných dávkach v súlade s potrebami užívateľa podľa aktuálnych poznatkov lekárskej vedy;b) misus –užívanie drog (liečiv) takým spôsobom, ktorý nie je v súlade s náhľadom medicíny na aktuálne potreby konzumenta. Ide obvykle o neprimerané prekračovanie terapeutických dávok liečiv;c) abusus –zneužívanie drog (liečiv) predovšetkým ich nadmerným používaním natoľko, že u osôb dochádza k manifestácii negatívnych javov, ktoré pramenia zo zneužívania drogy.2. Drogy a ich delenieDôkladne poznať účinky drog a ako aj ich zaradenie nie je možné. No z veľkého hľadiska by sme ich vedeli rozdeliť na „mäkké“ a „tvrdé“, aj keď tieto termíny sú dosť nepresné a diskutabilné na také veľké množstvo omamných látok. Pod „tvrdými“ drogami sa zväčša rozumejú také látky, ktoré účinky sú silné a rýchle a na ktoré pomerne rýchlo vzniká fyzická závislosť.

Tiež sa používa formulácia: mäkká droga „nasadá“ na osobnosť, tvrdá ju mení.Každý súhlasí, že kokaín, heroín a marihuana sú drogy. Väčšina ľudí dnes už vie, že aj alkohol je droga. Taktiež aj nikotín v tabaku a kofeín v káve sú veľmi silné drogy.Väčšina ľudí užíva lieky, ktoré sú fakticky tiež jednými z drog. No len malé percento ich zneužíva, aby sa dostali do narkotického stavu.Ako drogy sa používajú stovky látok. Niektoré z nich sú veľmi ojedinelé alebo celkom nové. Každá látka inak pôsobí na ľudský organizmus. Urýchľujú alebo spomaľujú telesné procesy, alebo zapríčiňujú zmeny stavu vedomia, či správania. Veľmi zjednodušene, účinky drog sú trojaké: utlmujúce, povzbudzujúce a halucinačné.V súčasnej dobe, už nie je veľkým problémom, aby si obyčajný jedinec zaobstaral nejakú psychotropnú látku. Existujú mnohé podoby drog a ich kontakt s konzumentom. Môžu sa vyskytovať vo forme tabletiek, práškov, alebo vo forme roztokov. Zvyčajne sa aplikujú prehltnutím, vdychovaním, fajčením a injekčne.V publikácii som sa stretla s nasledovným členením drog:-sedatíva-povzbudzujúce prostriedky-halucinogény-narkotické látky-SedatívaDo tejto skupiny patrí:-alkohol-barbituráty, utišujúce prostriedky a nebarbiturátové sedatíva-inhalačné prostriedkyTieto všetky sedatíva, sú legálnymi drogami. K ich prístupu má takmer každý, môžu sa voľne kupovať a predávať.