Závislosť od alkoholu 

Závislosť či hovoríme o závislosti na alkohole alebo na iných látkach medzinárodná klasifikácia ju definuje ako:„Skupinu fyziologických, behaviorálnych a kognitívnych fenoménov, v ktorých užívanie niektorej látky alebo skupiny látok má u daného jedinca omnoho väčšiu prednosť, ako iné konanie, ktorého si kedysi cenil viac.“ Centrálnou popisovou charakteristikou syndrómu závislostí je túžba brať psychoaktívne látky. Tu môže byť dôkaz, že návrat k užívaniu látky, po období abstinencie, vedie k rýchlejšiemu znovuobjaveniu iných rysov syndrómu, ako je tomu u jedinca, u ktorého závislosť nevyskytuje.  Definitívna diagnóza závislostí by sa obyčajne mala stanovovať až vtedy, keď v priebehu posledného roka došlo k trom alebo viacerým z nasledujúcich javov:silná túžba alebo pocit pudenia užívať látkuproblémy v kontrole užívania látky a to pokiaľ ide o začiatok a ukončenie alebo množstvo látky.telesný odvykací stav, keď je látka užívaná s úmyslom zmenšiť jeho príznaky, čo je zrejmé z typického odvykacieho syndrómu pre tú, ktorú látku, alebo užívania rovnakej so zámerom zmenšiť alebo odstrániť odvykacie príznaky.preukázanie tolerancie ako vyžadovanie vyšších dávok látky, aby sa dosiahlo účinku pôvodne vyvolaného nižšími dávkami. Jasné príznaky možno nájsť u jedincov závislých na alkohole a opiátoch, ktorí môžu brať denne také množstvo látky, ktoré by zneschopnilo alebo usmrtilo užívateľa bez tolerancie.postupné zanedbávanie iných záujmov v prospech užívanej psychotropnej látky a zvýšené množstvo času k získaniu, užívaniu alebo k zotaveniu sa z jej účinku.pokračovanie v užívaní aj napriek jasnému dôkazu zjavne škodlivých následkov (poškodenie pečene spôsobené nadmerným pitím, depresívne stavy vyplývajúce z nadmerného užívania látky, alebo toxického poškodenia myslenia). Je treba sa snažiť určiť, či pacient bol alebo mohol byť vyšetrený a či by mohli byť zistené príčiny a rozsah poškodení. 

3.1 Charakteristika užívania alkoholu 

Skála rozlišuje tri typy konzumácie alkoholu:

ÚZUS - Užívanie alkoholických nápojov pri spoločenských udalostiach ako doplnok k jedlu. Alkohol sa požíva v dávkach, ktoré nemajú podstatnejší vplyv na fyzickú a psychickú činnosť človeka 

MISÚZUS - Znamená zneužívanie alkoholu. Znamená to napr. platí zákaz požívania alkoholických nápojov pred i počas riadenia motorového vozidla. Vodič, u ktorého bol zistení alkohol v krvi, uvedený zákaz porušil a v tomto prípade hovoríme o zneužití alkoholu. Rovnako je to aj s konzumáciou alkoholu u mladistvých, pri ktorých takéto niečo zakazuje zákon. 

ABÚZUS - Nadmerné užívanie alkoholických nápojov, ktoré vedie k opitosti. Tu sa už prejavujú spoločenské a zdravotné následky.  

Alkohol podľa Kolbiáša vyvoláva stav opojenosti. Rozlišujeme:

- Jednoduchá alkoholová opojenosť vzniká bezprostredne po požití určitého nadmerného množstva alkoholu. Množstvo alkoholu, ktoré musí človek prijať, aby sa jednalo o nadmernú dávku, je podmienené rôznymi veličinami, ako je nasýtenosť, únava...  Po ústupe alkoholového opojenia nastáva nepríjemný stav spojený s depresiou, poruchami pozornosti, úzkostnou náladou. Časté bývajú pocity nevoľnosti, bolenia hlavy, potenie, nechutenstvo.    

- Komplikovaná  alkoholová opojenosť je abnormálnou reakciou organizmu na alkohol. Ide tu o vystupňovanie príznakov známých z jednoduchej opojenosti, je prítomná silná podráždenosť, nie zriedka spojená  s  agresivitou.  Sú  prítomné  silné  afekty  zlosti  alebo hnevu na nepatrné podnety. Časté sú primitívne reakcie. Tento stav  môže trvať aj dlhšie a obvyklé sú výpadky pamäte. Priebeh je závislý na množstve vypitého alkoholu. 

- Patická opojenosť je kvalitatívne odlišná abnormná opojenosť, ide vlastne o opojenosť psychotického charakteru. Nezávisí na množstve skonzumovaného alkoholu. Dochádza k náhlej poruche vedomia. Stav vzniká náhle a náhle sa tiež končí a prechádza do spánku. Na odoznelý stav je zvyčajne plná strata pamäte. 
- Komplexná opojenosť je stav, ktorý vzniká kombinovaným užitím alkoholických nápojov a iných psychotropných látok. Najčastejšie bývajú užívané analgetiká, opiáty ale i rôzne prchavé látky. 

Sú tri štádia alkoholickej opitosti (alkoholická intoxikácia)

1. excitačné štádium (pri koncentrácii 0,5 – 1,0 g/l alkoholu v krvi), charakterizuje ho zvyčajne uvoľnenosť a eufória
2. narkotické štádium (okolo 2 g/l alkoholu v krvi ), prejavuje sa ospalosťou a znecitlivením
3. asfyktické štádium (pri koncentrácii 3,0 – 5,0 g/l alkoholu v krvi), prejavuje sa hlbokou poruchou vedomia, poruchami dýchania, bez pomoci končí smrťou. 

3.2 Prejavy závislosti od alkoholu 

Alkohol utlmuje centrálny nervový systém, preto u alkoholika sú niektoré funkcie zvýšené, aby ako utlmené vyzerali normálne. Po náhlom prerušení pitia dochádza k prerušeniu dovtedajšieho tlmivého vplyvu so vznikom abstinenčných príznakov. Tieto sú už prejavom fyzickej závislosti na alkohole. Ľahší stupeň sa prejavuje trasom končatín alebo celého tela, potením, búšením srdca, nepokojom a hyperaktivitou. Pri ťažšej závislosti sa ráno okrem trasu objavuje i napínanie na zvracanie, ktoré si postihnutý často lieči "ranným dúškom", čo je jeden z varovných príznakov vzniku alkoholizmu.  

12 - 24 hodín po prerušení pitia sa u jednej tretiny alkoholikov môžu vyskytnúť epileptické tonicko-klonické záchvaty. Pri hrozí po 2 - 4 dňoch abstinencie riziku vzniku halucinácií a delíria tremens, nečakanom prerušení nadmerného pitia (úraz,  infekčná  choroba  a  pod.) závažného ochorenia, ktorého liečba vyžaduje hospitalizáciu. Delírium často začína nespavosťou, desivými snami, búšením srdca, zvýšenou teplotou a pokračuje halucináciami často pracovnými (delírium zamestnanosti). Končí hlbokým spánkom, pobytom v nemocnici, alebo dnes už zriedkavo, smrťou postihnutého. V liečbe abstinečných príznakov sa používajú aj neuroleptiká s anxiolytickým účinkom (Tiapra).  

Vývinové štádiá závislosti od alkoholu podľa R.M. Jelineka:

1. Iniciálna, začiatočná fáza - typické častejšie pitie alkoholu, začiatok pôsobenia alkoholu ako drogy. Človek vyhľadáva situácie, pri ktorých sa pije alkohol. Pije preto, lebo mu alkohol poskytuje úľavu. Často sa neopije, ale dávky už začína zvyšovať.

2. Prodromálna, varovná fáza - charakterizovaná abúzom, častejšia opitosť, vyskytujú sa palimpsety. Človek si začína uvedomovať, že mu alkohol vyhovuje, ale ak má závažné dôvody, je schopný prerušiť pitie.

3. Kruciálna, rozhodujúca fáza - prejavujúca sa závislosť, strata kontroly v pití, prejavujúca sa tým, že ak pijan vypije čo len jeden pohárik, nie je schopný prestať piť. Prechodne sa zvyšuje tolerancia. Ak pijúci vynechá alkohol, zjavujú sa abstinenčné príznaky. Potreba piť alkohol je výrazná.

4. Terminálna, konečná fáza - nápadne znížená tolerancia na alkohol, výskyt abstinenčného syndrómu, zvýrazňujú sa príznaky poškodenia mozgu a niektorých telesných orgánov a systémov, mení sa osobnosť , charakter. Alkoholik začína piť už ráno a podnapitý býva takmer neprestajne a na to mu stačí aj menšia dávka. Hladina alkoholu neklesá viac dní na nulu. Začiatok vzniku psychóz až obrazu demencie. Opitosť končí telesným vyčerpaním, alebo finančným zruinovaním. Tento vývoj môže trvať od 3 – 20 rokov. Tieto vývojové fázy sú charakteristické pre typ alkoholizmu gama.

Medicínsky sa rozlišuje päť základných typov a štádií alkoholovej závislosti:

- typ alfa - abúzus bez prejavov závislosti, nedisciplinované pitie. Pitie sa reguluje bez toho, aby človek musel abstinovať. Typ prechádza často do typu gama.
- typ beta - spoločensky podmienený abúzus, nevytvára sa závislosť, ale v priebehu dlhodobého pitia prichádza ku komplikáciám ako zápal nervov, sliznice, cirhóze pečene. Ide tu o nadmerné pitie a poruchy výživy.
- typ gama - vyjadruje abúzus, tretia fáza. Hlavnými príznakmi je stúpajúca tolerancia, strata kontroly v pití, ale pritom je zachovaná schopnosť abstinovať.
- typ delta - časté a nadmerné pitie menšieho množstva vytvárajúce závislosť. Pri tomto druhu pitia nie je strata kontroly, ide o udržiavanie si hladiny alkoholu v krvi. Je tu neschopnosť abstinovať, lebo sú silné abstinenčné príznaky. Takýto človek nemusí byť ani raz opitý, ale nikdy nie je triezvy. Typy gama a delta sa často kombinujú za prevahy jedného znich.
-  typ epsilon - epizodické pitie alkoholu, kvartálne či periodické pijanstvo, je kombinované s inými psychickými chorobami. 

Pijan typu gama je na rozdiel od pijana delta ešte schopný abstinovať. Prestávky v pití môžu v začiatočnej fáze trvať týždne alebo mesiace, ktoré sa neskôr skracujú. Za alkoholika, teda človeka postihnutého alkoholizmom, chorobou závislosti od alkoholu, sa v užšom zmysle slova považujú typy gama a delta. 

Formy alkoholických psychóz: 

- alkoholická depresívna psychóza - výrazné príznaky depresie s nebezpečenstvom suicidia.
- alkoholická paranoidná psychóza - prejavy žiarlivosti, perzekučné prejavy, pri dosiahnutí úrovne psychózy paranoidné bludy, pri dispozičných faktoroch trvá dlho s ťažkou liečbou neuroleptikami, nevyhnutná abstinencia
- alkoholická halucinóza - akútny priebeh so sluchovými, hlavne verbálnymi halucináciami.
- delírium tremens je osobitá forma alkoholovej psychózy. Prejavuje sa týmito základnými príznakmi:

1. výrazný tremor celého tela, najmä rúk
2. delírium (porucha bdenia a vedomia), bývajú časté zoopsie alebo mikrozoopsie (pacient vidí drobné zvieratá, hlavne myši alebo aj hmyz)
3. motorický nepokoj
4. delírium zamestnanosti (pacient na posteli akoby “vykonával” svoje zamestnanie)
5. zvýšená sugestibilita 

Súčasťou stavu je aj zvýšené potenie a zvýšená telesná teplota, až horúčka. Pri dlhšom trvaní hrozí zlyhanie kardiovaskulárneho systému až smrť. Priebeh liečenia je krátky, trvá 2 – 5 dní, zvyčajne sa končí náhle, upokojujúcim spánkom. 

- Korsakova psychóza je osobitá forma (vyskytuje sa pri dlhodobom pití)

1. základný príznak je porucha štiepivosti pamäti, pacient nie je schopný si nič zapamätať od vzniku psychózy (časová a miestna dezorientácia )
2. konfabulácie (údaje nezodpovedajúce skutočnosti)
3. neuritídy a bolesti končatín
4. retrográdna amnézia

Pri roky trvajúcom pití alkoholu sa môže vytvoriť mozgová atrofia, ktorá sa prejavuje globálnou poruchou intelektu a pamäti, ide o tzv. alkoholickú demenciu.

Až v posledných rokoch sa zistilo, že alkohol môže narušiť embryonálny a fetálny vývoj detí matiek, ktoré dlhodobo zneužívali alkohol pili ho v zvýšenej miere aj v prvom trimestri tehotnosti. Ide o tzv. fetálny alkoholický syndróm. U takýchto detí sa zistilo niekoľko typických príznakov:

- makrocefália s defektom intelektu
- faciálne anomálie (široký koreň nosa, nízko položené uši, úzke palpebrálne štrbiny)
- príznaky ľahkej mozgovej dysfunkcie
- ďalšie možné mozgové poruchy 

Alkohol a jeho nadmerné pitie negatívne pôsobí na rodinu, prácu a sociálne postavenie alkoholika.