Internet a všetko okolo neho (SOČ)

Internet

1 Základy o internete

1.1 História internetu

Napočiatku internetu stál projekt Arpanet. S projektom Arpanet prišli ľudia zagentúry DARPA – Defence Advanced Research Project Agency a požiadali UCLA (UCLos Angeles), o spoluprácu, ktorú UCLA prijalo. Arpanet bol projekt prepájania paketov v sieti počítačov. V roku 1969 sa pripojili k UC Los Angeles ešte triďalšie siete: Stanford Research Institute (SRI), UC Santa Barbara (UCSB) a University of Utah in Salt Lake city. Táto štvoruzlová sieť mala prenosovú rýchlosť 50 Kbps. Táto sieť bola použitá ako prvý objekt pozorovania preťažovania siete. Po spustení Arpanetu sa s touto sieťou už dalo niečo robiťa tak sa začalo pracovať na protokoloch pre „hostiteľské“ počítače. Neskôr vroku 1971 mal Arpanet už okolo 19 uzlov s tridsiatimi univerzitnými sieťami. Sieť sa rozrastala pomaly, bolo jej treba trochu pomôcť, oboznámiť s ňou verejnosť. Arpanet bol preto prezentovaný na Medzinárodnej konferencii opočítačovej komunikácie. Na konferencii sa okrem iných zúčastnili aj zástupcovia konkurenčných projektov a sformovala sa nová skupina International network working group (INWG), ktorá sa neskôr pripojila k International federation of information procesing.

Internetpri svojom vzniku ako ARPANET spájal v roku 1969 len 4 počítače, v roku 1972 23 počítačov, v roku 1984 už okolo 1000, v roku 1987 asi 10000 počítačov, 1993 viac ako 1,3 milióna počítačov. Dnes spája ešte viac počítačov a menších sietí. Prudký nárast pripojených počítačov sa začal v 1986 zavedením NFSNet.

V roku 1994 vstúpila do hry Národná vedecká nadácia USA (NSF – National Science Foundation) prostredníctvom svojho úradu pre pokročilé vedecké výpočty, ktorý inicioval vývoj siete NSFNET. Táto sieť priniesla rýchle tempo ďalšieho technického zdokonaľovania. Neskôr sa pridali ďalšie vládne agentúry (NASA, National Institutes of Health, Department of Energy apod.) aby prispeli k rozširovaniu sieťovej chrbtice internetu. V Európe vznikli významné medzinárodné chrbtice, ako napr. NORDUNET. Sieť ARPAnet formálne zanikla v roku 1983. Používatelia to prakticky ani nezaznamenali, pretože arpanetové služby fungovali ďalej, navyše boli a sú stále zdokonaľované. Použitie štandardu TCP/IP na počítačové sieťovanie sa stalo globálnou záležitosťou. Internet je obrovská sieť, vytvorená pôvodne spojením rôznych výskumných sietí a sietí vo vojenskom priemysle (ako napr. NSFnet, MILnet a CREN). S viac než miliónom registrovaných uzlov, mnohé z nich sú servery alebo menšie siete, je dnes internet najväčšia počítačová sieť nasvete.

1.2 Služby poskytované internetom

Internet umožňuje používateľom komunikovať prostredníctvom sieťových (internetových) služieb. Sú to napr. elektronická pošta, služby na vzdialené prihlasovanie, diskusné skupiny a fóra, služby na vyhľadávanie zdrojov, záujmových skupín, prípadne jednotlivých používateľov, komunikácia v reálnom čase. Na ich využívanie je potrebný počítač, ktorý je priamo alebo sprostredkovane pripojený do internetu. Internet má široké spektrum využitia, je súčasťou nášho každodenného života. Pomáha nám pri práci, vzdelávaní, je nevyčerpateľným zdrojom zábavy. Na internete môžeme spoznať veľa nových ľudí, dozvedieť sa množstvo nových informácií, peniaze zarábať aj míňať... Rozvoj posledných 15 rokov priniesol nové technológie, ktoré umožňujú navzájom prepájať heterogénne počítačové siete a umožňujú ich fungovanie ako jednoliatej koordinovanej siete. Tietotechnológie nazývame internetworking, v skratke internet. Internet umožňuje komunikovať navzájom počítačom bez ohľadu na ich hardware, operačný systém a nadruh pripojenia. V dnešnej dobe sa prenesene výraz internet chápe ako komplexná globálna sieť a rozsiahla, rýchlo aktualizovateľná databáza informácií. Hovorovo sa nazýva aj web - pavučina, net - sieť.

Web ponúka obrovské kvantum možností využitia – slúži na prezentáciu firiem či súkromných osôb, na zábavu, oddych či prácu. Možností je veľmi veľa. Veľkou výhodou webu a internetu ako takého je jeho rýchlosť a schopnosť poskytovať informácie s omeškaním len niekoľko sekúnd prakticky v reálnom čase, čo je u niektorých iných médií nemožné (knihy, časopisy). Web dnes možno použiť na získavanie informácii z iných médií – môžeme sledovať vysielanie TV cez obrazovku počítača, počúvať rádio, dokonca čítať noviny ešte skôr, ako si ich budeme môcť kúpiť. V ostatnom čase sa veľmi spopularizovali tzv. freehostingové servery, teda servery, ktoré zadarmo poskytujú priestor pre vlastné WWW prezentácie. Tak si môžu jednotlivci, rôzne skupiny či malé firmy vystaviť na internete svoje www stránky. Ak chceme využívať web na zábavu, môžeme si vybrať stovky činností, od hrania on-line hier, prezerania stránok serverov určených výlučne pre zábavu, chatovania s priateľmi a pod.

1.3 Základné údaje

Základ internetu tvoria tri základné technológie – HTML, URL, HTTP.

HTML - HyperText Markup Language, jazyk pre popis www stránok. Je to základny jazyk, ktorým hovorí internet a v ňom je písaná väčšina dokumentov.

HTTP - HyperText Transfer Protocol, protokol na prenos hypertextových dokumentov po Internete, na komunikáciu Klient – Server, na kladenie požiadaviek serveru a na odpovede servera na požiadavky. Prenášajú sa ním najmä stránky, o ktoré cez prehliadač požiada klient.

IP - Internet Protocol, hlavný protokol Internetu

TCP/IP - Transmission Control Protocol / Internet Protocol; riadiaci prenosový protokol, protokol Internetu, označenie sady protokolov, ktoré sa v dnešnej dobe používajú na Intenete. IP zabezpečuje správne doručovanie dát (paketov dát) jednotlivým PC v sieti (pre PC tvoriaci súčasť siete sa často používa označenie host). Ak sa nachádza počítač, na ktorý je užívateľ napojený, v inej sieti, IP protokol smeruje pakety cez počítače, ktoré siete vzájomne prepojujú (tzv. brány).

URL - Uniform Resource Locator,

-jednotný popis miesta uloženia súborov na Internete

-jednotné označenie pre internetovské informačné zdroje;

predstavuje adresu dokumentu, prípadne inej informácie (alebo aspoň adresu servera, ktorý túto informáciu obhospodaruje). URL môžeme použiť pri práci s prehliadačom, keď manuálne zadávame adresu dokumentu, o ktorý máme záujem. Najčastejšie sa však URL používajú v hypertextových odkazoch v rámci dokumentov vytvorených pomocou jazyka HTML. Pomocou URL sú všetky stránky na Internete jednoznačne určené.

Doména - webová stránka predmetu obsahujúca edukačný obsah a nástroje určené pre dištančnú formu edukácie

Klient– Server architektúra, kde klient je väčšinou normálny užívateľ a serverom je nejaký WWW server spravujúci nejaké multimédia alebo hypertextové dokumenty. Server je neaktívny až pokým nedostane požiadavku odklienta, ktorú príjme a spracuje. Klient väčšinou využíva klientské programy na posielanie požiadaviek na servery. Príkladom týchto klientských programov sú napríklad IE a Netscape Navigator, ktoré sa líšia rôznym dizajnom užívateľské hoprostredia, ale funkciu majú rovnakú.

Internet tvorí sieťový model klient-server:

server - počítač, ktorý zaisťuje iným počítačom určitý druh služieb (dodáva nám informácie - prijme naše požiadavky, spracuje a pošle výsledok)

klient - počítač, ktorý využíva služby ponúkané serverom (prijíma a zobrazuje vyžiadané  informácie) - (užívateľ) na komunikáciu so serverom využíva špeciálny software, klientské  programy - browsery, prehliadače (Netscape, Internet Explorer). Tieto nám umožnia zobraziť www. Jednotliví užívatelia spolu v sieti Internet komunikujú prostredníctvom počítačových staníc, ktorým môžeme hovoriť stanica koncového užívateľa. Prenos z jednej koncovej stanice na inú sa odohráva cez určité uzlové body obsluhované počítačom, ktoré sa volajú smerovače alebo routery. Koncové stanice môžu figurovať ako úplne samostatné objekty, alebo byť súčasťou nejakej počítačovej siete. Akonáhle sa užívateľ raz dostane na Internet a začne v ňom pracovať, bude sa jeho komunikácia a využívanie služieb vlastne odohrávať podľa osvedčeného modelu klient-server. S termínom server sa v počítačovej terminológii stretneme veľmi často. Označuje sa tak počítač, alebo počítačový systém, ktorý zaisťuje iným počítačom určitý druh služieb. Preto sú na ňom uložené potrebné obslužné programy (napr. na správu elektronickej pošty) a tiež dáta potrebné pre prevádzku, alebo vzniknuté ako produkt prevádzky. Klient (klientský počítač) tieto služby využíva. Obyčajne sa k prostriedkom serveru a Internetu dostáva pomocou protokolov TCP/IP - tým je zaistené, že sú informácie kdekoľvek na svete na užívateľský počítač doručené vo vhodnom formáte.

Poskytovateľ - Pripojenie k internetu – poskytovateľ internetových služieb. ISP – internet service provider. Pripojenie k Internetu môže byť realizované štyrmi spôsobmi: Plný – full acces, Klientsky – client acces, Sprostredkovaný – mediated acces, Poštový – messaging acces. Zaplný prístup on-line je označované pripojenie, kedy je užívateľ trvale spojený s poskytovateľom internetu a na tomto spojení sa prevádzkujú protokoly tcp/ip.

1.4 Interaktívna komunikácia

interaktívny – s možnosťou okamžitej reakcie. Môžeme s niekým bezprostredne komunikovať, buď textovo, alebo hlasom, prípadne sa môžeteaj navzájom vidieť. Interaktívnu komunikáciu prostredníctvom Internetu umožňujú špeciálne programy – textové telefóny (prenos textu) alebo videokonferenčné programy (prenos zvuku a obrazu).

- talk – jednoduchý nástroj na interaktívnu textovú komunikáciu, rozhovor cez Internet. Na nadviazanie rozhovoru treba poznať internetovú adresu partnera. Pri rozprávaní sa pomocou tejto služby je obrazovka (okno) rozdelená na dve časti. Do jednej sa zobrazuje to, čo píše náš vzdialený partner, do druhej to, čo píšeme my. Obaja pritom vidíme to isté. Je to ako textový telefón.

- IRC (Internet relay chat) - program, ktorý umožňuje textovo komunikovať súčasne viacerým internetovým používateľom. Na nadviazanie komunikácie potrebujeme poznaťadresu IRC servera. Jednotliví diskutujúci používajú prezývky, ktoré si zvolia sami

- ICQ (I seek you)   program pre komunikáciu cez internet. Dá sa prirovnať ku chatu, keď si píšu len dvaja ľudia v jednom okne. Ale oproti chatu má veľa výhod. Je napríklad vidieť, kto zvašich kamarátov, je práve online. Správa sa dá odoslať aj ľuďom, ktorí súpráve offline – správa sa uloží na serveri ICQ a hneď ako sa ten dotyčný prihlási, je mu doručená. Cez ICQ sa nedá len písať, ale aj hrať hry, posielať súbory, atď. Veľká výhoda ICQ je, že ho môžete používať zadarmo.

- Videokonferencia - videokonferencia je vzdialená interaktívna komunikácia medzi dvomi a viacerými účastníkmi, pričom dochádza medzi nimi k prenosu zvukovej a obrazovej informácie (účastníci sa vidia aj počujú)

1.5 Neinteraktívna komunikácia

neinteraktívny, neinteraktívna komunikácia – nie s možnosťou okamžitej reakcie, napr. e-mail tzv. elektronická pošta.

Diskusné skupiny - news, newsgroups  - existujú diskusné skupiny, sieťové noviny známe tiež pod názvom NetNews, news, usenet. Server, ktorý obdrží príspevok v určitej diskusnej skupine ho automaticky ponúkne susedným serverom. Užívateľ sa musí pripojiť k najbližšiemu serveru danej diskusnej skupiny, z ktorého si príspevky prečíta.

Medzi najvyhľadávanejšie patria príspevky označované FAQ – frequently asked questions

2 Podrobnosti

2.1 Prenosová rýchlosť – výpočet prenosusúboru.  

Modem – 56 kbps, poznáme ďalej ISDN, WI-FI, DSL, ADSL...mobil (EDGE, GPRS), kábel (LAN), anténa, telefón...

                128, 256, 512, 1024, 2048 kbps...

1 BYTE -  pamäťová jednotka, ktorá je schopná uchovať jeden znak. Napríklad 1 strana má 1800 znakov (písmen), tzn. má 1800 Bytov(B). Na vyjadrenie veľkosti  pamäte sa používajú jednotky KB, MB a GB.

1 KB = 1024B = 210 B

1 MB = 1 048576 B = 210KB = 220B

1 GB = 1 073 741824 B = 210MB = 220KB = 230B

1 MB/s - koľko dát sa prenesie spojením za 1 sekundu

2.2 Web

Základné sieťové služby internetu:

Medzi základné služby patria: elektronická pošta (e-mail), emulácia teminálu (telnet), prenos údajov (ftp), diskusné fóra (netnews), distribuované informačné centrum (gopher), prehľadávanie údajov podľa obsahových kritérií (wais), priama komunikácia používateľov (irc, mud, icq) a hlavne hyperlinkové spojenie (www). V súčasnosti je jednoznačne najviac používaný systém elektronickej pošty. A ako druhý najviac používaný systém je systém World Wide Web Elektronická pošta (e-mail). Umožňuje posielanie správ cez počítačové siete. Správy môžu byť zadávané z klávesnice, ako aj súbory uložené na disku. Elektronická pošta bola jednou z prvých služieb implementovaných na internete. Využíva sa hlavne kvôli rýchlosti, flexibilite a spoľahlivosti.

World Wide Web (WWW) - je systém internetových serverov, ktoré poskytujú špeciálne formátované dokumenty v jazyku HTML. Tento jazyk podporuje odkazy na iné dokumenty, ako aj grafické, zvukové a video súbory. Existuje niekoľko aplikácií nazývaných Web prehliadače (WWW browser), ktoré uľahčujú prístup na World Wide Web. WWW – najpoužívanejšia služba, sprístupňuje informácie pomocou tzv. hypertextovej technológie a multimédií. Stránky obsahujú odkazy na iné stránky, čím vytvárajú „pavučinu“ (web). Prostredníctvom rôznych technológií (CGI, Java, PHP, ASP,...) je možné spúšťať interaktívne aplikácie, pomocou vyhľadávačov je možné rôznymi spôsobmi vyhľadávať informácie. Služba využíva aplikačný protokol HTTP a umiestnenie určité hozdroja (stránky, programu, atď.) je vo forme: protokol://meno:heslo@hostname/cesta. Meno užívateľa a heslo zväčša nie sú použité. Tento spôsob zápisu sa označuje skratkou URL (Uniform ResourceLocator).

prehliadače: Programy určené na prehliadanie internetových stránok. Najznámejšími prehliadačmi - browsermi sú Microsoft Internet Explorer, Netscape navigator, Mozilla Firefox, Opera... líšia sa rôznym dizajnom užívateľského prostredia, ale funkciu majú rovnakú.

Web www (World Wide Wes) po svete rozprestrená sieť – net – vznikol pre potrebu prenosov súborov. Nachádzajú sa na ňom servery – vymieňajú si súbory na základe protokolu HTTP (nadväzuje na klientskú aj serverovú sieť). Kľúčový jazyk je HTML. Použitý je aj Java-Script, Actrive-x (no šíria sa nimi aj víry).

Teraz sú už do Windowsu integrované internetové technológie, teda podpora všetkých hlavných internetových štandardov: HTML, Java, Java skriptov, Active X a hlavných bezpečnostných štandardov

HTML – Hyper Text Markup Language - štruktúra stránky. Je základným jazykom, ktorým hovorí internet a v ňom je písaná väčšina dokumentov. Súbory písané v tomto jazykumajú príponu *.htm alebo *.html. Tieto súbory sú textové a štruktúrované, môže ich vytvoriť ktokoľvek, kto má html editor, alebo ak niekto pozná príkazy jazyka HTML, tak mu na na písanie stačí obyčajný textový editor (Notepad, Vim). S html jazykom dokáže tvorca stránky spraviť iba obyčajnú statickú stránku, ktorá bude stále vyzerať rovnako.

JAVA - jazyk myšlienkovo vychádzejúci z C++, s vyššími nárokmi na bezpečnosť, s knižnicami pre jednoduchú tvorbu uživateľského rozhrania. Java programy (applety), sa na klienta prenášajú ako preložený kód a on ho interpretuje a prevádza nezávisle na platforme za pomoci lokálnych knižníc.

JAVASCRIPT -  analogický princíp, na klienta sa ale prenáša zdrojový kód a on ho interpretuje, patrí medzi jazyky používané na internete. Je veľmi obľúbený medzi tvorcami stránok. JavaScript – interakcia v prehliadači, čiže dáva veci do pohybu, dovoľuje vkladať jednoduchú aplikáciu alebo hru, prezentačné prvky alebo iné zaujímavé veci. Javascript sa vkladá priamo do HTML dokumentu, je trochu zložitejší ako HTML jazyk, ale bez neho to nemá zmysel. Roku 1996 s nímprišla firma Netscape. JavaScript sa zapisoval priamo do HTML-kódu stránky no nezostal bez nasledovníka. Ďalším objavom bol LiveWire, ktorý má dnes názov SSJS (Server Side JavaScript). Tu nastupuje na scénu Microsoft s ASP (Active ServerPages), neskôr internet začal využívať PHP, Microsoft nechcel zaostávať a vyvinul DHTML, čo bola zatiaľ posledná technológia na Internete.

DHTML (Dynamic HTML) - Prostredníctvom podpory tohto formátu a XML (Extensible Markup Language) ponúka systém s výkonnou platformu pre elektronický obchod vsieti WWW.

XML - Jazyk XML (Extensible Markup Language) vám umožňuje usporiadať a používať dokumenty a údaje spôsobmi, ktorý bol v minulosti neuskutočniteľný alebo mimoriadne zložitý. Vlastné schémy XML vám v súčasnosti umožňujú určiť a extrahovať konkrétne údaje z bežných pracovných dokumentov. Napríklad faktúra s názvom a adresou zákazníka alebo zostava s finančnými výsledkami za posledný štvrťrok už nie sú statické dokumenty. Informácie v týchto dokumentoch je možné odoslať do databázy alebo opätovne použiť na inom mieste mimo daných dokumentov. Možnosť uloženia dokumentu programu Microsoft Word v štandardnom formáte XML pomáha oddeliť obsah dokumentu od jeho štruktúry. Obsah sa tak stane dostupným pre automatizovanéprocesy na získavanie a opätovné používanie údajov. Obsah môžu prehľadávať adokonca upravovať aj iné procesy, ako sú serverové programy na spracovanieúdajov, a nie len program Word. V programe Word je možné ukladať dokumenty voformáte XML, takže automatizované serverové procesy môžu skombinovaním údajov zrôznych zdrojov rýchlo generovať dokumenty programu Word. Takéto dokumenty sapotom môžu jednoducho a pravidelne aktualizovať, čo umožňuje vyhnúť samanuálnemu vyhľadávaniu príslušných údajov a ich opätovnému zadávaniu.

2.3 Vyhľadávanieinformácii

Vyhľadávače - katalógy: Predstavujú hierarchicky, podľa kategórií a podkategórií, usporiadané zoznamy hypertextových odkazov na rôzne www-stránky. Slúžia pre lepšiu orientáciu na internetev rôznych oblastiach – od cestovania, vzdelávania, zábavy, kultúru až po tie najobyčajnejšie veci všedného života.

vyhľadávacie stroje – používajú na vyhľadávanie informácií o www-stránkach špeciálny program, ktorý prechádza pavučinou stránok a informácie o nich si zaznamenáva do svojej databázy. (google, altavista) - kladenie požiadaviek (jednoduché, zložité)... Bývajú obohatené aj o odosielanie SMS.

Naše najznámejšie vyhľadávače:

• Superzoznam - www.szm.sk
• Best - www.best.sk
• Zoznam - www.zoznam.sk
• Centrum - www.centrum.sk
• Dunčo - www.dunco.sk
• Atlas - www.atlas.sk
• Ďalej google.com, yahoo.com, seznam.cz......

- Vyhľadávače, ktoré na zadané kľúčové slovo odpovedia zoznamom www stránok, na ktorých sa toto slovo vyskytuje www.altavista.digital.com

Najrozšírenejšie skratky sú:

• com - komerčné alebo obchodné organizácie
• edu - vzdelávacie inštitúcie
• gov - vládne organizácie
• mil - vojenské inštitúcie
• net - sieťové zdroje
• org - iné, väčšinou neziskové organizácie

Vyhľadávacie služby

Archie – umožňuje prehľadávať adresáre ftp serverov v rámci celého internetu. Ftp servery zaregistrujú administrátori v zozname služby archie. Táto služba spúšťa raz za mesiac program, ktorý postupne prechádza všetky adresáre ftp serverov a vytvára úplný zoznam všetkých adresárov a súborov na jednotlivých serveroch. Službu archie možno používať buď prostredníctvom klientského programu, telnetu alebo elektronickej pošty.

NOSEY parker – známa tiež pod českým menom ČMUCHAL je českou obdobou služby archie. Udržuje a umožňuje prehľadávať databázu obsahov všetkých ftp serverov na území českej republiky.

WAIS – wide area information server – poskytuje jednoduchý prístup k viac ako 400 databázam rôzneho zamerania a rôznej kvality obsahu. Na rozdiel od služieb gopher a ftp, ktoré pracujú s názvami súborov umožňuje služba tzv. fulltextové prehľadávanie dokumentov, priamo prehľadáva obsahy databáz.

Vyhľadávanie užívateľov

Adresárové služby pre vyhľadávanie informácii o užívateľoch možno rozdeliť podľa vstupnýchdát na:

• Whitepages, ktoré vyžadujú ako vstup meno hľadanej osoby spolu s viac či menej presným označením jej pracoviska
• Yellowpages, ktoré vyhľadávajú skupiny osôb na základe zadanej hodnoty iných atribútov než mena.

Finger – sprostredkúva informácie o zvolenom užívateľovi, alebo o všetkých právepracujúcich užívateľoch  zvoleného počítača. Finger sa využíva najmä na vyhľadávanie aktuálnych informácii o spolupracovníkoch a iných známych osobách, pri ktorých vopred poznáme počítač, na ktorom pracujú, alebo majú zriadený účet.

WHOIS – táto služba umožňuje zistiť adresy elektronickej pošty, adresy klasickej pošty a telefónne čísla užívateľov siete. Môže poskytovať informácie o sieťach, sieťových organizáciách, doménach, a uzloch siete.

Netfind – Službu netfind možno využiť len prostredníctvom programu telnet. Je kdispozícii všetkým užívateľom siete Internet, jednotlivé servery však nie sú prepojené a tak nefunguje globálne. Netfind umožňuje vyhľadať osoby a ich elektronické adresy na základe približných informácii - priezvisko,..

Ping – program ping zistí ,či je zadaný počítač aktívny, či pracuje a je pripojený do internetu. V pravidelných intervaloch posiela malé dátové pakety príslušnému počítaču a meria čas, ktorý uplynie, kým sa daný paket vráti späť.

2.4 Internetový obchod

Tí pohodlnejší môžu pomocou internetu a webu nakupovať a nechať si doviezť nakúpený tovar až pred dvere svojho domu, môžu si objednať napr. pizzu, vybaviť množstvo formalít, pre ktoré by museli bez internetu vystáť dlhý čas na rôznych úradoch - hej.sk, dunaj.sk, ...

2.5 Elektronické bankovníctvo

Internetbanking

Na využitie tejto možnosti komunikácie so svojou bankou potrebujete iba počítač pripojený k internetu. Potom už nie je dôležité, kde nazemeguli sa nachádzate, vaša banka je tak ďaleko ako najbližšie pripojenie k celosvetovej počítačovej sieti. Internet banking je vlastne istá obdoba homebankingu, avšak na kvalitatívne vyššej úrovni, pretože pri použití odpadá potreba špeciálneho softweru, ktorý zabezpečoval komunikáciu s bankou, a stačí obyčajný internetový prehliadač. Avšak prvej návšteve banky sa klient ani tu nevyhne, pretože aj o túto službu musí požiadať banku, ktorá mu poskytne identifikačný kód. Po otvorení webovej stránky v danej banke stačí, ak si klient vyberie voľbu internet banking a po správnej identifikácii má možnosť uskutočňovať pasívne, resp. aj aktívne operácie so svojim účtom v závislosti od jednotlivých podmienok každej banky. Operácie zadané elektronickou formou sú zvyčajne lacnejšie. Stačí použitie štandartného prehliadača WWW stránok a Internet banking funguje prostredníctvom Java scriptu. Bezpečnosť je nutné zaistiť štandartnými prostriedkami internetu, napr. šifrovaním cez SSL.

Čo službaponúka?

Bez nutnosti viazať sa na nejaké miesto môžete využívať rovnaké služby ako by ste boli prítomní v pobočke vašej banky. Rovnako ako tam môžete zisťovať zostatky, históriu účtu, zadávať príkazy na úhradu, inkaso, menovú konverziu, zakladať termínované alebo sporiace účty a využívať ďalšie služby ponúkané vašou bankou. Internetové bankovníctvo u nás v súčasnosti ponúkajú už takmer všetky banky.

Ako to funguje?

Navyužitie tejto služby potrebujete počítač pripojený na internet. S pomocou prehliadača si otvoríte webovskú stránku vašej banky a môžete vykonávať transakcie. Na vstup do svojej banky potrebujete svoje užívateľské meno aheslo. Niektoré banky poskytujú svojim klientom elektronický kľúč, ktorým generujú jednorázové kódy na vstup do svojej banky.

Koľko to stojí?

Niektoré banky majú poplatok za túto službu už zahrnutý v poplatku za vedenie účtu, iné vyžadujú poplatky asi do 100 korún. Transakcie vykonávané jej prostredníctvom sú lacnejšie ako na prepážke. Okrem týchto poplatkov samozrejme platíte zapripojenie k internetu.

Ako je to s bezpečnosťou?

Túto otázku si určite kladú mnohí z nás, hlavne v súvislosti s bezpečnosťou samotného internetu. Sieťové banky využívajúcich dodatočné možnosti identifikácie klienta pomocou rôznych elektronických kľúčov alebo kódov možno považovať za bezpečnejšie ako tie, kde vám k použitiu služby stačí meno a heslo. Väčšina bánk sa snaží presvedčiť svojich klientov o bezpečnosti tohto spôsobu komunikácie, absolútnu záruku však bohužiaľ poskytnúť nemožno.

2.6 Zavesenie stránky na server

FTP (File Transfer Protocol) – službaurčená na prenos súborov (aj keď sa naň dá použiť aj HTTP)

Je jednou zo základných služieb v Internete je prenos súborov medzi vzdialenými počítačmi v sieti bez ohľadu na rozdielnosťnimi používaného operačného systému a spôsobu uchovávania súborov. Prenos súborov v Internete je interaktívny a programy, ktoré ho umožňujú, sú štandardne pomenované menom ftp. Používateľ musí mať právo prístupu na vzdialený počítač vsieti a na jeho adresáre, z ktorých chce súbory prenášať, prípadne, na ktoré chce súbory nahrávať. To znamená, že pozná prihlasovacie meno a heslo vo vzdialenom počítači, ktoré mu zabezpečí prístup k súborom. Iba súbory s voľným prístupom na čítanie môžu byť prenášané cez ftp. Po ukončení prenosu je potrebné ukončiť program ftp a zrušiť tak spojenie mezi lokálnym a vzdialeným počítačom.

FTP klient sa spojí s FTP serverom a požiada ho ozaslanie príslušného súboru – download. Upload – spätné zaslanie súboru na FTP server. - anonymný FTP server – nemusíme mať na danom počítači, kde beží FTP server zriadené konto.

FTP prenossúborov –

• Shareware – program môžeme pužívť počas určitej skúšobnej doby
• Freeware – môžeme bezplatne pužívať bez obmedzenia
• Publicdomain – na rozdiel od shareware a freeware tento typ programov nie je chránený autorskými právami.

Telnet vytvára virtuálny terminál navzdialenom počítači. S jeho pomocou sa môžeme pripojiť na ktorýkoľvek počítač na internete rovnako, ako keby sme boli lokálnym používateľom daného počítača. Takýmto spôsobom môže bežný používateľ využiť služby rýchlych superpočítačov niektorých inštitúcii pre vlastné potreby (napr. na výpočty)

V minulosti bola väčšina internetovských služieb dostupná práve pomocu telnetu. Vďaka nemu bolo možné listovať v databázach, používať vyhľadávacie služby a BBS – bulletin board service – počítače ponúkajúce diskusie v lokálnych záujmových skupinách a pod.

• Spojiť sa vo vzdialeným počítačom
• Využívať programy na vzdialenom počítači
• Lokálny počítač používať ako terminál vzdialeného počítača, z ktorého zadávame príkazy pre vzdialený počítač a na obrazovku sa zobrazujú hlásenia vzdialeného počítača.

služba poskytujúca prístup k príkazovému riadku (zväčša unixového) servera (textovému terminálu). Kvôli bezpečnostným problémom je nahrádzaná službou SSH (Secure Shell).

2.7 Ochrana a bezpečnosť

Počítačové vírusy

Za určitých okolnosti sa stáva, že nám do počítača vniknú a spustia sa také programy, ktoré sme si neželali, a ktoré sú pre chod počítača zbytočné často aj nebezpečné. Takýmto javom hovoríme počítačové infiltrácie. Vírus je úmyselne umelo vytvorený, potenciálne vykonateľný počítačový kód, ktorý je nasilu vložený do pôvodne bezpečného počítačového súboru. Po samotnom vykonaní sa množí do kódov iných programov a za určitých podmienok môže vykonať rôzne neželané jednorázové či opakované operácie. Cieľom vírusu môže byť napr. vyrušovanie užívateľa a počítača pri činnosti, častejšie však poškodenie či zničenie dát uložených na počítači, poškodenie počítačového hardvéru vírusom je prakticky nemožné. Ak sa vírus dlhodobo uloží v operačnej pamäti počítača, hovoríme o rezidentnom víruse. Boot vírus je vírus, ktorý sa uloží a ak po spustení bude počítač hľadať operačný systém na danom médiu nájde vírus, ktorý sa spustí a nakazí boot sektor hard disku počítača.

Vírusy napadajúce spustiteľné súbory a im podobné súbory.

Tieto vírusy sa po spustení infikovaného súboru a Uložil operačnej pamäti ukladali do tela všetkých zdravých spustených súborov s príslušnou koncovkou. Odolné voči antivírovým programom sledujúcim zmenu veľkosti súborov sú aj tzv. stealth vírusy ktoré prekopírujú pôvodný nenapadnutý súbor na iné miesto na hard disku a programy sledujúce veľkosť napadnutého súboru odkážu na adresu pôvodnej kópie. Podobne pracujú aj adresárové vírusy, ktoré napadajú logické rozčlenenie diskov. Zvláštnym typom odolným proti antivírovým programom hľadajúcim kódy známych vírusov sú polymorfné vírusy, ktoré priebežne menia svoj kód, ktorý potom vrôznych napadnutých súboroch nie je identický. Na ochranu proti vírusom existuje veľké množstvo antivírových programov, ktoré môžu používať jednu alebo viacero techník na nájdenie víru. Vyhľadávací antivírový program scanner po spustení užívateľom vyhľadáva vírus na zadanom médiu vonkajšej pamäte podľa charakteristickej časti jeho kódu. Nájde iba známe vírusy, preto je treba databázu takéhoto programu neustále aktualizovať najnovšou verziou, ktorá je uverejnená na internete. Takýto program dokáže napadnutý súbor nielen diagnostikovať ale často aj vyliečiť clean. Iným už spomínaným typom antivírového programu jeindikátor zmien v programoch, ktorý po spustení sleduje zmeny údajov osúboroch. Na ochranu proti novým neznámym vírusom sú pomerne účinné aj rezidentné polydetektory, či monitory podozrivých činností.

Spôsoby prenosuvírov medzi počítačmi

Víry sašíria v rámci jedného počítača aj medzi počítači. Existuje niekoľko možných prenosových médií medzi počítači:

Bežné média:

• diskety
• sieťové linky (pri zapojení v sieti)
• výmenné pevné disky
• disky CD-ROM
• internet
• e-maily a pod.

V prípade, že e-mail nijako nezabezpečíme, môže sa ľahko stať, že nám ho nejaký hacker bez veľkých ťažkostí zachytí, pozmení a pošle ďalej alebo jednoducho vymaže. Ak sa chceme niečomu takému vyhnúť, mali by sme svoje e-maily kryptovať. Jedným z kryptovacích programov je program PGP, ktorý využíva systém verejného a tajného kľúča. Tento systém funguje na princípe toho, že verejným kľúčom, ktorý v podstate môže vlastniť ktokoľvek, zašifruje odosielateľ e-mail, a ten sa dároz šifrovať iba vaším vlastným tajným kľúčom, ktorý máte iba vy, a po rozšifrovaní si pomocou digitálneho podpisu skontrolujete, či správu naozaj nikto nedešifroval počas jej cesty a nezmenil.

E-maily ako hrozba

Veľmi ľahko sa môže stať, že nám cez e-mail príde vírus ani o tom nebudeme vedieť. Príkladom vírusu, šíriaceho sa cez email je aj vírus „I love you“, ktorý sa začal na internete šíriť dna 4. mája 2000. Tento vírus zavíril milióny počítačov a hoci nepatril do rodiny deštrukčných, narobil kopu problémov. Takéto vírusy sa síce neobjavujú často, ale aj tak ich hrozbu netreba podceňovať, lebo nabudúce môže nejaký znudený študent spraviť deštrukčný vírus, ktorý nám zmaže obsah celého disku a potom to bude väčší problém ako „chvíľkové“ spomalenie siete. Kvôli takýmto vírusom treba dodržiavať aspoň dve zásady:

1. Neotvárať hneď každý e-mail s údajným lákavým obsahom, pretože tvorcovia vírusov sú veľmi prešibaní a nebudú ponúkať fotku vašej svokry na nudistickej pláži.
2. Vždy mať zapnutý nejaký spoľahlivý antivírusový program.

                    nerezidentné (vírusypriamej akcie)

vírusy          rezidentné    (TSR vírusy)

                    deštrukčné    (svojou činnosťou môžu poškodiť hardwarepočítača, napr. OneHalf)

                    bootovacie – infikuje bootsector disku podľacieľa infekcie

                    súborové vírusy – infikujú súbory so špecifickou príponou alebo veľkosťou

Autormi sú väcšinou študenti SŠ a VŠ, ktorí majú veľa voľného času. Vírusy robia kvôli tomu, aby sa zviditeľnili alebo ako dôkaz toho, že na to majú alebo len tak z nudy vytvoria vírus, vypustia ho a sledujú, čo to urobí.

Ďalším typom činnosti internetových pirátov je tzv. nabúravanie serverov. Túto činnosť vykonávajú skupiny aleboj ednotlivci, nazývaní hackeri. Ich činnosť má viacero obdôb ako napríklad odpočúvanie paketov a ich prípadná zmena, dôsledkom čoho môžeme dostať úplne iný e-mail a pod. Ďalšia obdoba je Denial of Service, ktorý spôsobí ochromenie servera alebo niektorých jeho služieb, preťaží ho. Toto preťaženie môže hacker spôsobiť zvnútra alebo zvonka. Ak sa snaží o to vnútri nejakej lokálnej siete, ideálnym príkladom je školská sieť, môže mu na to správca servera veľmi rýchlo a ľahko prísť a „malý“ hacker má veľké problémy. Preto väčšinu takýchto útokov vykonávajú hackeri zvonka.

Známe antivírusové programové balíky: NOD, AVG, AVAST!, F-PROT, McAfee VirusScan, Panda.

Prevencia a liečba zo strany užívateľa

Základnou a spoľahlivou metódou prevencie je zálohovanie. Najvhodnejšie je zálohovanie viacerých verzií na viac médií naraz.

Bezpečnosť užívateľa

• komunikácia medzi klientom a serverom prebieha otvovrene
• prenoscitlivých informacií (heslá, údaje vo formulároch) predstavuje riziko
• zabezpečená forma komunikácie cez Transport Layer Security (TLS), predtým Secure Sockets Layer (SSL)
• dnespodporujú všetky bežné klienty/servery

2.8 Elektronicky podpis

Podpisový záznam - vlastnoručný podpis alebo obdobný preukázateľný účtovný záznam v technickej forme...

2.9 Netiketa (netiquette) - spôsob správania sa na Internete

Termín netiketa vznikol spojením a skomolením dvoch slov net - sieť a etiketa - súhrn zásad spoločenského správania. Netiketa je teda súhrn zásad spoločenského správania, ktorý by ste mali dodržiavať pri komunikácii v sieti. Vaše správy samôžu dostať k desať tisícom ľudí na celom svete. Samozrejme záleží na tóne a obsahu správy, aký dojem z vás títo ľudia budú mať. Vždy majte na pamäti, že nekomunikujete s počítačmi, ale s ľuďmi, ktorí majú city podobne ako vy.

NaInternete existuje množstvo nepísaných pravidiel, ktoré sa, na rozdiel od pravidiel zákonne ustanovených, vcelku dodržiavajú. Ich rešpektovaním si totiž užívatelia navzájom šetria čas, nervy a v neposlednom rade i peniaze. Pre tieto pravidlá slušnosti na Internete sa zaužíval termín netiketa, odvodený zanglických slov net (sieť) a etiquette (etiketa). Aj keď sa netiketa považujelen za "nepísaný súbor pravidiel", jej nedodržiavanie sa chápe a koprejav neúcty, egoizmu až vulgárnosti. Na začiatok si dovolím uviesť voľný preklad "desatora počítačovej etiky" tak, ako ich definoval TheComputer Ethics Institute.

Desatoro počítačovej etiky:

1. Nepoužiješ počítač k škode iného.
2. Nebudeš ničiť prácu iných.
3. Nebudeš prezerať dáta iných ľudí.
4. Nepoužiješ počítač ku krádeži.
5. Nepoužiješ počítač pre krivé svedectvo.
6. Nepoužiješ alebo nevytvoríš kópiu softvéru, ktorý si nezaplatil.
7. Nepoužiješ neoprávnene počítačové zdroje iných ľudí.
8. Neprivlastníš si intelektuálne dielo iného.
9. Budeš premýšľať o spoločenských následkoch programu, ktorý si stvoril.
10. Budeš používať počítač ohľaduplne a s úctou.

A na čo iné by ste určite tiež nemali zabudnúť:

1. Dodržujte bežné pravidlá styku medzi ľuďmi.
2. Buďte zdvorilý a ostatných používateľov siete oslovujte tak, ako by ste chceli, aby oni oslovovali vás.
3. Uvedomte si, že veľa iných používateľov siete vás pozná len ako adresu a preto si obraz o vás robí na základe vašich komunikačných príspevkov.
4. Politika, náboženstvo a iné rozporuplné  témy by mali byť diskutované s maximálnou ohľaduplnosťou a taktom

Elektronická komunikácia môže mať rôzne podoby a formy. Prezeranie WWW stránok, diskusné skupiny a fóra, "chat", e-mail. To všetko súformy komunikácie odohrávajúce sa prostredníctvom elektronických prostriedkov. Každá z nich má svoje špecifiká, zásady a pravidlá. Jednou z najviac používaných je email (e-mail, mail, elektronická pošta). Funguje obdobne ako klasická pošta(v elektronickom svete posmešne označovaná aj ako snail mail – slimačia pošta:)). Oproti nej má ale mnoho výhod. Je omnoho rýchlejšia, má nižšie náklady, správu môžeme poslať ľubovoľnému počtu ľudí naraz a to teoreticky z ľubovoľného miesta Zeme a v ľubovoľnom čase. Aby sme však boli spravodliví, musíme priznať, že má aj nevýhody. Čokoľvek, čo nie je elektronické, sa takouto poštou poslať nedá. Rukou písaný list je omnoho osobnejší ako strojové písmo na obrazovke počítača. Komunikácia prostredníctvom emailu ponúka aj najviac príležitostí na porušenie netikety.

Pokúsim sa teda zhrnúť pravidlá, ktoré by sme mali dodržiavať pri komunikácii pomocou emailu.

Nepíšte, ak nemáte o čom. Neposielajte ďalej reťazové listy (iba ak dobrým známym), bezduchú korešpondenciu, nevyžiadanú reklamu, e-mailové vírusy či iný spam. Spamom je aj správa o tom, že sa objavil nový vírus a že to treba RÝCHLO oznámiť všetkým známym, pretože inak im počítač isto-iste o pár hodín exploduje. Spamom je Čínsky list šťastia, ktorý musíte poslať najmenej tridsiatim trom kamarátom, aby vás neopustila milá. (John reťaz pretrhol a spadla naňho traverza...). Spamom je cenník vašej firmy, ktorý ste rozoslali na e-mailové adresy nazbierané z vizitiek. (Tento druh spamu je navyše na Slovensku trestný.)

Neposielajte bez varovania e-mailom veľké súbory. Elektronickou poštou je teoreticky možné poslať čokoľvek, hoci aj polhodinový videozáznam. Odosielateľ aj príjemca však musia byť pripojení na Internet ”dostatočne širokým káblom". Za maximálnu znesiteľnú veľkosť súboru, ktorú je možné poslať bez varovania, môžeme zatiaľ považovať 100 kilobajtov. Každopádne je ťažké jednoznačne stanoviť prijateľnú veľkosť e-mailu, každý užívateľ je pripojený cez iného poskytovateľa Internetu, telefonuje cez inú centrálu telekomu a má iný modem.

Nebezpečné môžu byť aj dokumenty vo Worde či Exceli, ktoré niekedy bývajú infikované takzvanými makrovírusmi. Pred otvorením takéhoto dokumentu, hoci aj odvlastného nadriadeného, skontrolujte nastavenie textového editora či tabuľkového procesora a zakážte mu spúšťanie makier. Tie sa bežne nepoužívajú a ak vám program hlási ich prítomnosť, s najväčšou pravdepodobnosťou sa k vám dobýja vírus.

Používajte emotikony. Pokiaľ za ironicky myslenú vetu nedáte úsmev, bude zrejme pochopená úplne vážne. Každý čitateľ bude totiž predpokladať, že emotikony poznáte a keby ste chceli vyjadriť iný ako priamy význam vašej vety, použili by ste ich.

Nepoužívajte VEĽKÉ PÍSMENÁ, ľudia sibudú myslieť, že na nich kričíte. Buďte stručný a vecný.

Plne využívajte kolónku Predmet v e-mailovej správe. Nesprávne sú predmety ako Ahoj, Odpoveď, či dokonca E-mail, vhodné je presne uviesť účel listu. Nebojte sa dlhších názvov - za dobré možno považovať predmety s dĺžkou okolo 30 znakov.

Na oficiálne e-maily odpovedajte do 48 hodín. Ak niekto do tohto termínu neodpovie vám, pokojne sa mu pripomeňte. Nezabudnite pritom k svojej žiadosti ešte raz pribaliť svoju pôvodnú správu.

Podpis umiestnený na konci e-mailu má obsahovať základné informácie o vás - meno, pracovnú pozíciu, prípadne adresu či telefón. Nemal by však v žiadnom prípade presiahnuť 4-5 riadkov.

Ak sa prihlásite do e-mailovej konferencie či diskusného fóra, najskôr si preštudujte staršie príspevky, potom chvíľu sledujte správanie ľudí a až potom sami píšte. Väčšina z konferencií a fór má aj zoznam FAQ (Frequently Asked Questions, teda Často kladených otázok), ktorý je dobré si preštudovať predtým, ako sa na niečo opýtate.

Pocityv elektronickej pošte:

• :-) veselýúsmev
• ;-) potmehúdsky úsmev
• :-I indiferentný úsmev
• :-( kyslý úsmev
• :-c som skutočne nešťastný
• :-x posielam pusu
• :-X posielam VEĽKÚ pusu.