Leiter a Maslachová naznačili, ako dochádza v priebehu vyhorievania k postupnému vynáraniu troch zložiek procesu syndrómu vyhorenia. Najprv sa objavuje emocionálne vyčerpanie ako odpoveď na mimoriadne požiadavky okolia, kladené na daného človeka. zvýšená miera vyčerpanosti potom vedie automaticky k depersonalizácii. Človek sa snaží odpútať od druhých ľudí, dištancuje sa, sťahuje sa do samoty (dochádza k sociálnej izolácii). Obidva tieto faktory sa potom spoja a ovplyvňujú výkonnosť. Ako tretí faktor sa tak objavuje znížená efektivita práce. Zároveň emocionálna vyčerpanosť znemožňuje dosiahnuť normálny výkon človeka.
5. PREHĽAD PROFESIÍ, V KTORÝCH NAJČASTEJŠIE PRICHÁDZA K VYHORENIU:
K syndrómu vyhorenia najčastejšie dochádza v týchto profesiách:
- lekári, zdravotné sestry, zdravotný personál
- psychológovia, psychoterapeuti, psychiatri
- sociálny pracovníci
- učitelia
- policajti
- pracovníci v nápravnovýchovných zariadeniach
- novinári
- politici
- športovci
- kňazi, rehoľníci, kazatelia
- poradcovia v organizačných veciach
- vedúci pracovníci všetkých stupňov
- právnici
- pedagógovia pracujúci s duševne postihnutými deťmi
- vedúci leteckej dopravy, piloti
- podnikatelia, manažéri
- vyjednávatelia, úradníci, sociálny kurátory, a i.
6. PREVENCIA VYHORENIA:
A. Vnútorné (individuálne) možnosti :
- zmysluplnosť života
- vyrovnaný pomer stresorov (zaťažujúce faktory) a salutorov (možnosti riešiť situáciu)
- posilňovanie charakteristík osobnosti umožňujúcich lepšie odolávať stresu a znižovať nebezpečenstvo vyhorenia
B. Vonkajšie možnosti:
- sociálna opora
- dobré medziľudské vzťahy
- kladné hodnotenie druhých ľudí
- pracovné podmienky
6.1 Ako predchádzať vyhoreniu:
To, ako predchádzať syndrómu vyhorenia popísali Hennig & Keller vo svojej publikácii antistresový program učiteľa:
- Znížte príliš vysoké ideály. Ak ich máte, je to väčšie riziko frustrácie. Akceptujte skutočnosť, že človek je tvor s chybami a nedostatkami.
- Neprepadnite syndrómu pomocníka. Nesnažte sa byť zodpovedný za všetko a za každého. Nesnažte sa všetko brať na seba a každému pomáhať. Nedá sa to zvládnuť a čím viac budete ostatným pomáhať, tým budú bezmocnejší.
- Naučte sa hovoriť “nie“. Buďte asertívnejší a presadzujte si viac sami seba. Nenechajte sa preťažovať.
- Stanovte si priority. Nemusíte byť všade a vždy. Neplytvajte svojou energiou a rôzne aktivity. Sústreďte sa na podstatné činnosti. Dobrý plán ušetrí polovičku práce. Vážte si svoj čas a urobte si prestávky na načerpanie energie.
- Vyjadrujte otvorene svoje pocity, city a prežívanie. Ak sa vás niečo dotkne alebo rozčúli, dajte to najavo. Urobte to tak aby ste sa nedotkli inej osoby ale neduste to v sebe – ničí vás to. Vyslovená bolesť je polovičná bolesť.
- Hľadajte emocionálnu a vecnú podporu. Nájdite si dôverníka, s ktorým môžete otvorene hovoriť o svojich problémoch a ktorý vám priamo povie o vašom správaní. Nebojte sa požiadať o pomoc.
- Vyvarujte sa negatívneho myslenia – ak sa začnete ľutovať a plakať nad sebou, aký ste chudák, tak je to začiatok konca. Radšej sa radujte z toho, čo dokážete a vychutnávajte to, čo má pre vás hodnotu.
- V kritických situáciách a konfliktoch zachovajte rozvahu. Ovládajte sa a snažte sa predchádzať problémom. Poučte sa z každého konfliktu. Analyzujte svoje správanie a navrhujte lepšie, efektívnejšie. Je to tvorivá práca na sebe.
- Doplňujte si energiu. Vaša práca nie je pupkom sveta. Každý je nahraditeľný. Dobre relaxujte. Žite zdravo, zdravo jedzte, športujte, majte dostatok spánku.
- Buďte tvorivý, otvorený novým skúsenostiam, tešte sa aj z malých vecí. Neustále sa vzdelávajte – dodá vám to sebadôveru. Hľadajte pravý zmysel života.