Sochárstvo a drevo

Sochárstvo na Slovensku má hlboké tradície. Ak hovoríme o sochárstve nedá mi nespomenúť sochárstvo na Slovensku a teda v Levoči. O Majstovi Pavlovi sa zachovalo pomerne veľké množstvo cenných informácii, ktoré mi v mojom odbore umelecké rezbárstvo veľmi pomohli.

Z tohto dôvodu, že som už podobnú seminárnu prácu vypracovával si nedovolím obísť tohto geniálneho majstra, ale jeho tvorbu nebudem v tejto práci podrobne rozvádzať a pokúsim sa priblížiť niečo menej známe a predsa zaujímavé. A to je Sochárstvo v Antickej kultúre.

Nedokážem úplne presne pochopiť ako mohli v antike drevo ako materiál v sochárstve odsudzovať. Doslova ním opovrhovali, pokladali ho za menejcenný a za prvoradý pokladali kameň a neskôr kov. Vieme o tom, že ho maximálne využívali ako stavebný materiál pri stavaní veľkolepých stavieb, dokonca na ňom varili, či zohrievali sa pri ňom. Keď budovali ríšu, chceli aby sochy a paláce stáli dlhé roky aj po ich živote. Toto kritérium, ktoré bolo považované za prvoradé. A práve toto jediné kritérium drevo nespĺňalo. Preto bolo považované za druhoradý prvok v ich živote.

Z čias Antiky existuje len jediný písomný doklad , ako svedectvo o použití dreva v sochárskej tvorbe. Objavuje sa zase ako druhoradý, a možno aj tak trochu nepovšimnutý, a tým je div sveta o Feidiovej soche Dia v Olympii. Tiež sa o tejto pamiatke hovorí ako o jedinom dive sveta nachádzajúcom sa na európskej pevnine.

Sochu Zeusa vyhotovil Feidias na počesť olympijských hier a ľud mu prinášal obetné dary. Socha bola umiestnená v helénskom chráme v sediacej polohe na tróne v úzadí siene a dotýkal sa hlavou stropu. Socha bola teda z dreva a zobrazovala Dia obnaženého do pol pása. Jeho telo pokrývali lupienky jemnej ružovkastej slonoviny a odev zdobili zlaté lístky. V jednej ruke držal zlatú sochu Niké, bohyne víťazstva, druhou sa opieral o vysoké žezlo. Zeus bol taký veľký, majestátny, že Feidias, keď dokončil svoje dielo, údajne pristúpil k soche, ktorá ani čo by plávala nad čiernou mramorovou dlažbou chrámu a spýtal sa :
-si spokojný, Zeus?
A na to zarachotil blesk.

Zachoval sa nám opis Diovho kresla, ktoré bolo zdobené basreliéfmi zo slonovej kosti a zlatými soškami bohov. Bočné strany trónu boli pomaľované maliarom Panainom, Feidiovým príbuzným. Neskôr byzantskí cisári previezli sochu so všetkou opatrnosťou do Konštantinopolu. Hoci boli kresťania, nikto ani náboženský fanatici sa neodvážili zničiť sochu. V 5. storočí n. l. palác cisára Theodosia II. vyhorel a z drevenej sochy kolosu zostalo len zopár obhorených kostených lístkov a kvapky roztečeného zlata...


Slovo na záver

Je však paradoxom bezohľadnosť ľudstva voči prírode a svojmu okoliu, ktoré si pretvára a zároveň ničí kus niečoho tak nádherného ako je strom. Lesy tvoria naše slovenské prostredie a plnia ho zdravým vzduchom. V posledných rokoch došlo k mnohým škodám a úbytku lesného bohatstva spôsobeného, ako iste vieme, prírodnými nešťastiami. Som presvedčený, že je to dôsledok nedbanlivosť a ľahostajnosť zo strany človeka. Neuvedomujeme si že môžeme veľmi rýchlo prísť o všetku túto krásu.
Ďalším aktuálnym problémom je fakt že dreviny ohrozuje škodca zvaný lykožrút, ktorý sa rozširuje najmä v poslednej dobe v dôsledku uplynulých kalamitných udalostí z kalamitného dreva , preto človek zahájil obrovský boj o záchranu ešte živých stromov, aby tak aspoň z časti splatil svoj dlh voči lesu a prírode vôbec.